Miesto: Tibava, okres Sobrance

Uprostred obce v okolí niekdajšieho kaštieľa sa na území cca 1,5 ha nachádza zelená plocha nesúca označenie „Chránený park“. Rozkladá sa v okolí kúrie a rímsko-katolíckeho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie.

Park na prvý pohľad prekvapí vysokým počtom mohutných stromov, z ktorých sú mnohé staré niekoľko storočí. V bohatom druhovom zastúpení upútajú najmä samostatne chránené stromy, kam patrí moruša biela (Morus alba) s obvodom kmeňa 317 centimetrov, výškou 16 metrov a odhadovaným vekom 200 rokov. Je to jediný strom svojho druhu chránený zákonom o ochrane prírody a krajiny (543/2002, Z.z) a pravdepodobne i najstaršia moruša na Slovensku. Nachádza sa v areáli kostola. Druhým osobitne chráneným stromom je platan javorolistý (Platanus hispanica) s obvodom kmeňa 540 centimetrov, výškou 27 metrov a odhadovaným vekom 250 rokov. Nachádza sa približne uprostred parku pri jazierku.

Park bol niekedy súčasťou areálu kaštieľa, ktorý stával na mieste súčasnej základnej školy. Jeho postavenie sa datuje do 17. storočia. Bol poschodový v tvare písmena U a obývali ho Stáraiovci (Sztáray), neskôr Patayovci. Poslednou jeho obyvateľkou bola Anna Patayová, ktorá ho opustila v čase II. svetovej vojny, keď sa blížil front a odišla žiť južnejšie do Maďarska. Pravdepodobne mínometný granát poškodil strechu kaštieľa natoľko, že doň začalo výrazne zatekať. Keďže sa po vojne k nemu majiteľka nehlásila, chátral. Podľa spomienok miestnych obyvateľov v ňom boli zbierky a mnohé cenné predmety, ktoré si odtiaľ poodnášali obyvatelia obce. Údajne by viaceré z nich ešte bolo možné v niektorých rodinách nájsť. Ľudia po vojne, ktorá nemeckou delostreleckou paľbou od Sobraniec poškodila mnoho domov, začali postupne kaštieľ rozoberať na kameň. Historik Belo Polla o ňom ešte v roku 1980 píše ako o existujúcom objekte, dnes tu však po ňom niet ani stopy.

Historický park je rozdelený na viacero častí. Jedna z nich sa nachádza pri bytovom dome, ktorý vznikol modernou prestavbou niekdajšej kúrie, prípadne kláštora. Traduje sa, že to bol kláštor, ktorý neskôr mnísi opustili a predali. Podľa spomienok vnučky jeho majiteľa z medzivojnového obdobia na dolnom podlaží bol tajný východ, v ktorom viedli schody do podzemia, ale jej dedo ho pre nebezpečné podzemné priestory nechal zamurovať. Traduje sa, že podzemná chodba takto spájala tento objekt s kaštieľom a kostolom. Vzhľadom na blízkosť takmer vedľa seba stojacich objektov to nie je nereálne. Tento pravdepodobne pôvodný kláštor je oproti niekdajšiemu kaštieľu mladšou stavbou minimálne o niekoľko desaťročí, teda postavený bol najskôr v polovici 17. storočia. Zvláštne teda vyznieva informácia z monografie obce, že bol údajne voľakedy vo vlastníctve radu templárov, keďže tento mníšsky rad bol zrušený už v roku 1312. Po templároch ho mal podľa rovnakého zdroja obývať rad barnabitov-paulánov. S istotou vieme povedať iba toľko, že v neskorších rokoch táto stavba slúžila ako kúria. Pred vstupom do objektu stojí tis obyčajný (taxus baccata) s odhadovaným vekom cez 200 rokov.

Pri kostole výrazne zaujme lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos ) s obvodom 379 centimetrov a výškou cez 25 metrov. Z najmohutnejších stromov sa v niekdajšom parku kaštieľa ešte nachádzajú pagaštany konské (Aesculus hippocastanum) s obvodom kmeňa cez 2 metre a výškou cca 22 metrov, borovice čierne (Pinus nigra) s obvodom kmeňa cez 150 centimetrov, jaseň štíhly (Fraximus excelsior) s obvodom kmeňa 464 centimetrov a výškou 27 metrov a vŕba biela (Salix alba) s obvodom kmeňa 317 centimetrov a výškou 21 metrov.

Prechádzku týmto parkom možno vnímať ako exkurziu do pestrého sveta mimoriadne veľkých starých stromov.

Použitá literatúra:
Archívne materiály ONV Michalovce
Milan Bohucký: Tibava a jej historické pamiatky 1284 – 1984 (MKS Tibava, 1984)
Belo Polla: Hrady a kaštiele na Východnom Slovensku (Východoslovenské vydavateľstvo, 1980)