Miesto: Koromľa

Uprostred obce na pozemku pri Koromľanskom potoku stojí opustená krčma, ktorú v obci prevádzkovala židovská komunita. Predstavuje typickú zemplínsku vidiecku architektúru, i keď honosnejšieho typu ako bývali radové domy.

Postavená je z drevenej kostry, pričom na koly v rohoch a nosné trámy boli použité silné otesané kmene stromov. Steny zvyčajne neboli stavané ako pri zrubových objektoch, ale použili sa na ne dosky a tenšie konáre. V tomto prípade však boli aj na steny použité trámy, čo stavbu robí výnimočnejšou a pevnejšou, možno aj vďaka tomu prežila do týchto čias.

Bežný zemplínsky rodinný dom dedinského typu mával vpredu len jedno okno, nanajvýš dve. Keďže tu išlo o krčmu, bola väčšia a vpredu má tri okná. Steny boli omurované ílovitou hlinou zmiešanou so slamou. Na murivo sa teda použil rovnaký materiál ako pri váľkových domoch, avšak s tým rozdielom, že sa nestavalo z váľkových tehál, ale materiál sa nanášal priamo na drevené steny. Tie sa potom zabielili vápnom. Neďaleko Koromle sa nachádza aj opustený a neudržiavaný židovský cintorín.

Židovská komunita bývala v obci početná, v časoch I. ČSR tu žilo deväť židovských rodín. Uprostred dediny mali aj svoju synagógu, miestnymi obyvateľmi nazývanú „bužňa“. Tá bola postavená z dreva, dnes ju tu už však nenájdete. Koncom tridsiatych rokov ju Židia nechali zbúrať a stavali si novú z kameňa. Táto však nebola dostavaná, zasiahli do toho vojnové udalosti. Na konci vojny bola už silne poškodená, ruské vojsko si v nej urobilo pekáreň na chlieb a sklad. Nakoniec ju obyvatelia rozobrali na stavebný kameň.

Vedľa synagógy stál malý domček rozmerov 3 x 4 metre, v ktorom mali Židia rituálne kúpele zvané mike. V novembri 1938 Koromľa pripadla pod Horthyho Maďarsko a maďarskí žandári zakázali Židom mike prevádzkovať.

Židovská komunita bola za I. ČSR najväčším vlastníkom pozemkov v dedine a jej okolí. Na poliach nepracovali, ale prenajímali ich. Nájomník za prenájom majiteľom odvádzal polovicu úrody.

Židovská komunita v Koromli zanikla v roku 1944, keď jej členov deportovali do koncentračných táborov. Podľa spomienok najstarších obyvateľov sa to stalo tak, že Židov odviezli naraz na nákladnom aute i na vozoch. Každý si mohol u seba nechať len osobné veci do váhy troch kilogramov. Takto ich premiestnili do Užhorodu. Tam ich držali v sušiarni, ktorá bola súčasťou miestnej tehelne. Obyvatelia z Koromle im nosili jedlo, aby vôbec prežili. Zanedlho ich už však odviezli Nemci vlakmi do koncentrákov.

Vojnu prežili dve Židovky, ktoré sa už do obce nevrátili, ale odišli do Palestíny. Vrátil sa aj muž z rodiny Guberovcov. Prežil vďaka tomu, že ho Nemci neodvliekli do koncentračného tábora. V čase deportácie bol totiž v armáde, kam musel narukovať. Keďže Koromľa patrila pod Horthyho Maďarsko, narukoval do maďarskej armády, ktorá bojovala s Nemcami proti Rusom. Ak by ostal vojakom, určite by ho zatkli a odviedli. Na fronte sa však vydal do zajatia Rusom. V ich zajateckom tábore strávil šesť rokov, ale vojnu prečkal a vrátil sa do dediny. Žil ako posledný obyvateľ tohto domu, zomrel v deväťdesiatych rokoch 20. storočia.

Historická krčma vyžaduje rozsiahle rekonštrukčné práce až záchranu. Pre nevysporiadané vlastnícke vzťahy však naďalej stojí bez údržby. Obec má záujem ju reštaurovať ako ukážku ľudovej architektúry.