Toto je oficiálna webová stránka Košického samosprávneho kraja.
Oficiálne stránky využívajú doménu kosickazupa.sk.
Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
Slovenský kras ponúka početné možnosti turistického vyžitia s mnohými turistickými trasami. Takmer pri každej z nich však musíte počítať s veľmi skromnými možnosťami občerstviť sa vodou priamo z prameňov.
Geologické podložie tu tvorí vápenec, ktorým dažďová voda steká do rozľahlých jaskynných priestorov a zvyčajne pramení až v dolinách hlboko pod planinami. Aj z toho dôvodu je vyvieračka Miglinc často navštevovaným miestom. Nie je to však jediný dôvod, pretože prechod cez Jasovskú planinu je vskutku pôžitok krajinného estéta.
Miglinc je vyvieračka v juhozápadnej časti Jasovskej planiny. Jej výdatnosť je značne rozdielna, všetko záleží na ročnom období. Môže stať aj to, že ak ju navštívite v lete, potečie skromne alebo vôbec. (To je však zriedkavé.)
Miglinc je aj úzka erózna brázda lemovaná skalami, ktorá sa tiahne v dĺžke 6 kilometrov od niekdajších Drienoveckých kúpeľov na Jasovskú planinu až k vyvieračke. Prechádza prírodnou rezerváciou Palanta, ktorá požíva najvyšší 5. stupeň ochrany z dôvodu zachovania pôvodnej lesostepi s dubom plstnatým, jaseňom mannovým a javorom poľným.
Miglinc je taktiež často vysychajúci potok, ktorý sa tiahne od vyvieračky Miglinc do eróznej brázdy Miglinc. Dĺžka potoka je premenlivá podľa výdatnosti prameňa, takmer vždy však počas svojej púte presakuje do podložia a stráca sa v podzemí.
Miglinc je zároveň výdatný potok, ktorý vyteká na povrch z Drienoveckej jaskyne pri Drienoveckých kúpeľoch a tečie ďalej cez Drienovec. (V niektorej literatúre je tiež označovaný ako Drienovecký potok alebo Drienovský potok.)
Samotný Miglinc ako vyvieračka možno niektorých turistov nenadchne. Voda z nej sa zachytáva do gumenej hadice, z ktorej sú napájané žľaby pre dobytok. No v turistike azda najviac platí, že aj cesta môže byť cieľ a prechod planinou stojí za to. Skalné útvary, lesostep, široké lúky, škrapové polia, závrty a ďalšie krasové útvary, ale aj výhľady do Turnianskej kotliny, to všetko je na dosah. Naviac, ak sa dostanete na planinu, nemusíte prekonávať výrazné výškové rozdiely, ale prechádzate iba pozvoľna zvlneným terénom.
Veľmi pekná je trasa na Miglinc je po modrej značke z Drienoveckých kúpeľov. Prechádzate niekdajšími jabloňovými sadmi, ktoré ešte na začiatku štyridsiatych rokov patrili židovským podnikateľom z Drienovca. (Skočilo to smutne – deportáciami počas II. svetovej vojny.) Sady sú dnes opustené, no na jar, keď jablone kvitnú, je prechod cez ne veľmi príjemným zážitkom. Modrá značka z Drienovských kúpeľov naviac kopíruje trasu niekdajšej úzkokoľajovej konskej železničky, ktorou sa voľakedy zvážalo drevo na pílu. Nevýhodou tejto trasy je však neustále postupné stúpanie a potom naraz strmší zostup do dediny Háj.
Pokiaľ si chcete vychutnať planinu, vyberte si nasledujúcu trasu:
Trasa, ktorú odporúčame, patrí medzi najkrajšie a zároveň vcelku pohodové. S výnimkou krátkeho nenáročného výstupu z obce Hačava na Jasovskú planinu postupujete len príjemným terénom až k vyvieračke. Odtiaľ po prechode lúkami klesáte do obce Háj. Klesáte vlastne väčšinu výletu. I keď je trasa schodná obojstranne, opisovaný smer je lepší, pretože inak väčšinu cesty stúpate.
Zelená značka: Hačava – Železná brána (30 min)
Žltá značka: Železná brána – Vyvieračka Miglinc (50 min)
Modrá značka: Vyvieračka Miglinc – Háj (45 min)
Celkový čas čistej chôdze: 2 hod a 5 min
Hačava 664 m.n.m./ Železná brána 736 m.n.m – stúpanie 72 metrov
Železná brána 736 m.n.m / Vyvieračka Miglinc 570 m.n.m. – klesanie 166 metrov
Vyvieračka Miglinc 570 m.n.m. / Háj 261 m.n.m. – klesanie 309 metrov
Trasa začína skôr v nižšej časti než uprostred obce. Smerujúc hlavnou ulicou nahor uvidíte po pravej strane železný stĺp so smerovkami turistických značiek. Vyberiete sa v smere zelenej značky na Železnú bránu. Stúpate nahor širokou lesnou cestou vyjazdenou autami, pod vami sa odkrýva pohľad na dedinu. Prechádzate okolo kaplnky, máte ju po ľavej ruke. Cesta po chvíli vyjde na Jasovskú planinu, kde bočí naľavo a prechádzate popod elektrické vedenie. Pokiaľ sa pozriete za seba, uvidíte skalnaté bralá ústia Zádielskej doliny. Od tohto úseku sa charakter terénu mení. Stúpanie sa zmierňuje, prechádzate cez krasové škrapové polia a po vrstevnici lesnou cestičkou a s výhľadom na planinu prejdete niekoľkými krátkymi zalesnenými úsekmi.
