Toto je oficiálna webová stránka Košického samosprávneho kraja.
Oficiálne stránky využívajú doménu kosickazupa.sk.
Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
Migrácia obyvateľov Zemplína do USA prebiehala v niekoľkých etapách. Prvá výrazná bola na konci 19. storočia, druhá v časoch ukončenia prvej svetovej vojny a tretia v tridsiatych rokoch, keď vypukla hospodárska kríza.
Na týchto historických fotkách, ktoré pravdepodobne pochádzajú z prelomu 19. a 20. storočia, vidíme obyvateľov Malej Tŕne. Fotografie však nevznikli v tejto tokajskej obci ale v Spojených Štátoch Amerických, presnejšie v štáte New Jersey. Žiaľ, dnes už nevieme, koho presne tieto snímky zachytávajú, nevieme ani čas a dôvody, pre ktoré sa rozhodli títo ľudia odísť za oceán. Ba nemôžeme už ani s presnosťou určiť, kto z odfotených pochádza zo Slovenska, či vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Vieme len toľko, že tieto fotografie poslali svojim príbuzným do Malej Tŕne, aby ukázali, ako sa im v novej zemi žije.
Migrácia obyvateľov Zemplína do USA prebiehala v niekoľkých etapách. Prvá výrazná bola na konci 19. storočia, druhá v časoch ukončenia prvej svetovej vojny a tretia v tridsiatych rokoch, keď vypukla hospodárska kríza. Východ súčasného Slovenska patril medzi najchudobnejšie oblasti. Rovnako to bolo aj vo vzdelanosti. Ako dnes i vtedy platilo, že úspech na domácom trhu vo veľkej miere závisí od vyučenia a schopností uplatniť sa najmä v odbornej práci.
Napríklad v roku 1940 bolo v okrese Trebišov, kam Malá Tŕňa patrí, negramotných 10,3 percenta populácie nad šesť rokov. V okrese Michalovce to bolo 11 percent, Vranov nad Topľou 12 percent a Humenné 11,5 percenta. Pritom v okrese Bratislava to bolo iba jedno percento negramotných a ostatné západoslovenské a stredoslovenské okresy mali 2 až 5 percent negramotných.
Hospodárska situácia sa výrazne nezlepšila ani v časoch vzniku samostatného Československa. Za vlády Tomáša G. Masaryka opustilo a odišlo pracovať do zahraničia až 10 percent obyvateľov Zemplína. Toto percento bolo o niečo vyššie v severnejších častiach zemplínskeho regiónu, kde boli podmienky na obživu ešte horšie. Malá Tŕňa mala o niečo lepšiu pozíciu, pretože sa tu pestoval vinič a o víno bol stály záujem.
Použitá literatúra:
Almanach Zemplína (autorský kolektív, vydané 1958)
