Spišské kultúrne centrum a knižnica, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, realizuje  výstavu prác účastníkov projektu GENERA ARTIS.  Vystavené budú práce ktoré vznikli počas workshopov pre žiakov ZŠ a SŠ Odtiene umenia /   Architektúra a urbanizmus, Ilustrácia a grafika, Dizajn a 3D modelovanie, Foto a video, Game  dizajn a animácia a maľby, ktoré vznikli počas kurzov olejomaľby Ateliéry / Impresionizmus,  Kubizmus, Slovenská Moderna, Expresionizmus.  Výstava sa bude konať od 23.11. do 18.12.2024 v koncertnej sále ZUŠ Gelnica (Lutherovo námestie 1 – vstup zozadu od parkoviska). Otvorenie výstavy sa uskutoční 23.11.2024 o 18:00 hod. Podujatie organizuje občianske združenie VIVO, v spolupráci so ZUŠ Gelnica a Spišským kultúrnym centrom a knižnicou. Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Výber 70 diel autora pri príležitosti životného jubilea. Výstava vznikla v spolupráci s Clubom milovníkov umenia Košíc.

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, koncom novembra otvára výstavu intermediálneho umelca Antona Čierneho pod názvom (Apex Guilt) – Škvrny salamandry. Tvorba Antona Čierneho sa po dvoch rokoch vracia do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave a i tentoraz jeho výstava výrazne pôsobí na pozorovacie zmysly návštevníka a nabáda ho k zamysleniu sa.   Výstavu (Apex Guilt) – Škvrny salamandry tvorí videoinštalácia, ktorá sa v troch dejstvách a scénograficky vycibrenej symbolike podobá na fiktívny príbeh či bájku, ktorá však má základ v neuspokojivej realite slovenského reedukačného systému mládeže. V dvoch súbežne sa dopĺňajúcich videokanáloch sa pritom rozvíja rozprávanie o vine, obetiach, nachádzaní vlastnej slobody, ako aj zodpovednosti za stav, ktorý v slovenskej spoločnosti spôsobil to, že problém reedukačných centier bol dlhodobo prehliadaný a neviditeľný. Metafora strieľajúceho lovca v kontraste so zraniteľne pôsobiacou skupinkou mladých ľudí, takmer mimovoľne implikuje násilie, ohrozenie, ale aj túžbu po ochrane.  Anton Čierny si pritom na pomoc berie poučenia z teórie hier, z ktorých kreuje lovenú korisť – a tou je paradoxne práve nádej na zmenu. „Filmový jazyk stroho striedajú konštatovania generálnej prokuratúry, ktoré nás usádzajú do reality. Apex guilt (vrcholová vina), ktorú pociťujeme ako ľudský druh na vrchole svojho vývoja, sa tu metaforicky prenáša z obáv o náš ekosystém na našu spoločnosť. V nej sme ako hýbatelia štátu súčasťou problému, ale aj riešenia, ktorého základom je naša spolupatričnosť,“ uvádza kurátorka výstavy Jana Babušiaková.   Vernisáž výstavy sa uskutoční 21. novembra 2024 o 16:00 hod. v priestoroch Galérie BM (Nám. baníkov 25, Rožňava). Výstava potrvá do 31. januára 2025.     Všetci ste srdečne vítaní!

