Barokový evanjelický kostol

Miesto: Betliar

V centre obce Betliar sa nachádzajú dva kostoly, ktoré sú zapísané na zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Vyššie stojí pôvodne gotický katolícky kostol z prvej polovice 14. storočia. Nižšie sa nachádza evanjelický barokový kostol, ktorý v Betliari postavili v roku 1786 po vydaní tolerančného patentu cisárom Jozefom II.

Týmto patentom zastal proces rekatolizácie protestantských vetví kresťanstva, avšak s určitými obmedzeniami. Nekatolíci napríklad nesmeli stavať kostoly s vežami a nesmeli vlastniť zvony. Takto bol zbudovaný aj kostol v Betliari, súčasná veža v klasicistickom slohu bola pristavaná až v roku 1826.

História

Evanjelická cirkev v Betliari pôsobila už v 16. storočí a viedla tu aj vlastnú školu. V danom čase sídlili v terajšom gotickom katolíckom kostole, ktorý získali pod správu v čase reformácie. V roku 1662 však gróf M. Andráši (Andrássy) kostol aj školu odobral v prospech katolíkov. V čase kuruckých povstaní evanjelici opäť kostol i školu získali napäť. V roku 1709 sa však o slovo prihlásil ďalší člen grófskeho rodu – Pavol Andráši (Andrássy), ktorý oba objekty znovu previedol pod katolíkov a evanjelického farára i učiteľa z Betliara vyhnal. Tri štvrtiny storočia teda chodili evanjelici z Betliara na Bohoslužby do kostola v Nižnej Slanej. Až päť rokov po vydaní tolerančného patentu, ktorý uzrel svetlo sveta v roku 1781, obyvatelia Betliara s pomocou ľudí z Nižnej Slanej vybudovali evanjelický kostol v Betliari. To už mali naspäť vo vlastníctve školu, ktorú im Andrássyovci vrátili v roku 1784.

Zaujímavo znie dobová informácia, podľa ktorej bol kostol „postavený z hliny“, teda je pravdepodobne veľkolepou ukážkou toho, čo je možné vybudovať z hlinených váľkov. Betliar sa nikdy nestal typickou poľnohospodárskou dedinou, dominovali tu najmä remeselníci a betliarskí murári boli známi svojimi vandrovkami po Uhorsku – v Betliari sa traduje, že postavili mnohé známe stavby v Budapešti.

Dobový zápis ďalej konštatuje, že kostol zväčšili „vápennými múrmi“ v roku 1794, zároveň ho spevnili železnými obručami a tyčami a podpivničili. Vežu ešte stále nemal. I napriek murárskemu majstrovstvu sa čelná stena chrámu v roku 1823 naklonila, takže ju museli vybúrať a vystavať nanovo. V roku 1826 ku kostolu postavili vežu, ktorá pretrvala do súčasnosti, pričom jej výstavba trvala iba dva a pol mesiaca. Postoj Andrássyovcov k evanjelikom sa medzitým zmenil a grófsky rod v roku 1835 poskytol obci peniaze na novú strechu chrámu. V tom istom roku darovali evanjelikom aj krstiteľnicu, ktorá sa tu dodnes nachádza.

K veži patrí aj zvon. Betliar mal šťastie na vzácnu mecenášku Zuzanu Miklóšikovú. Táto dala v roku 1841 vystavať aj súčasný oltár, ktorého ústredným motívom sa stal vzácny obraz významného levočského maliara Jozefa Czauczika.

Ako mnohým iným chrámom, ani tomuto sa nevyhol požiar. Stalo sa tak v roku 1896, keď počas jednej hodiny v Betliari zhorelo aj 117 domov. Vyhorel aj kostol, fara a škola. Už v danom čase však boli poistené a včasný zásah poisťovne umožnil rýchlu opravu.

Počas I. svetovej bol zvon zrekvirovaný; bola to bežná prax, keď bol potrebný kov na výrobu diel. Nový zvon zakúpili až v čase existencie Československej republiky v roku 1922. Dnes sa tu nachádzajú zvony dva.

Súčasnosť

Interiér kostola sa vyznačuje typickou evanjelickou jednoduchosťou, ktorá však umožňuje viac vyniknúť jeho dominantám. Tými sú predovšetkým prvky neskorobarokového slohu s veľkými stropnými oblúkmi a v prípade Betliara aj netradičný uzáver svätyne v ostrom uhle.

Pozornosť upúta najmä oltár s latinským nápisom Soli Deo Gloria, čo znamená Len Bohu sláva. Oltárny obraz maliara Jozefa Czauczika bol vytvorený v roku 1838 a zobrazuje biblický výjav rozhovoru Ježiša Krista so Samaritánkou.

Pri kazateľnici sa nachádza vzácna krstiteľnica z roku 1835, ktorú chrámu darovali Andrássyovci.

Prístupnosť pamiatky

Barokový kostol patrí pod Ev. a. v. farský úrad Betliar, ktorý sa nachádza hneď v jeho susedstve. Pred kostolom sa stojí informačná tabuľa s fotografiami interiéru a stručným textom o historickom význame stavby. Pre turistov je však kostol zvyčajne neprístupný, resp. otvorený býva len v čase bohoslužieb.