Košický samosprávny kraj je od januára 2022 súčasťou národného projektu Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík 2, ktorý realizuje Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Projekt je zameraný na budovanie odborných kapacít pre oblasť participatívnej tvorby verejných politík. Zabezpečuje ďalšiu etapu podpory zavádzania participácie v kontexte princípov otvoreného vládnutia a budovania dôveryhodných inštitúcií. Dôraz sa kladie na zvyšovanie miery zapájania verejnosti, profesionalizáciu zamestnancov, štandardizáciu postupov a optimalizáciu riadenia participatívnych procesov v prostredí štátnej správy, regionálnej a miestnej územnej samosprávy. Budovaniu kapacít pre participáciu v prostredí úradov samosprávnych krajov je v projekte venovaná samostatná podaktivita Participácia a regionálna územná samospráva.

Základné informácie

• Zaradenie: podaktivita 2 – Participácia a regionálna územná samospráva,
• Téma: podpora budovania kapacít pre participáciu na úrovni úradov samosprávnych krajov,
• Doba realizácie: január 2022 – november 2023
• Partneri: Nitriansky samosprávny kraj, Banskobystrický samosprávny kraj, Žilinský samosprávny kraj, Prešovský samosprávny kraj, Košický samosprávny kraj,
• Spolupracujúci dodávateľ: Participation Factory,
• Zapojení experti a expertky z ÚSV ROS: Dominika Bellová, Miroslav Zwiefelhofer, Linda Zuzčáková,
• Financovanie: projekt je financovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu cez OP Efektívna verejná správa.

Akú úlohu hrá participácia?

Participácia je jedným z nástrojov budovania dôvery verejnosti v politikov a inštitúcie verejnej správy (VS), zvyšovania transparentnosti, ako aj posilňovania udržateľnosti verejných politík. Na tvorbe politík, plánov, programov a právnych predpisov sa čoraz viac zúčastňuje verejnosť. Účasť verejnosti prispieva k výmene informácií a skúseností, podporuje pochopenie pre iné názory a koordináciu záujmov, zvyšuje kvalitu a transparentnosť rozhodnutí, akceptáciu, zrozumiteľnosť a dosledovateľnosť rozhodnutí, posilňuje identifikáciu občanov a záujmových skupín s rozhodnutiami a s prostredím, ktoré ich obklopuje, vytvára široký prístup k formovaniu názorov, znižuje náklady na implementáciu verejných politík a prostredníctvom toho optimalizuje použitie verejných zdrojov.

Zdôvodnenie

Proces zavádzania princípu partnerstva, spolupráce a kvalitnej participácie do praxe verejnej správy je postupný evolučný proces, pričom nachádzame sa na jeho začiatku. Participácia v slovenskej aplikačnej praxi je dnes vo fáze insitnej participácie, ktorej chýba profesionálny vzhľad do problematiky. Predstava a porozumenie kvalitnej riadenej participácii, teda viacúrovňovej participácie na politickej, expertnej, stakeholderskej, občianskej a operatívnej úrovni (príprava a manažovanie participatívnych procesov) je takmer nulová. Metaforicky povedané –  zavádzanie participatívnych procesov do praxe verejnej správy je ešte „v plienkach“ a hlavne je determinované rôznymi „detskými chorobami a neduhmi“, ktoré často počiatočné fázy „života“ zavádzanie nových a inovatívnych procesov sprevádzajú.

Analytické výskumy ukázali, že prax participatívnej tvorby verejných politík je vo vnútri inštitúcii fragmentová - zodpovednosť preberajú a suplujú odborné oddelenia, útvary, sekcie, ktoré majú v obsahovom vlastníctve tvorbu konkrétnej verejnej politiky. Za agendu zapájania verejnosti a partnerov z územia sú zodpovední odborní zamestnanci oddelení/sekcií/útvarov, ktorí majú po vecnej stránke verejnú politiku na starosti. Svojou činnosťou nahrádzajú pracovnú činnosť, ktorú by mali realizovať špecializované pracovné pozície, v ktorých pracovnej činnosti je plánovanie a riadenie participatívnych procesov pre inštitúciu.