Vernisáž: 14. 11. 2024, 18.00 Kurátor: Miroslav Kleban Trvanie výstavy: 15. 11. 2024 – 30. 3. 2025 Sieň C, Hlavná 27, Košice Východoslovenský rodák rómskeho pôvodu, výtvarník Rudolf Dzurko patrí na Slovensku medzi takmer nepoznaných a nespracovaných umelcov. Patrí ku generácii autorov povojnového umenia, ktorý si vytvoril osobitný autorský rukopis v podobe špeciálnej techniky drteného skla, ktorým vytváral svoje plastické asambláže. V kontexte rómskej kultúry predstavuje Dzurko doslova fenomén, ktorého tvorba je samostatnou kapitolou umeleckých prejavov v rámci československého umenia a nemá obdobný ekvivalent. Rudolf Dzurko sa narodil v obci Pavlovce na východnom Slovensku v okrese Vranov nad Topľou ako jeden zo štyroch synov. Jeho otec utiekol koncom II. svetovej vojny pred Nemcami do severočeského pohraničia spolu so svojimi synmi. Dzurko sa pôvodne učil obuvníckemu remeslu no školu nedokončil. Jeho rebelská a temperamentná povaha mu predurčila osud pustovníka a človeka nebojácneho pred novými skúsenosťami. Ako štrnásťročný utiekol z domu a začal sa venovať rôznym manuálnym profesiám. Pracoval ako murár, kurič, či robotník v sklárňach. Jeho pracovná morálka a chuť pracovať manuálne v ňom podnietila sklony k výtvarnému umeniu, hoci sám seba za umelca nikdy nepovažoval (v roku 2002 bola vydaná Dzurkova monografia „Já nedělám umění“ v česko-nemeckej jazykovej mutácii). Práca so sklom sa pre Dzurka stala poznávacím rukopisom, jedinečnou autorskou technikou. Rôzne farebné sklá rozomlel v špeciálnom mlynčeku a zo vzniknutého skleneného piesku vytváral svoje pozoruhodné kompozície, ktoré boli v mnohých prípadoch inšpirované spomienkami na detstvo a život prežitý v rómskej komunite. Hoci sa pravdepodobne pre absenciu akademického výtvarného vzdelania Dzurko pokladá sa naivného umelca, aj tento výstavný a výskumný projekt má ambíciu pomocou umelecko-historickej revízie a prehodnotenia jeho tvorby poukázať na spojitosť so surrealizmom a magickým realizmom, s odvahou prirovnať napríklad k tvorbe mexickej maliarky Fridy Kahlo. Umelecká tvorba Rudolfa Dzurka je známa predovšetkým v českom prostredí, od začiatku 70. rokov začína jeho meno rezonovať najmä v rámci rôznych národopisných a etnografických výstav, ktoré sa zameriavali na rómsku minoritu. Svojej umeleckej činnosti sa Dzurko venoval popri civilnom zamestnaní, preto je pozoruhodné, že po sebe zanechal veľkú umeleckú pozostalosť, ktorej veľká časť je dnes v zbierkach Múzea rómskej kultúry v Brne, ktoré je hlavnou spolupracujúcou organizáciou pri realizácii prvej samostatnej výstavy Rudolfa Dzurka vo Východoslovenskej galérii a vôbec na Slovensku. Od roku 1989 pôsobil Dzurko „na voľnej nohe“, venoval sa aj rezbárstvu v 90. rokoch predával vlastnoručne vyrobené turistické suveníry na Karlovom moste v Prahe. Dzurko bol aj skvelým hudobníkom a rozprávačom, jeho fantázia nepoznala hraníc a jeho príbehy zo života Rómov sršali humorom. Meno Rudolfa Dzurka je známe aj v prostredí politického a kultúrneho undergroundu v súvislosti s niektorými signatármi Charty 77, ktorých Dzurko v čase prenasledovania ukrýval. Prvá samostatná výstava Rudolfa Dzurka prezentuje desiatky prác vytvorených technikou rozomletého skla a drevených figurálnych plastík, ktoré odkazujú na rómsku kultúru a tradície. Výstava je pokračovaním programu vedecko-výskumnej činnosti prehodnocovania stredoeurópskych dejín umenia a rehabilitovania doposiaľ nespracovaných či málo známych autorov z hľadiska inklúzie a revízie umelecko-historických kontextov.