Po chvíli sa pred vami ukáže ďalšie rázcestie turistických značiek, kde sa stretáva žltá a modrá turistická značka. Nachádzate sa v sedle Železná brána. Svoje meno pravdepodobne dostala po pokusoch o ťažbu železa, pretože i keď má kras vápencové podložie, určité množstvo rudy sa tu nachádza. V stredoveku ju ťažili Nemci, ktorí sem prišli v 13. storočí a usídlili sa zakladajúc Medzev, Štós a zveľadili už jestvujúci Smolník. Nemci pravdepodobne založili aj Hačavu, avšak ťažba v týchto miestach nebola rentabilná, pretože už v roku 1409 ostala Hačava opustená. Potom ju osídlili Rusíni.
O niekdajšom baníctve v týchto miestach napovedá aj blízka lokalita, ktorú miestni obyvatelia nazývajú Na haldách. Išlo o haldy hlušiny, ktoré sa vŕšia pred všetkými baňami.
Táto časť trasy prechádza najkrajšími úsekmi. Meria cca 2,5 kilometra, počas ktorých v prevažne lúčnatom prostredí klesnete o 166 metrov ( t.j. = fenomén „nohy ma nesú samé“).
Od Železnej brány, kde značka začína, klesáte na juh dolu škrapovou stráňou. Prechádzate krížom je lesnú cestu, ktorá smeruje do Hačavy, napravo je kríž a elektrické vedenie. Na horizonte uvidíte dve zalesnené vyvýšeniny, smerujete medzi ne, ďalej značka bočí viac južne a šikmo doprava k brezovému háju. Krátkym prechodom cez hustejší porast sa dostanete na Planiská, ktoré dlhé roky slúžili ako rozsiahle trávnaté pastviny. Na ich konci vstupujete popri výrazných boroviciach do pásma lesa úzkym chodníkom popri menších skalných útvaroch a výraznom závrte, až nakoniec vyjdete na malú lúčku s vyvieračkou Miglinc.
Tento úsek je prechádza ďalšími peknými lúkami a v závere núka aj dobré výhľady z vtáčej perspektívy na Turniansku kotlinu, avšak je pomerne slabo značkovaný (stav vo februári 2012). Pre zníženie rizika blúdenia je dobré, ak so sebou máte GPS s turistickou mapou. Od vyvieračky vedie krátka cesta nahor po svahu s kamennými balvanmi až na rozľahlú lúku. Dávajte si pozor na lesné cesty a neriaďte sa nimi, nie sú celkom totožné so značkovaním. Držte sa pravého okraja lúky v smere k starým smrekom, chodník je úzky, ale vedie správnym smerom. Zľava sa k vám pripojí poľná cesta, ktorá sem ide od starého košiara, ktorý už uvidíte.
Po ceste pokračujete planinou s krasovými škrapami, smerujete súbežne s viditeľným elektrickým vedením. Značkovanie sa nachádza často práve na škrapoch na zemi.
Po chvíľke dôjdete na kamenistú cestu, ktorá serpentínami klesá k Hájskej doline. Prejdete popod elektrické vedenie a ďalej už schádzate strmšou, ale širokou cestou, ktorá sa zarezáva do stráne údolia. Po ľavici sa máte krásny výhľad na Turniansku kotlinu s Turnianskym hradom. Cesta už bez problémov vedie až na okraj dediny. Odtiaľ stačí sledovať kostolnú vežu a smerovať k nej. Tu trasa končí.
Pokiaľ prídete do Hája a máte ešte čas, môžete si pozrieť miestnu atrakciu – veľkú sochu „Filmového anjela“. Ak ešte čas ostáva, nezabudnite sa vybrať aspoň k dvom najbližším Hájskym vodopádom. Ak už musíte odísť, aspoň ešte máte dôvod na návrat, aby ste sa tu vybrali napríklad na túru na Jelení vrch alebo na Turniansky hrad.
Hačava - štart na zelenej značke: N 48°39,882' / E 020°50,568'
Sedlo Železná brána: N 48°39,607' / E 020°51,683'
Vyvieračka Miglinc: N 48°38,612' / E 020°52,766'
Háj - koniec trasy: N 48°37,850' / E 020°51,067'
Pozrite si trasu na mape.