Ciele 

Projekt cielene podporuje zavádzanie nových pracovných miest koordinátorov participácie do prostredia úradov samosprávnych krajov, ktorí za odbornej a metodickej podpory úradu budú nastavovať a optimalizovať interné postupy riadenia participatívnych procesov. Koordinátori sú odborne a metodicky riadený zo strany ÚSV ROS s využitím dodávateľa – českej organizácie Participation Factory. Zámerom je vybudovať na jednotlivých úradoch samosprávnych krajov participatívne jednotky, ktorých úlohou bude zabezpečovať prípravu a realizáciu participatívnych procesov a projektov a naštartovať efektívny dialóg vo vnútri úradov, ale aj s partnermi v území. Na základe zverejnenej výzvy sa do podaktivity 2 prihlásilo 5 samosprávnych krajov.

Úlohou projektu je zabezpečiť jednotné metodické kroky, ktoré smerujú k postupnému budovaniu kapacít v prostredí piatich samosprávnych krajov v prospech participatívnej tvorby verejných politík s cieľom zabezpečiť:

• vybudovanie komunity praxe, zloženú zo všetkých koordinátorov participácie, ktorá buduje vlastnú poznatkovú prax s využitím inovatívnych formátov zdieľania skúseností, poskytujúcu podporu pre koordinátorov participácie v čase realizácie projektu,
• diagnostiku a zanalyzovať kvalitu zabezpečenia a riadenia participácie - identifikovať slabé miesta interných procesov participatívnej tvorby verejných politík v rámci existujúcej aplikačnej praxe zapojených krajov, s cieľom zadefinovať opatrenia, ktoré reagujú na príčiny úspešnosti/neúspešnosti participácie s dôrazom na úskalia, ktoré prináša živá aplikačná prax zavádzania participatívnej tvorby verejných politík v úradoch samosprávnych krajov,
• vypracovanie návrhu optimalizácie procesov riadenia participácie a existujúcej participatívnej praxe a nastavenia vnútroinštitucionálnej oparticipácie s cieľom zvýšenia miery a spôsobov zapojenia verejnosti a vzájomných väzieb na hlavné procesy výkonu správy a poskytovania verejných služieb v oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí, dopravy, kultúry, životného prostredia a regionálneho rozvoja a iných,
• spracovanie návrhu organizačného a kompetenčného modelu – agenda koordinátorov participácie: činnosti koordinátorov participácie musia byť podporené správnou organizačnou štruktúrou, mandátmi a príslušnými rolami a zodpovednosťami v previazaní na participatívnu tvorbu verejných politík, indikátorov výkonnosti koordinátorov participácie, zvýšenia miery zapojenia verejnosti a kvality participácie,
• zavádzanie nového systému riadenia participatívnych procesov na jednotlivých úradoch VÚC s využitím kapacít koordinátorov participácie, na základe optimalizovaného procesného modelu zapájania verejnosti.
• identifikáciu participatívnych zadaní a projektov v rozsahu minimálne troch participatívnych projektov tvorby verejných politík, prípadne participatívnych projektov,
• realizáciu identifikovaných participatívnych procesov a implementácia optimalizovaného procesného modelu na vybraných pilotných participatívnych projektoch, v rámci ktorých koordinátori zavádzajú návrhy štandardizovaných postupov riadenia participácie do praxe úradu v spolupráci s vybranými oddelenia úradov samosprávnych krajov,
• nastavenie procesov pre komunikáciu a dialóg s partnermi v území s využitím vhodných metód ich zapájania: nastavenie systému komunikácie s partnermi v území aj v previazaní na implementáciu Integrovaných územných stratégií - jednoznačne pomenovať úlohu koordinátorov participácie, legitimizovať ich rolu a mandát v procese riadenia a implementácie Integrovaných územných stratégií,
• spracovanie záverečnej analýzy - Aká je prax participačnej tvorby verejných politík v prostredí regionálnej územnej samosprávy?

Na aké otázky projekt prinesie odpovede?

