Miesto: Čerhov

Čerhov je obec so slovenský obyvateľstvom, i keď sa nachádza v oblasti Tokaja, kde v iných dedinách dominuje maďarská národnostná menšina. Za Rakúsko-Uhorska, I. ČSR i v čase Horthyho okupácie, keď Čerhov pripadol Maďarsku, tu však žila pomerne početná židovská komunita. Až do osudného roku 1944, keď Maďari začali s jej deportáciou do koncentračných táborov.

Podľa záznamov z roku 1857 žilo v obci 150 Židov. Potom však nastal prudký pokles, o čom svedčí zápis z roku 1910, keď Čerhov obývalo už len 23 obyvateľov židovského pôvodu. Ich počet sa držal na približne rovnakej úrovni až do príchodu spomenutých tragických udalostí.

Komunita v obci žila s ostatnými obyvateľmi v zhode. Medzi sebou síce rozprávali jazykom jidiš, ale s ostatnými najmä slovenčinou. Od roku 1931 chodievali na bohoslužby do synagógy, ktorú dal v Slovenskom Novom Meste vystavať tamojší lekár židovského pôvodu Dr. Grünwald. Z náboženských sviatkov, ktoré praktizovali priamo v Čerhove, ľuďom ostalo najviac v pamäti stavanie „kučiek“. Boli to akési koliby z čačiny, ktoré mala každá židovská rodina v záhrade. Konali tak v októbri, v čase kedy má údajne prísť súdny deň. Po celý týždeň chodili cez deň do „kučiek“, kde sa modlili a jedli len nekvasený chlieb zvaný maces. Prísne svätili aj soboty – sviatok šábes. V tieto dni nepracovali, a to ani v domácnosti, ale platili gazdinky, ktoré sa im doma o všetko postarali.

V osudnom marci 1944 žili v Čerhove tri židovské rodiny – Weinstokovci, Moškovičovci a Frydmanovci. Posledne menovaní boli starí ľudia, ktorí už nemali žiadne obchodné aktivity. Moškovičovci vlastnili maličký závod, či skôr dielňu na plnenie pivných fliaš zo sudov a toto pivo rozvážali a predávali po okolitých obciach. Zamestnávali aj nežidovské obyvateľstvo. Weinstokovci mali obchod s rozličným tovarom. Maďarskí policajti odviedli všetkých Židov do Sátorljaújhelyi, pričom najmladšie dievčatko malo šesť rokov. Boli deportovaní do koncentračného tábora v Poľsku. Z devätnástich odvlečených štrnásť zahynulo v plynových komorách. Z rodiny Weinstokovej sa po vojne do Čerhova vrátili dcéry, ktoré vysporiadali majetok a odišli žiť do Kanady a Izraela.

Židovský cintorín, ktorý nájdete v udržiavanom stave pri vstupe do dediny vedľa železničného priecestia, neslúžil iba obyvateľom Čerhova. Pochovávali sa tu Židia z celého okolia, pričom najväčšia komunita bola v Slovenskom Novom Meste.

Informačné zdroje:
Obyvatelia Čerhova
Ján Gočik, Júliu Galgan: Z dejín obce Čerhov (Obecný úrad Čerhov,2002)
Kornélia Kornová: História a súčasnosť Slovenského Nového Mesta (OcÚ SNV, 2006)