Miesto: Vyšná Myšľa

Na tejto sérii fotografií z prvej polovice minulého storočia vidíme, ako sa ženy obliekali na sviatky, zvyčajne v nedeľu do kostola.

Aj keď sa v tom čase ešte vo Vyšnej Myšli pestovalo konope a ľan, po zimných večeroch sa konali priadky a neskôr tkalo plátno, slávnostný odev už nadobúdal na hodnote, keď bol ušitý z kúpenej látky.

Ak by sme chceli zachádzať do pôvodnej symboliky, ktorá formovala vtedajší štýl obliekania, museli by sme potvrdiť názory odborníkov, podľa ktorých široké sukne mali symbolizovať ženu ako nositeľku plodnosti. Aj tu platilo, že čím boli sukne širšie, tým boli šaty dôstojnejšie.

Prvá sukňa, ktorú si žena obliekala, bola biela a z jemnej látky. Na ňu sa obliekali ďalšie biele sukne, ktoré mali miestny názov štikeraje. Tie boli z tvrdej látky a poriadnej naškrobené, aby držali tvar. V tom čase sa namiesto škrobu používal prášok nazvaný kromhaľ. Kromhaľ ženy rozpustili vo vode a namočili doň štikeraje. Tie potom dali sušiť, ale nie úplne. Keď už z nich nekvapkalo, ale ešte boli vlhké, začali ich žehliť. Tak docielili ich tvrdosť. Niektoré ženy „parádnice“ nosili aj štyri sukne – štikeraje, väčšina z nich sa však uspokojila s troma.

Na štikeraje sa ešte obliekala vzorkovaná sukňa, často kvietkovaná, len vdovy nosili hornú sukňu čiernu. A na to prišla ešte zástera, ktorú tu nazývali fartuch alebo kintek. Zástera bývala taktiež ozdobná, často s čipkovaným vzorom.

Ak teda spočítame vrstvy jednej slávnostne odetej vidiečanky – 1 spodná sukňa, 3 až 4 štikeraje, sukňa, kintek – tak okolo bedier mala 6 až 7 vrstiev.

V abovskom dialekte bol pre zásteru viac rozšírený názov fartuch. Avšak o častom užívaná označenia kintek svedčí aj text ľudovej piesne, ktorá sa zachovala vo Vyšnej Myšli:

"Slúžila tri roky za kintek široký,
aby še jej vrtel po samé Ďarmoty.

Ne ľen po Ďarmoty, ale po Sečany,
šicke ľudze hvaria, že jest požičany.

Ne je požičany, mati mi ho dala,
mati mi ho dala, aby ho zodrala.“

Slobodnú ženu od vydatej bolo možné rozoznať na prvý pohľad podľa šatky. Slobodné nosili vrkoče bez pokrývky hlavy. Svetlé ozdobné šatky si dávali, len keď bolo zlé počasie. Vrkoče zvyčajne ozdobovali stužkami, ktoré volali pantličky. Vydaté ženy nosili vlasy sčesané do konte a na hlave šatky, ktoré volali hustky.