• Aký je prínos koordinátorov participácie pre úrady samosprávnych krajov?
• Aký je stav riadenia participatívnych procesov na úradoch samosprávnych krajov?
• Aké podmienky na zapájanie verejnosti úrad samosprávneho kraja vytvára v procese tvorby politík?
• Aká je rola, mandát a úlohy koordinátorov participácie v procese riadenia územného dialógu s partnermi a cieľovými skupinami?
• Do akej miery kľúčoví stakeholderi a partneri efektívne participujú?
• Kde sú najväčšie prekážky, pred ktorými spoločne stojíme?
• Aké miesto (rola, kompetencie a mandát) majú koordinátori participácie v štruktúre úradu samosprávneho kraja?
• Aká je úloha a mandát koordinátorov participácie v tvorbe verejných politík a systéme riadenia IÚS?
• Ako sa práca koordinátorov participácie odzrkadlila v miere a kvalite zapojenia verejnosti? 

Štruktúra aktivít

Očakávané výsledky/výstupy

• vytvorených 15 pracovných miest koordinátorov participácie na 5 úradoch samosprávnych krajov,
• zrealizovaná diagnostika existujúcej participatívnej praxe na piatich úradoch samosprávnych krajov (5 diagnostík stavu participatívnej praxe a 5 návrhov optimalizácie riadenia participatívnych procesov tvorby verejných politík),
• zabezpečené nastavenie a optimalizácia interných procesov riadenia participatívnych procesov (dovnútra vnútroinštitucionálna participácia, ako aj smerom von k partnerom v území),
• jasné vymedzenie role, mandátu a činnosti koordinátorov participácie v procesoch participatívnej tvorby verejných politík a v procese riadenia integrovaných územných stratégií,
• zrealizované pilotné testovanie inovovaných procesov na konkrétnych participatívnych projektoch, politikách, programoch (predpoklad: zrealizovaných 15 participatívne tvorených verejných politík – minimálne 3 na každý zapojený kraj)
• vytvorený návrh a otestovaný model zapojenia koordinátorov participácie v systéme riadenia IÚS a identifikovanie miesta pre participáciu v systéme riadenia IÚS,
• funkčná komunita praxe - nová organická štruktúra, zastrešujúca sieť koordinátorov participácie z jednotlivých VÚC,
• zrealizovaný cyklus piatich regionálnych konferencií a záverečnej sumarizačnej konferencie,
• spracovaný katalóg príkladov dobrej praxe: Ako pripraviť a realizovať kvalitný participatívny proces?,
• spracovaná metodika pre monitoring a hodnotenie kvality participatívnych procesov?,
• spracovaný a otestovaný Index participáxcie pre regionálnu úroveň,
• spracovaná analýza: Aká je prax participačnej tvorby verejných politík v prostredí regionálnej územnej samosprávy?

O Úrade splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti

V záujme rozvoja občianskej spoločnosti bol v roku 2011 zriadený inštitút Splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti má postavenie poradného orgánu vlády Slovenskej republiky, potvrdený Štatútom Splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti, uznesenie vlády č. 309/2012 (159kB, PDF)). V roku 2012 bol vytvorený nový poradný orgán vlády – Rada vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie. Poslaním úradu je budovať a podporovať transparentnosť a partnerstvo medzi verejnou správou, občanmi a mimovládnymi neziskovými organizáciami. ÚSV ROS v spolupráci so širokou škálou expertov z mimovládneho sektora a vybranými partnermi z verejnej správy, cielene buduje predpoklady a implementuje kroky, v ktorých sa snaží o dosiahnutie troch cieľov: verejná správa priateľská k verejnosti, verejnosť aktívne participujúca na správe vecí verejných a stabilné postavenie MNO ako inštitúcií aktívnej verejnosti, zlepšenie ich legislatívneho ukotvenia a podmienok pre ich fungovanie. Medzi hlavné úlohy splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti v zmysle štatútu patrí zabezpečovanie a koordinácia prípravy a implementácie: akčných plánov Iniciatívy pre otvorené vládnutie v SR a Koncepcie pre rozvoj občianskej spoločnosti a jej akčných plánov.