Pozývame vás na vernisáž dvoch výstav, kde Vám predstavíme najnovšie diela dvoch spišských  klubov – Foto klubu Spiš a ART klubu, ktorá sa uskutoční dňa 14. 11. 2024 o 16:30 v Spišskom  kultúrnom centre a knižnici. Na výstave, ktorá potrvá od 14. 11. 2024 do 20. 12. 2024 budete mať možnosť obdivovať pestrú tvorbu talentovaných neprofesionálnych  výtvarníkov  medzi ktorých patria: Dana Košková, Anna Paličková, Ján Timko, Alexandra Dutková, Gerta Hojstričová, Pavol Ondra,  Jaroslava Hrúzová, Katarína Butvinová, František Miháľ, Jaroslav Neupauer, Jana Budzáková,  Mária Mikolajová, Iveta Kováčová, Karolína Bakošová a Oliver Pec. Vernisáž zároveň predstaví kolekciu fotografií členov Foto klubu Spiš.  Ingrid Zgodavovej, Miloša Fiľu, Ivy Liptákovej, Dáši Kollárikovej, Róberta Tökölyho, Martina Jaška,  Aleny Šulcovej, Anny Slebodovej, Jirka Salzmanna, Michala Bobka, Františka Krajňáka a Miriamy  Bukovinskej. Každý z týchto autorov prinesie svoj jedinečný pohľad na svet a ponúkne vám možnosť  nahliadnuť do rozmanitých tém, štýlov a techník, ktoré formovali ich tvorbu v priebehu roka  2024. Je to príležitosť na inšpiráciu a podelenie sa so svojimi zážitkami i skúsenosťami v priateľskej atmosfére.

Aj tento rok Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza s vlastnou výstavou pod názvom Slovenská stopa v dejinách Gemera. Pôjde o náučnú historicko-etnografickú výstavu, ktorá bude pozornosť diváka upriamovať na vybrané aspekty života slovenského obyvateľstva na území Gemera od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny. Výstava nadväzuje na vedecký seminár Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času, ktorý Banícke múzeum v Rožňave zorganizovalo v marci tohto roku. „Historické územie Gemerskej župy bolo od nepamäti príznačné plodným a navzájom tolerantným súžitím viacerých národností a etnických skupín. Miešali sa tu nielen rodiny, ale aj spôsob života, spôsob obrábania pôdy, remeselníctvo, staviteľstvo, vierovyznania a mohli by sme takto pokračovať. Táto výstava nám ukazuje, akú výraznú stopu v tomto súžití zanechal slovenský element na Gemeri,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Ladislav Mixtaj.   Hlavným cieľom výstavy je aktívne pôsobiť na formujúce sa historické vedomie mladých ľudí, oboznámiť ich s dejinami regiónu, z ktorého pochádzajú a so životom ich priamych predkov. V neposlednom rade tiež podporiť rozvoj myslenia žiakov a  študentov v dejinných súvislostiach. Prostredníctvom výstavy budú mať možnosť sa bližšie zoznámiť s každodenným životom slovenského obyvateľstva na Gemeri, ktorý bol v minulosti determinovaný viacerými činiteľmi. Predstavovali ich najmä spôsob obživy, pôsobenie rôznych inštitúcií či neformálnych skupín. „Z časového hľadiska výstavu uzatvára Slovenské národné povstanie, ktorého udalosti sa nevyhli ani gemerskému regiónu. Rok 1945 a nasledujúce už prinášajú do života obyvateľov v mnohých oblastiach tak zásadné zmeny, že ich dôsledkom je postupný zánik „starého“ spôsobu života,“ doplnil autor výstavy Martin Hajduk. Záujemcovia sa môžu takisto tešiť na bohatý sprievodný program počas celého trvania výstavy. Pôjde najmä o komentované prehliadky výstavy, tematický prednáškový cyklus či vzdelávacie workshopy.   Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 07. 11. 2024 (štvrtok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava potrvá do 28. 03. 2025.   Všetci ste srdečne vítaní!

