Popri zachovalom neobarokovom kaštieli v Bôrke, popod Soví kameň, Snežnú dieru či Matesovú skalu a popri všade pasúcich sa ovečkách vkročíme starou asfaltkou do ústia Zádielskeho kaňonu, ktorý je nástupnou „stanicou“ do Abova od západu. Rozľahlá skalnatá tiesňava krasového pôvodu je dlhá asi 3 km. Neúnavné pôsobenie vôd potoka Blatnica vytvorilo nezabudnuteľné zákutia, útesy a maličké zátoky. Žblnkajúca priezračná voda sa v niektorých miestach Zádielskej doliny prediera iba 10 metrov širokým hrdlom, pričom samotné vápencové steny dosahujú výšku až 300 metrov. Aj týmito rozmermi sa Zádielsky kaňon radí medzi prírodné unikáty Európy. Strmé skalné koryto potoka príjemne schladí návštevníka aj uprostred najväčších horúčav. Zvláštna inverzná klíma dokonca spôsobila, že na dne doliny rastú typické vysokohorské rastliny, zatiaľ čo pri ústí doliny do obce Dvorníky sa z kvetu na kvet preháňajú teplomilné motýle. Aj horolezci si radi merajú svoje sily s Cukrovou homoľou a ďalšími nevšednými skalnými útvarmi. Neďaleko sa nachádzajú zrúcaniny Turnianskeho hradu s okrúhlymi delovými baštami. Hrad postavili na skalnatom vŕšku v roku 1357. Jeho definitívnu skazu zapríčinilo protihabsburské Thökölyho povstanie. Hrad je chráneným náleziskom Rumenice turnianskej, ktorá je botanickým endemitom a rastie iba v tejto časti Slovenského krasu. Na juhozápadnom okraji Košickej kotliny bola pôvodne súčasťou kráľovského majetku aj Turňa nad Bodvou, v ktorej možno obdivovať gotický kostol Nanebovzatia Panny Márie i cenné fresky, nachádzajúce sa v bočnej chrámovej lodi. Zabielené maľby objavil slávny maďarský spisovateľ Mór Jókai v roku 1880. Rovnako zaujímavé sú obecné múzeum či pamätná izba ľudového umenia v neďalekej Turnianskej Novej Vsi. Ďalšou poddanskou obcou Turnianskeho hradu ležiacou v Hájskej doline, ktorú od Zádielskej tiesňavy oddeľuje Zádielska planina, je malá osada Hačava s rusínskym obyvateľstvom i pôvodnou ľudovou architektúrou. Drevené domčeky rozprávkovo zapadajú do horskej scenérie s prameňom Hájskeho potoka, ktorý má až po obec Háj podobu nespútaných vodopádov, sklzov, kaskád a malebných zákutí. Škoda, že dnes si už naše unavené nohy neoddýchnu v kedysi chýrnych Drienovských kúpeľoch, a tak sprevádzaní vinohradmi vysadenými na červenej hline pokračujeme smerom do Moldavy.

Prvé zmienky o Zekeresi pochádzajú z roku 1255, názov Moldava nad Bodvou sa používa od roku 1927. Rozvoj mesta v najväčšom rozkvete pribrzdili vojny, epidémie, turecké útoky, ale predovšetkým obrovský požiar na konci 16. storočia. Po ničivej pohrome sa zachovali iba múry kostola. Zostala iba jediná drevená brána, ktorá je dnes vystavená vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Moldava bola mestom bohatým na remeslá, preto je tu inštalovaná národopisná expozícia – kováčska vyhňa – umiestnená v zachovalom remeselníckom dome z 19. storočia. Po zachádzke sa dostaneme na úpätie južných svahov Slovenského Rudohoria. Tunajšie jedinečné klimatické pomery podnietili vznik kúpeľov neďaleko Štósu . Podhorská, mierne daždivá mikroklíma má pre klimatickú liečbu v Kúpeľoch Štós mimoriadny význam. Na juh otvorená dolina je v priaznivej nadmorskej výške a s bohatými lesmi vytvára dokonalé podmienky na regeneráciu organizmu. Súčasťou kúpeľov je aj pestrý park, v ktorom rastie viac ako 200 druhov vzácnych rastlín a drevín z celej Európy. Kúpeľná terapia v Štóse pri liečbe chorôb dýchacieho ústrojenstva využíva aj speleoterapiu v Jasovskej jaskyni. Vedie tam stará banícka cesta cez Medzev, mesto so vzácnym gotickým kostolom i dreveným hámrom. Ľudia tu ešte aj dnes rozprávajú tzv. mantáčtinou - nemeckým nárečím. No ešte skôr, ako v Jasove nazrieme do ríše netopierov a kvapľov tamojšej jaskyne, zastavme sa pri kláštore premonštrátov s francúzskym parkom, rybníkmi z 15. storočia a unikátnym barokovým chrámom. Zaujímavosťou kláštora je, že má presne 365 okien a v jednom z dvoch krídel sa nachádza mimoriadne vzácna kláštorná knižnica, ktorej základy začali premonštráti budovať už v 13. storočí. Dnes obsahuje viac ako 80 000 zväzkov. Vďaka citlivému zakomponovaniu stavby do okolitej prírody patrí jasovské opátstvo medzi najkrajšie a najvýznamnejšie sakrálne stavby na Slovensku. Oproti kláštoru sa k nebu vzdúva bralo s kráľovským hradom, ktorý strážil v minulosti banícku osadu. Teraz však poďme do už spomínanej Jasovskej jaskyne, ktorej vchod sa nachádza priamo pod hradom. Jasovskí premonštráti ju sprístupnili v roku 1846 ako vôbec prvú jaskyňu na Slovensku. Okrem podzemných priestorov a jaskynnej výzdoby sú v nej cenné archeologické nálezy. Jednou zo zastávok na ceste do starobylého sídla Košického samosprávneho kraja sú Čečejovce. Najvzácnejšou pamiatkou obce je reformovaný ranogotický kostol z konca 13. storočia, v ktorom sa nachádzajú unikátne stredoveké fresky. Hneď vedľa sa týči starobylá drevená zvonica.

