Toto je oficiálna webová stránka Košického samosprávneho kraja.
Oficiálne stránky využívajú doménu kosickazupa.sk.
Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
Zmeny, ktoré prinieslo 16. storočie v chápaní a spôsobe vyznávania viery, vytvorili niekoľko nových náboženských kresťanských prúdov a prerástli do vzniku viacerých cirkví. Medzi nimi si našla svoje pevné miesto aj Reformovaná cirkev založená na učení Jána Kalvína.
Prienik Kalvínovho učenia do niekdajšej Turnianskej župy je spojený s pôsobením dedičného pána Turnianskeho hradu Gašpara Mágočiho (Mágócsy) a Juraja Bebeka II. (György Bebek), ktorému patrilo na okolí viacero hradov. Prvý kalvínsky farár v Hrhove sa volal Peter a pôsobil tu už v roku 1560.
Ako bývalo v danom historickom období zvykom, na základe viery zemepána a jeho poddaných prechádzali katolícke kostoly pod správu nových protestantských cirkví, ku ktorým sa pred protireformáciou na území súčasného Slovenska hlásilo až 80 percent obyvateľov. Pretože sa však mnoho pánov postupne vracalo ku katolíkom, v roku 1681 Šopronský krajinný snem prijal dodatok k zákonu o slobode vyznania. Podľa neho mohli zemepáni na svojom území odňať reformovaným cirkvám pôvodne katolícke kostoly. Stalo sa to i v roku 1687 v Hrhove a kalvíni ostali bez vlastného svätostánku. Na krátky čase nastala zmena v roku 1705, keď počas kuruckých povstaní Rakóciho dôstojník kostol opäť sprístupnil reformovaným. No v roku 1713 na zásah farára z Jablonova, ktorý tu poslal pro-cisárksych vojakov presne na sviatok Veľkého piatku, kostol zasa prešiel do rúk katolíkov rovnako ako fara a budova školy.
Zmenu priniesol až Tolerančný patent, ktorý vydal cisár Jozef II. a umožnil protestantským cirkvám výstavbu modlitební. Veriaci v Hrhove mali šťastie. Podľa patentu totiž len tie obce mestá, kde je minimálne 100 rodín, mohli mať svojho protestantského farára a učiteľa. V roku 1782 v Hrhove napočítala určená komisia 101 rodín. Na základe zbierky, ktorá dosiahla 789 zlatých, začali v marci 1784 s výstavbou. Kostol postavili do roka. Vežu k nemu dostavali v roku 1795. Už v roku 1846 však Hrhov zasiahol veľký požiar, pri ktorom kostol zhorel a ostala len veža. Postavili ho prakticky nanovo v klasicistickom štýle na základoch zničeného chrámu a bol ešte väčší a krajší.
Vnútorné zariadenie, pozostávajúce z drevenej kazateľnice, lavíc a štýlového nábytku pochádza z polovice 19. storočia a je dielom majstra Jánosa Wandráka. Nachádza sa tam aj organ s 8 registrami, ktorý pochádza z dielne budapeštianskeho majstra Sándora Országa a bol postavený v roku 1886. Fara ho zakúpila za 1 371 pengő, čo si mohla dovoliť, keďže mala výnosy z cirkevných viníc.
Kostolu uškodila najmä I. svetová vojna. Vojsko zrekvirovalo veľký zvon, čo bola v tých rokoch bežná prax, ako získať kov na výrobu diel. Za obeť padli dokonca aj niektoré píšťaly organu. Až po vojne nechala fara odliať nový zvon a organ opraviť.
Kostol na nachádza na zozname národných kultúrnych pamiatok.
Použitá literatúra:
