Miesto: Slavošovce

Vo vyšnej časti obce blízko papierní a neďaleko zdravotníckeho strediska sa nachádza pamätník v tvare rozlomeného obelisku, ktorý symbolizuje pretrhnutý život. Symbolika nie je náhodná a zobrazuje jednu z najväčších tragédií nedávnych dejín Slavošoviec, ku ktorej došlo 23. októbra 1944 a vyžiadala si vyše tridsať obetí.

Stalo sa tak počas odboja obce, ktorá bola aktívna v Slovenskom národnom povstaní už od čias jeho vzniku. Zo Slavošoviec odchádzali muži, aby sa pridali k povstalcom, a to ako k vojakom tak i k partizánom. V obci vznikol revolučný národný výbor, ktorý viedol Ján Potočný. Partizánom pomáhali aj papierne, v ktorých sa v danom čase vyrábali lieky a mydlo. Zásobovali ich nielen týmto materiálom, ale začali tu dokonca vyrábať montovateľné drevenice, tzv. baráky, ktoré si partizáni skladali do obytných domov v horách. Robili sa tu aj letáky na podporu povstania.

Po čase si veliteľský partizánsky štáb dokonca zriadil sídlo priamo vo fabrike. Mali tu aj svoj muničný sklad. Dnes sa už nedozvieme presnú príčinu, prečo v osudný deň sklad vybuchol. Ani to, kto presne zahynul. Poznáme mená dvadsiatichtroch obetí, minimálne ďalších sedem tiel pre úplné roztrhanie a rozmetanie po okolí dokonca ani nebolo možné identifikovať. Pochovaní sú na miestnom cintoríne. Napriek obrovskej tragédii to na partizánskom odboji nič nezmenilo.

Po páde Banskej Bystrice nemecké vojská obsadili aj Slavošovce. Dňa 26. novembra pri razii nakladali mužov z obce do nákladných áut a viezli do väzenia ako podporovateľov povstania. Tých, čo tu ponechali, nútili kopať zákopy a protitankové okopy v línii pri Rochovciach za Štítnikom. Ďalší Nemci začali Slavošovce obsadzovať v decembri a ešte 18. januára 1945 tu prišlo početné vojsko, ktoré ustupovalo pred Červenou armádou. Podmínovali a vyhodili do vzduchu železničnú trať vedúcu do Štítnika. To už ale od Plešivca a Rožňavy svišťali kaťuše. Nad Štítnickou dolinou preleteli lietadlá Červenej armády, ktoré zhadzovali letáky vyzývajúce Nemcov, aby nekládli zbytočný odpor a miestnemu obyvateľstvu oznamovali, že budú čoskoro oslobodení. Podľa spomienok najstarších obyvateľov Nemci ustupovali všetkými smermi, skôr chaoticky ako plánovane. Z oslobodzujúceho IV. ukrajinského frontu do obce prišli ako prví rumunskí vojaci, ktorí slúžili pod sovietskym velením. Časť nemeckého vojska zahnali do hôr až k Rejdovej, kde na nich z druhej strany zaútočili partizáni. Slavošovce boli oslobodené 24. januára 1945.

Pamätník v tvare zlomeného obelisku bol v obci odhalený v roku 1974 na 30. výročie SNP.