Najväčšími pohoriami Zemplína sú Slánske vrchy a Vihorlat. Slánske vrchy patria medzi sopečné pohoria. Poskytujú mnohé výhľady na celú Východoslovenskú nížinu tvoria vstupnú bránu do Dolného Zemplína. V obci Veľaty je možnosť občerstviť sa slanou minerálkou a ďalej pokračovať v ústrety radosti, akú dokáže poskytnúť len víno z tokajských pivníc. Vstupnou bránou do „tokajského raja“ je obec Čerhov. Kraj, kde sa už stáročia dorába jedno z najchutnejších vín sveta, upúta rozsiahlymi vinohradmi. Tokajská oblasť sa rozprestiera v juhovýchodnom cípe Košického samosprávneho kraja a je pokračovaním vinohradníckeho územia, ktorého väčšia časť sa nachádza v Maďarsku.

Juhozápadné svahy Zemplínskych vrchov sú síce najmenšou, no určite najzaujímavejšou vinohradníckou oblasťou Slovenska. Tokajským prívlastkom sa však môže hrdiť iba sedem obcí, medzi ktoré patria Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Spája ich aj Tokajská vínna cesta. Tu na chvíľu prerušíme malou zachádzkou do obce Zemplín , v ktorej sa na prahu doby halštattskej usídlili majstri výroby železa – bájni Kelti. V priebehu rokov vybudovali na tomto mieste mohutné hradisko, čím položili základ neskoršiemu župnému sídlu celého Zemplína. Po Keltoch sa tu usídlili Slovania, nálezy z ich čias patria medzi slovenské archeologické skvosty.

Ďalšou zastávkou je Streda nad Bodrogom. Na tomto mieste na rieke Bodrog sa nachádza jediný riečny prístav na území kraja. Len kúsok od kotviska lodí sa nachádza najnižšie položené miesto v Slovenskej republike Klin nad Bodrogom (v nadmorskej výške 94,3 m. n. m.). Bodrog bol už v praveku významnou a životodarnou riekou celého južného Zemplína. Našej pozornosti by tiež nemali ujsť vzácne korytnačky močiarne v neďalekej Národnej prírodnej rezervácii Tajba . V obci Borša sa nachádza kaštieľ Františka II. Rákocziho, v ktorom sa podľa dobových zápisov aj narodil. Ďalšou zaujímavou zastávkou je hrad Veľký Kamenec. Stojí na malej vyvýšenine nad obcou a turistom ponúka pôsobivú vyhliadku na Bodrockú rovinu. Na ceste za ďalšou pevnosťou sa dá len ťažko obísť dedinka s charakteristickými vínnymi pivnicami – Malý Horeš.

Posilnení, s veselou mysľou, vstupujeme do mesta so zachovalou hradnou pivnicou, ale aj so zrúcaninou hradu na Kráľovskom vŕšku – do Kráľovského Chlmca . V meste možno nájsť kostoly cirkvi reformovanej, gréckokatolíckej i rímskokatolíckej, ale aj synagógu, kaštieľ a ulicu z konca 19. storočia postavenú v eklektickom štýle. Od kráľovského mestečka je to na skok do Lelesa so starobylým kláštorom premonštrátov. Jeho základy pochádzajú z 12. storočia.

Kým sa vyberieme na sever, zájdime ešte k južnej hranici do kaštieľa v Pribeníku z roku 1796. Jeho súčasťou je vzácna rímskokatolícka kaplnka a okolitý park. Zrekonštruovaný klasicistický komplex slúži dnes hlavne mladým ľuďom študujúcim na tunajšej poľnohospodárskej škole. V obci sa nachádza aj tzv. Rozprávkový dom, ktorý postavil miestny obyvateľ Jozef Balogh z vecí zo smetiska. Je to zvláštny pocit pohybovať sa na hraniciach s iným štátom. Ešte zvláštnejší je trojhraničný bod pri Malých a Veľkých Trakanoch, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Maďarska a Ukrajiny.

Popri ukrajinsko-slovenskej hranici severným smerom prichádzame k ďalšej zaujímavej obci – Veľké Slemence. Do jej osudov zasiahol necitlivý stalinský režim, ktorý hneď po II. svetovej vojne narysoval krížom cez obec deliacu čiaru. Veľká časť obyvateľov sa tak doslova cez noc stala občanmi Sovietskeho zväzu. Cestou z juhu na sever nemožno vynechať Veľké Kapušany, mestečko ležiace v strede trojuholníka riek Latorica, Laborec a Uh. Z Veľkých Kapušian sa poberieme do najvýchodnejšej časti Košického samosprávneho kraja, do regiónu Sobraniec , ktorý na severe obopína malebné pohorie Vihorlatských vrchov. Prvá písomná zmienka o samotných Sobranciach pochádza z roku 1344, no v súčasnosti sú známe aj vďaka múzeu so zbierkou viac ako 200 gitár z celého sveta. Je to jedno z dvoch takýchto múzeí na svete, druhé sa nachádza v Amerike.