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, spolu s J. M. R. Zbierka, o. z. pozývajú na výstavu s názvom Kým sa povie ÁNO. Pôjde o výstavu dobových svadobných šiat zo súkromnej zbierky etnologičky Jany Mládek Rajniakovej, ktorá ešte v takejto podobe prezentovaná nebola. Návštevníci prostredníctvom tejto výstavy budú mať možnosť na jednom mieste vidieť vývin svadobnej módy v prostredí bývalého Československa od šesťdesiatych rokov po roky deväťdesiate. Veľká časť šiat prezentovaných na výstave patrila slovenským nevestám, niektoré im boli zaslané zo Spojených štátov amerických alebo z Kanady. Okrem približne tridsiatky šiat na výstave budú taktiež prezentované zachované doplnky k šatám ako závoje, rukavičky, korunky či kabelky. Výstavu rovnako obohatia aj osobné príbehy majiteliek jednotlivých svadobných šiat – neviest. „Výstava bude prezentovaná komplexne najmä vďaka odborným textom o vývine svadobne módy, vývine svadobnej fotografie či svadobných oznámení,“ uviedla autorka výstavy Jana Mládek Rajniaková. Vernisáž výstavy sa uskutoční 29. 10. 2024 (utorok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava potrvá do 28. 02. 2025.   Všetci ste srdečne vítaní!

Umelecká skupina ART Inn v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, predstavuje výstavu Premeny v bytí. Pôjde o špecifickú výstavu, ktorou chcú autori preniknúť bližšie k návštevníkovi pomocou perfomatívnych prostriedkov v suterénnych priestoroch galérie. Koncept výstavy vytvorila Michala Hadušovská spoločne s Andreou Gášpárovou, ktorej tvár je na väčšine fotografií. Výstava pozýva návštevníka do mikrosveta ženy na fotografiách. Súčasťou výstavy je aj hudobná zložka a hovorené slovo. Hudba slúži na dotvorenie atmosféry a je zložená ukrajinským hudobníkom a skladateľom Alexom Zatserkovnym. Hovorené slovo bude diela komentovať poetickým spôsobom a vťahovať návštevníka ešte hlbšie do sveta, ktorý sa vynára z tmy. „V priestore sa nenachádza osvetlenie, takže do priestoru je spoločne s fotografiami nutné priniesť aj svetlo, to platí metaforicky i doslova,“ uviedla Michala Hadušovská. Štyri fotografie dotvorila svojou maľbou odevná návrhárka a výtvarníčka Martina Kleinová. Časť fotografií je na plátne, časť v rámoch, niektoré budú na skle a ďalšie na zrkadle. Umelecká platforma ART Inn pôsobiaca v Rožňave sa dlhodobo venuje objavovaniu historicky, architektonicky i spoločensky zaujímavých priestorov, ktoré nie sú primárne určené na prezentovanie umeleckej tvorby. Dve divadelné predstavenia v imerznom žánri už uviedla v Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor v Rožňave a taktiež v SNM Kaštieli Betliar. Vernisáž výstavy sa uskutoční 22. 10. 2024 (utorok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava potrvá do 31. 03. 2025.   Všetci ste srdečne vítaní!  

