Vodopády, úzke chodníky, tiesňavy, reťaze, turisti na každom kroku, ale aj nedotknutá divočina členitých roklín, chrbtov a náhorných planín, to je park plný unikátov – to je Národný park Slovenský raj.

Nachádza sa v centrálnej časti Západných Karpát, v severnej časti Slovenského rudohoria, medzi mestami Spišská Nová Ves, Dobšiná a obcou Hranovnica. Slovenský raj je krasovým územím a výnimočný je povrchovým a podzemným krasom – roklinami s vodopádmi, kaňonmi a jaskyňami (430 jaskýň) – ale aj relatívne pôvodným zložením drevín vďaka členitosti a neprístupnosti územia. Výnimočný je teplotným zvratom (inverziou), kedy teplomilné spoločenstvá živočíchov a rastlín sú v najvyšších polohách roklín a naopak chladnomilné spoločenstvá sú v najnižších polohách na dne roklín. Pre neopakovateľné prírodné výtvory bolo toto územie v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia pomenované Slovenským rajom.

Vzácna flóra a fauna

V Slovenskom raji rastie niekoľko európsky významných druhov rastlín: poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica), črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica), zvonovec ľaliolistý (Adenophora lilifolia) a z nižších rastlín kyjanôčka zelená (Buxbaumia viridis). Unikátne sú lúčne spoločenstvá. Najcennejšiou lokalitou lúk sú Kopanecké lúky, na 1 m2 tu bolo zistených 74 druhov vyšších rastlín.

Z európsky významných druhov živočíchov tu žije: zo šeliem medveď hnedý (Ursus arctos), vlk obyčajný (Canis lupus), rys ostrovid (Lynx lynx), vydra riečna (Lutra lutra), z dravých vtákov orol skalný (Aquila chrysaetos), orol krikľavý (Aquila pomarina), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), včelár lesný (Pernis apivorus), zo sov kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum), pôtik kapcavý (Aegolius funereus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), výr skalný (Bubo bubo), z ďatľov ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ čierny (Dryocopus martius), žlna sivá (Picus canus), z lesných kúr jariabok hôrny (Bonasa bonasia), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus) a tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), zriedkavý bocian čierny (Ciconia nigra) a ďalšie druhy vtákov.

Z obojživelníkov európskeho významu tu žijú mlok karpatský (Triturus montandoni), mlok hrebenatý (Triturus cristatus), kunka žltobruchá (Bombina variegata), z rýb hlaváč európsky (Cottus gobio), mrena stredomorská (Barbus meridionalis), vzácna mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi), z chrobákov fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), z mäkkýšov korýtko riečne (Unio crassus) a pimprlík mokraďový (Vertigo angustior).

Osobitá je fauna jaskýň, z netopierov európskeho významu tu zimujú: netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier ostrouchý (Myotis blythi), netopier brvitý (Myotis emarginatus), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum) a podkovár malý (Rhinolophus hipposideros). Najlepšie preskúmanou skupinou bezstavovcov sú motýle, v Slovenskom raji bolo zistených 2177 druhov motýľov, z toho 2 druhy novo objavené.

Turistické sprístupnenie

Slovenský raj je turistami navštevovaný počas celého roku. Jeho územie sprístupňuje okolo 300 km značkovaných turistických chodníkov. Na poznávanie prírody slúži 8 náučných chodníkov. Prechod roklinami umožňujú zabudované technické zariadenia – rebríky, stúpačky, mostíky, reťaze. Informácie o náročnosti trás, prírode Slovenského raja a jej ochrane môžu návštevníci získať počas mesiacov jún – august v Informačnom stredisku Správy národného parku na Podlesku.

Medzi najkrajšie a samozrejme turisticky najpríťažlivejšie patria sprístupnené rokliny s vodopádmi Slovenského raja: Veľký Sokol, Piecky, Suchá Belá, Kyseľ, Sokolia dolina, Zejmarská roklina, ďalej kaňon Prielomu Hornádu a zo sprístupnených jaskýň jedinečná Dobšinská ľadová jaskyňa.

Z histórie ochrany

Veľmi významné medzníky v histórii ochrany prírody Slovenského raja, predtým Stratenskej hornatiny sú štyri: Rok 1890, kedy knieža Filip Sachs - Coburg zriadil na 11 600 ha Stratenskej doliny, Veľkého a Malého Sokola a Glacu jeleniu rezerváciu. Až do roku 1871 sa jelenia zver v Slovenskom raji nevyskytovala, bola tu človekom vypustená a cieľavedome chránená. Slovenský raj sa tak radí medzi najstaršie chránené územia Európy. V roku 1926 z iniciatívy Klubu československých turistov v Spišskej Novej Vsi bola zakázaná ťažba dreva holorubným spôsobom, odstreľovanie a zasypávanie vodopádov dynamitom v Suchej Belej, Pieckach, Veľkom a Malom Sokoli. Zničená bola takto roklina Malého Sokola a horná časť Piecok. V roku 1964 bol Slovenský raj vyhlásený za Chránenú krajinnú oblasť, prvú svojho druhu na území Československa a začala sa systematická ochrana prírody včítane personálneho vybavenia. V roku 1988 bol Slovenský raj vyhlásený za Národný park, 4. národný park na území Slovenska, veľkoplošné chránené územie s najprísnejším režimom ochrany.

Ochrana Slovenského raja

Národný park Slovenský raj zaberá plochu 19 763 ha vlastného územia a 13 011 ha ochranného pásma. Najcennejšie spoločenstvá, prírodné výtvory, fauna a flóra sú chránené v 11 národných prírodných rezerváciách - Kyseľ, Piecky, Sokol, Suchá Belá, Prielom Hornádu, Tri kopce, Holý kameň, Hnilecká jelšina, Statená, Vernárska tiesňava a Zejmarská roklina - 9 prírodných rezerváciách, 3 národných prírodných pamiatkach, 2 prírodných pamiatkach a 1 chránenom areáli. Národná prírodná pamiatka - Dobšinská ľadová jaskyňa – bola pre svoje mimoriadne hodnoty zaradená do Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Takmer celé územie národného parku bolo zaradené medzi územia európskeho významu sústavy NATURA 2000.