Miesto: Viničky

Jednou z národných kultúrnych pamiatok v obci Viničky je rímsko-katolícka kaplnka sv. Jozefa. Nachádza sa pri kaštieli rodiny Andrášiovcov (Andrássy) v blízkosti obecného úradu.

Niekdajší kaštieľ prešiel viacerými úpravami a už sa architektonicky vymyká historickému slohu. Nenachádza sa ani na zozname chránených kultúrnych pamiatok. V jeho areáli za kamenným múrom je však kaplnka sv. Jozefa, ktorá pripomína malý kostolík. V oboch prípadoch ide o pôvodný majetok šľachtického rodu Andráši (Andrássy), ktorý patril v niekdajšom Uhorsku medzi najbohatšie. Andrášiovci prišli na územie súčasného Slovenska zo Sedmohradska. Prvý člen tohto rodu v našom teritóriu bol Peter Andráši. Mal titul baróna a ako dôstojník slúžil v Komárne. V roku 1578 prišiel na hrad Krásna Hôrka ako jeho správca po vymretí rodu Bebekovcov. Počas nasledujúcich storočí Andrášiovci získali nielen veľký majetok, ale aj politickú moc. Posledný vlastník kaštieľa a kaplnky vo Viničkách bol gróf Július Andrássy mladší, ktorý pôsobil ako posledný minister zahraničných vecí v Rakúsko-Uhorsku.

Kaplnka svätého Jozefa pôvodne slúžila iba šľachtickej rodine. Bola postavená v barokovom slohu koncom 18. storočia, neskôr prešla čiastočnou klasicistickou úpravou. Za I. Československej republiky v kaštieli s kaplnkou pôsobil správca Vološin, ktorý tu mal na starosti vedenie sirotinca. Deti v sirotinci pochádzali z Podkarpatskej Rusi, neskôr nazývanej Zakarpatská Ukrajina, ktorá bola v danom čase súčasťou Československa. Vzhľadom na pôvod a kultúru Vološina i sirôt bola kaplnka využívaná aj na grécko-katolícke obrady. Po II. svetovej vojne sa v nej začali slúžiť rímsko-katolícke omše pre verejnosť raz v týždni a tento stav trvá dodnes. V obci sa pri kostole každý rok na prvú májovú nedeľu koná odpust.

Kaštieľ po ukončení II. svetovej vojny chvíľu slúžil ako škola. V roku 1948 ho začal užívať vysoko uznávaný botanik a šľachtiteľ Štefan Litowský. Ten v areáli niekdajšieho šľachtického sídla zriadil veľký skleník, kde skúmal rozmnožovanie subtropických plodín. Zároveň v otvorenom priestore začal s pokusným pestovaním bavlníka, sezamu a ciroku. Cirok – na výrobu cirokových metiel - sa na Tokaji pestuje aj v súčasnosti. Raritne vyznieva málo známa informácia, že Štefan Litowský začal v tejto oblasti s pestovaním ryže. Hneď z prvej úrody mal výnos 81 metrických centov z hektára. V rokoch 1950 až 1952 sa tu pestovala ryža na ploche šesťtisíc hektárov! Štefan Litowský zomrel v roku 1995 a obec okolo roku 2000 predala kaštieľ súkromníkovi.

Okrem kaplnky sv. Jozefa sú na zozname národných kultúrnych pamiatok aj vínne pivnice a ako technická pamiatka železná most na rieke Bodrog.

Kaštieľ sa nachádza v súkromnom vlastníctve a je verejnosti nedostupný, kaplnka býva otvorená len v čase bohoslužieb.