V rámci ETNO roka si Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre návštevníkov netradičnú, ale zaujímavú výstavu – Etnológia smrti…obraz zomierania a kultu mŕtvych – nad ktorou prebral záštitu predseda Košického samosprávneho kraja, Ing. Rastislav Trnka. Výstava bude sprístupnená od 31.08.2024 do 09.03.2025. Výstava je zameraná na pohrebné obrady a zvyky vo vidieckom a šľachtickom prostredí na konci 19. a v priebehu 20. storočia. Cieľom výstavy je prezentovanie ľudskej pominuteľnosti, prípravy na smrť a zvyky pohrebného rítu – pohrebného zvykoslovia – ktoré sa delí na obdobie pred úmrtím – súvisiace s  prípravami človeka na koniec života, snahou pozostalých zabrániť návratu zomrelého či jeho negatívnemu vplyvu na ľudí a ich majetok pomocou rôznych magických úkonov a poslednou časťou je samotné uloženie tela do posvätenej zeme. Okrem prezentácie pohrebného zvykoslovia ako spôsobu prirodzeného pochopenia ľudskej smrteľnosti sú predmetom tejto výstavy aj rôzne zvyklosti spojené s pochovávaním, archeologické nálezy spojené s pohrebným rítom v období praveku a stredoveku, ako aj mumifikované ľudské pozostatky z mesta Vác. „Netradičná, ale veľmi zaujímavá výstava o pohrebných zvyklostiach poukazuje najmä mladšej generácii ako sa na smrť pozerali naši predkovia, ako sa vysporiadali so stratou milovanej osoby a ako sa chránili pred ich návratom zo záhrobia,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja, Rastislav Trnka. Súčasťou výstavy budú aj mumifikované ľudské pozostatky z 18. storočia, ktoré sa našli počas archeologického výskumu v krypte Kostola Bielych vo Váci. Súčasťou výstavy bude aj secesný pohrebný koč zo začiatku 20. storočia z Novosadu, ktorý pochádza zo zbierok nášho múzea a návštevníci si budú môcť vypočuť aj autentické pohrebné piesne,“ povedala riaditeľka múzea, Beáta Kereštanová. Výstava sa zrealizovala v spolupráci so zahraničnými partnerskými múzeami – Múzeom Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe (Munkácsy Mihály Múzeum Békéscsaba) a mumifikované pozostatky boli zapožičané z Maďarského národného múzea – Centra verejnej zbierky (Magyar Nemzeti Múzeum Közgyűjteményi Központ) v Budapešti. Kostrové pozostatky z doby bronzovej a stredoveku nám zapožičal Krajský pamiatkový úrad Košice.

Výstava venovaná 80. výročiu Slovenského národného povstania, ktorá prináša originály i repliky dobových predmetov a platidiel, výzbroje i výstroje bojujúcich strán, či trojrozmerné makety pancierového vlaku Štefánik a guľometného vozňa.

Prejdite sa dobou kamennou, bronzovou, železnou, zoznámte sa s dobou rímskou, s Avarmi i starými Maďarmi a obdivujte krásu zbraní, šperkov i nástrojov na každý deň. Vďaka spolupráci so Súkromnou strednou školou umeleckého priemyslu Hodruša-Hámre niektoré z vybraných nálezov „ožili“.

Expozícia spája 700-ročné exponáty so súčasným umením. Zaujme vás nádherný mobiliár, drahocenné liturgické predmety i priestor, ktorý prináša pocit nesmiernosti a nadpozemskej krásy.

Komorná expozícia prekvapí umeleckou a historickou hodnotou, krásou a zachovalosťou zbierkových predmetov, ktoré predstavujú duchovný i svetský život renesančného človeka.

Národopisná expozícia prezentuje životný cyklus na dedine východného Slovenska na prelome 19. a 20. storočia. Spoznajte brdo, člnok, kolovrátok, motovidlo, smrtku, partu, kútnu izbu, dvojňačky, či mutevku.  

Monumentálna „zlatá“ expozícia, ktorá prezentuje zbierky remesla, výtvarného umenia, spoločenského i náboženského života danej doby. V expozícii sa snúbi moderná prezentácia a príťažlivá inštalácia zbierok, pri ktorej zažijete teatrálnosť, pompéznosť a emotívnosť baroka na vlastnej koži.

Expozícia návštevníkom približuje osobu kniežaťa Františka II. Rákociho /1676-1735/, jeho život vo vyhnanstve a slávnostný pohreb v Košiciach. Dominantou expozície je veľká jedálenská miestnosť, ktorej viaceré súčasti údajne vyhotovil a dekoroval vlastnoručne sám Rákoczi.

Expozícia prináša informácie o Miklušovej väznici, väzenských artefaktoch, cechových pamiatkach, exponátmi spätými s dejinami mesta, obchodu a remesla, ukážkami bežných predmetov a zariadenia meštianskeho domu v minulosti. Priestory Katovho bytu odrážajú dobové životné podmienky košických katov a sú v nich vystavené i originálne popravné meče.

Expozícia predstavuje históriu Zeme, vznik hornín, skamenený svet, kráľovstvo minerálov, krásu kameňa, pôvaby rastlín i rôznorodosť živočíšnych druhov.