Zo Sobraniec je len na skok do Tibavy – rajskej záhrady plnej vinohradov, pivníc a vynikajúceho vína. Príjemnou zastávkou v tejto oblasti vína je tiež obec Orechová. Povzbudení chuťou tibavského zlatistého moku si nemôžeme nevšimnúť opustený kameňolom na okraji obce Podhoroď . Nad skalným „útesom“ čnejú zvyšky strážneho hrádku. Svojrázna kultúra i rázovitý kraj tejto oblasti sa odjakživa odlišoval od nížin Zemplína.

Pre porovnanie zájdime do Inoviec, kde na konci dediny, na malom vŕšku pri cintoríne, čaká na svojich veriacich drevený chrám z roku 1836. Gréckokatolícky kostolík sv. Michala je jednou z mnohých drevených perál východného Slovenska. Ďalším čarovným miestom je drevená „cerkev“ v Ruskej Bystrej, ktorej unikátnosť bola ocenená zápisom do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi Karpatského oblúka. Na malej polianke za obcou stojí trojdielna zrubová stavba zasvätená biskupovi Mikulášovi.

Zaujímavosťou obce Remetské Hámre je skutočnosť, že dedina bola jednou z prvých elektrifikovaných obcí v kraji – vďaka vodnej elektrárni s Kaplanovou turbínou. Ďalšou pozoruhodnosťou je obecný vodovod z roku 1931, ktorý s malými úpravami slúži dodnes. Škoda, že rovnaký osud nemala aj tunajšia úzkorozchodná lesná železnica, ktorá premávala až na Morské oko. Toto sopečné jazierko patrí k najkrajším prírodným zákutiam Vihorlatu. Nachádza sa v chránenej krajinnej oblasti vo výške 618 m n. m. a je unikátne svojou faunou, flórou, no predovšetkým svojim pralesom.

Ak pútnika nelákajú horské hrebene, ale túži skôr po slnečnom pobreží, potom mu odporúčame navštíviť druhú najväčšiu vodnú nádrž na Slovensku – Zemplínsku Šíravu. Zostúpiť k nej sa dá napríklad aj pri pútnickom kostole v Klokočove . Zemplínska Šírava je však zaujímavá hlavne z pohľadu turizmu. Je tu mnoho rekreačných oblastí: Biela Hora, Hôrka, Medvedia Hora, Kaluža, Kamenec, Klokočov a Paľkov. Pôsobivý pohľad na Zemplínsku Šíravu sa ponúka z perspektívy hradného vrchu nad obcou Vinné, v ktorej katastri sa nachádza Vinianske jazero. V metropole Zemplína meste Michalovce patrí medzi najzaujímavejšie dvojkrídlový kaštieľ postavený v 17. storočí na mieste stredovekého hradu. Dnes je v kaštieli múzeum, ktoré plasticky a bohato ilustruje dejiny tejto časti Zemplína. Za zmienku stojí katolícky gotický kostol zo 14. storočia a gréckokatolícky barokovo-klasicistický chrám z 18. storočia.

Západne od Michaloviec prichádzame do známej hrnčiarskej obce Pozdišovce. Je to jedna z mála dedín, kde sa ručná výroba keramiky s charakteristickým maľovaným dekorom zachovala dodnes. Ďalej sa dostaneme do Trebišova. Nachádza sa tu kaštieľ, ktorý momentálne slúži ako vlastivedné múzeum. Miestom dýchajúcim stredovekou atmosférou je hrad Parič priamo v katastri mesta. V Trebišove sa nachádza veľmi pekný park s hrobkou rodu Andrássyovcov, tiež katolícky kostol v barokovej slohu.

Za Trebišovom smerom na sever nemožno obísť drevenú renesančnú zvonicu v Malých Ozorovciach. Zo Sečoviec priamo stúpame cez obec Dargov k Dargovskému priesmyku. V druhej svetovej vojne sa tu bojovalo doslova o každú piaď. Sloboda bola vykúpená stovkami padlých. Dnes tieto kruté momenty pripomínajú zakonzervované kusy vojenskej techniky – delá a tanky, po zemi rozmetané črepy z vybuchnutých granátov a pamätník na vrchole priesmyku.