• Dominika Bellová (tel.: 02/509 44 44979) –  v národnom projekte PARTICIPÁCIA 2 je zodpovedná za riadenie a koordináciu podaktivity 2 Participácia a územná regionálna samospráva. V predchádzajúcom projekte bola zodpovedná za zavádzanie participatívnych rozpočtov v prostredí stredných škôl a výskum procesu zavádzania participatívnych rozpočtov v prostredí samosprávy. Inžinierske štúdium ukončila v odbore verejná správa a regionálny rozvoj na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave v roku 2018. Bola členkou študentského parlamentu a akademického senátu Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Skúsenosti v oblasti komunálnej politiky začala získavať v roku 2014, kedy sa stala poslankyňou obecného zastupiteľstva vo svojej rodnej obci Košťany nad Turcom. V roku 2017 stážovala na Magistráte hlavného mesta SR Bratislava na útvare hlavného kontrolóra. Na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti začala ako študentka vysokej školy stážovať vo februári 2017 a od októbra 2018 v trvalom pracovnom pomere.
• Miroslav Zwiefelhofer -  je zodpovedný za realizáciu podaktivity Regionálna územná na Divadelnej fakulte VŠMU vyštudoval odbor Teória a kritika divadelného umenia. Téme občianskej spoločnosti sa v divadle venoval napríklad prácou Slovenské gagy – festival humoru a satiry v období totality (zborník víťazných prác projektu Deti revolúcie). K téme participácie sa dostal cez spoluprácu na európskom projekte Be SpectACTive!, v ktorom pôsobil ako komunitný manažér za slovenského partnera projektu Medzinárodný festival Divadelná Nitra. Rovnako sa spolupodieľal na nastavení a realizácii participatívneho procesu pre pracovnú skupinu Scénické umenie v rámci kandidatúry mesta Nitra na titul Európske hlavné mesto kultúry 2026. Na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti pôsobí od marca 2022.
• Linda Zuzčáková (tel.: +421 2 509 44 979) - bakalárske aj magisterské štúdium absolvovala vo Veľkej Británii, kde získala tituly z Medzinárodných vzťahov a diplomacie. Počas štúdia absolvovala stáže v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva, organizácii GLOBSEC a ako dobrovoľníčka spolupracovala s Transparency International Slovakia. Magisterské štúdium na University of Leeds ukončila v januári 2022. Na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti pôsobí od marca 2022.

O Participation Factory

Participation Factory, česká organizácia, ktorá sa venuje témam: Komunikácia a budovanie komunity, Civic Tech, Participatívny rozpočet, Participatívne územné plánovanie, Účasť 101, Mesto 101, Participácia mladých, Smart City, Strategické plánovanie, Stratégia Smart City, Vyhodnotenie procesu, Odomknite svoje mesto, Facilitácia. V súčasnosti spolupracuje s Institutom plánování a rozvoje hlavního města Prahy (IPR Praha) na pilotnom projekte zavádzania koordinátorov participácie do praxe dvanástich mestských častí hlavného mesta Praha, ako aj s Jihomoravským krajem na diagnostike stavu a možností participácie.

• Tomáš Rákos - je procesným dizajnérom, ktorý sa participatívnemu plánovaniu venuje už skoro 10 rokov. Je zakladateľom Participation Factor, s.r.o., pred tým spoluzakladal a viedol D21 (Demokrace 2.1). Zúčastnil sa viac než 200 participatívnych projektov a to na štyroch kontinentoch. Má bohaté skúsenosti s projektovým riadením a vývojom produktov a služieb a cez 20 rokov skúsenosti s komunikáciou a médiami.
• Anna Tehlová - vedie činnosti Participation Factory a zabezpečuje, aby všetko išlo hladko. Riadi komplexné participatívne projekty, ktoré sa sústreďujú na systematickú participáciu, diagnostiku a strategické plánovanie. V minulosti stála pri založení a viedla organizácie Public Space Network v Nairobi (Keňa), ktorá predstavila systém pre správu verejných priestorov.

Ďalšie informácie

Nedostatky participácie v samospráve (newsletter, marec 2022)

• Typ výstupu: sumarizácia zistení z analýzy kvality participácie na Slovensku
• Autorka: Anna Šestáková
• Stručný opis: Aké sú najčastejšie nedostatky participatívnych procesov na Slovensku? Výsledky mapovania najčastejších nedostatkov na úrovni samosprávy na základe analýzy 32 prípadových štúdií z prostredia verejnej správy na Slovensku. Problémy sú zoradené zhora nadol od najčastejších po menej časté.