Toto je oficiálna webová stránka Košického samosprávneho kraja.
Oficiálne stránky využívajú doménu kosickazupa.sk.
Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
I keď staré vidiecke tradičné jedlá ako dziňanka, džatky, lokše, zapražka, nalečnik a ďalšie patrili k miestnej kultúre a boli dostatočne výživné, školy varenia ponúkali rozšírenie obzoru. Dedinčanky tam chodili, aby sa naučili, ako sa varia „pánske jedlá“.
Táto fotografia pochádza z roku 1945. Je na nej zachytená slávnosť pri príležitosti ukončenia kurzu varenia. Účastníčky kurzu sú oblečené v slávnostných krojoch.
Kurzy varenia neboli výnimočné. Usporadúvali sa ešte aj pred vznikom I. ČSR za čias Rakúsko-Uhorska. Po tom ako Červená armáda v novembri 1944 oslobodila obec a štát začal zápasiť o svoj budúci charakter, sa podobné akcie rôzneho druhu diali častejšie.
„Strana takto načala lapac ľudzí,“ spomína pán Michal Kostovčík. Išlo o premyslený systém, ktorým si vtedajší komunisti snažili nakloniť vidiečanov. Agitátori vysielaní z okresu usporadúvali rôzne prednášky z oblasti hygieny, zdravotníctva, poľnohospodárstva, ale tiež kurzy varenia. Po februári 1948, keď sa komunistická strana chopila moci, začal na vidiek chodievať nový druh agitátorov. Nad odbornými prednáškami začali dominovať ideologické, zamerané hlavne na potláčanie náboženského cítenia. Táto fotografia však vznikla o niečo skôr.
To, že každá žena vie variť, sa považovalo v Šamudovciach (a celom vtedajšom slovenskom vidieku vôbec) za samozrejmé. Pravda je však taká, že strava nebola veľmi pestrá. I keď staré vidiecke tradičné jedlá ako dziňanka, džatky, lokše, zapražka, nalečnik a ďalšie patrili k miestnej kultúre a boli dostatočne výživné, školy varenia ponúkali rozšírenie obzoru. Dedinčanky tam chodili, aby sa naučili, ako sa varia „pánske jedlá“. Kurz v roku 1945 viedol kuchár z Michaloviec a ženy najviac zaujímala príprava nových druhov koláčov a zákuskov.
Varilo sa a pieklo v miestnej škole, ženy si nosili suroviny z domu. Na záver kurzu sa urobila slávnosť, kde každá ponúkala prítomných vlastným jedlom podľa receptu, ktorý sa tu naučila. Bola to akcia zaujímavá pre celú obec. Z Vrbnice prišla hrať cigánska muzika a po ochutnávaní jedál sa pilo a tancovalo až do noci.
Spracované podľa spomienok pána Michala Kostovčíka zo Šamudoviec a Márie Chochoľovej z Krásnoviec.