Vydať sa z Košíc ďalej na východ a nezastaviť sa v Nižnej Myšli by bola chyba. Obec sa nachádza na rozhraní Košickej kotliny i úpätia Slanských vrchov a unikátna je sídliskom z doby kamennej, predovšetkým však z doby bronzovej a rímskej. To všetko pri sútoku Hornádu, Olšavy a Torysy vydala zem po našich predkoch. V obci sa v bývalom kláštore nachádza Myšľanské múzeum. Zrúcaniny gotického hradu na kužeľovitom kopci z 13. storočia dnes už síce iba symbolicky strážia rovnomennú obec Slanec, no do roku 1697, plnila obrannú funkciu a chránila strategickú cestu zo Zemplína až k Toryse. Hrad dal podpáliť Juraj Rákoci II., no zachovala sa jeho charakteristická okrúhla hradná veža Nebojsa, ktorá sa stala neodmysliteľným cieľom turistických výletov. V hustých lesoch Slanských vrchov sa ukrýva krásne romantické jazero Izra, ktoré je prístupné z obcí Slanská Huta a Kalša.

Schádzajúc strmou cestou z Dargovského priesmyku, ak ideme smerom od Sečoviec, sa naskytá pekný pohľad na rovinu Košickej kotliny. Nemožno si nevšimnúť vežu kostola starobylej obce Svinica, v ktorej je aj najvýznamnejšia sakrálna stavba a jeden z najstarších gotických kostolov v Košickom kraji. Akoby zázrakom sa do dnešných dní zachoval vo výbornom stave aj s dobovými freskami. Za Svinicou sa naša cesta stáča celkom prirodzene doprava, aby sme objavili ďalšiu významnú zastávku na svojej púti – Herľany. Už v 17. storočí tu sídlili známe kúpele. Dominantou Herlian je pravdepodobne jediný studenovodný gejzír v Európe. Vystrekujúca minerálna voda sa síce nevyužíva, no každých 32 až 34 hodín priťahuje zraky turistov z domova i zo zahraničia. Voda je číra, jemne zapácha po sírovodíku a má príjemnú chuť kyselky. Do výšky 15 až 20 metrov vynáša so sebou jemný piesok s množstvom minerálov. Celé 25 minútové divadlo sa opakuje už viac ako 120 rokov. Gejzír vyviera z hĺbky 404,5 metra a aktivovaný bol umelo. Na trase do Košíc sa ešte možno zastaviť v Košických Olšanoch, ktoré sú známe svojím archeologickým náleziskom a ojedinelým železným depozitom zloženým z nástrojov a náradia ľudu žijúceho v dobe železnej.

Z praveku prejdime do stredoveku. V obci Budimír na nás čakajú ďalšie dva kaštiele. Jeden z nich je stavbou panského sídla z 15. storočia, zatiaľ čo druhý predstavuje klasickú stavbu z tereziánskych čias druhej polovice 18. storočia. Dnes sa v ňom nachádza expozícia historických hodín. Obišovce na sútoku Hornádu a Svinky sú v poslednom storočí známe ako pútnické miesto veriacich Košickej arcidiecézy, ktorých sa tu pred milostivým mariánskym obrazom v prvú októbrovú nedeľu schádza niekoľko tisíc. Vysoké lesy Čiernej hory, obkolesujúce vodné dielo Ružín , turistov púšťajú neradi. Strmé stráne dajú zabrať nejednému výletníkovi, ktorý sa rozhodne pre výstup na Sivec alebo Folkmarskú skalu. Po náročnom výstupe však výhľad na kľukaté údolie Hornádu i Hnilca stojí za to.