Miesto: Čerhov

Po Viedenskej arbitráži bol Čerhov priradený za zoznam obcí, ktoré sa stali súčasťou Horthyho Maďarska. Je to pre obec veľmi nepríjemná dejinná kapitola, pretože i keď okolité dediny v danom čase obývali ľudia, ktorí sa prevažne hlásili k maďarskej národnosti, Čerhov bol svojim zložením a kultúrou rýdzo slovenský.

Táto fotografia vznikla okolo roku 1939, teda v čase, keď bol Čerhov po Viedenskej arbitráži priradený za zoznam obcí, ktoré sa stali súčasťou Horthyho Maďarska. Je to pre obec veľmi nepríjemná dejinná kapitola, pretože i keď okolité dediny v danom čase obývali ľudia, ktorí sa prevažne hlásili k maďarskej národnosti, Čerhov bol svojim zložením a kultúrou rýdzo slovenský. Nová hranica sa tiahla hneď za obcou, susedné Veľaty už pripadli Slovensku.

V Čerhove sa na škole okamžite prestalo učiť po slovensky, čo robilo problém mladej generácii, ktorá nezažila časy veľkého Uhorska a po maďarsky nevedela. Aj v piatom roku okupácie si mnoho žiakov maďarčinu neosvojilo. Svedčí o tom zápis z 1. 10. 1943, ktorý zaslal vtedajší riaditeľ školy Pavol Kovács školskému inšpektorátu v Sátorajaújhely. Konštatuje v ňom, že zo 104 žiakov až 96 neovláda maďarský jazyk.

Zaujímavé sú aj spomienky ľudí na toto obdobie. Do osobného preukazu, čo bola legitimácia ako súčasný občiansky preukaz, im písali ako rodný jazyk maďarčinu, aj keď sa proti tomu ohradzovali. V kostole po omši museli spievať maďarskú hymnu. Viaže sa k tomu príbeh o miestnom farárovi Jozefovi Repovskom, ktorý bol Slovákom. Po omši namiesto maďarskej hymny s obyvateľmi Čerhova spieval pieseň Hej, Slováci. Potom musel pred maďarskými úradmi z Čerhova utiecť, prebehol hranice na Slovensko.

Do Čerhova sa vrátila v danom čase rodina grófa Sennyeyho, ktorá odtiaľ odišla pri vzniku Československa. Pri výbere zamestnancov na svoj majer gróf údajne neprijímal ľudí, ktorí boli v čase ČSR v sociálnodemokratickej alebo v komunistickej strane.

Necelý rok po začiatku Horthyovskej okupácie začala II. svetová vojna. Vojská IV. ukrajinského frontu Čerhov oslobodili 4. decembra 1944. Odvtedy bola obec ešte niekoľko týždňov v neistote. Veľa sa hovorilo o zániku Protektorátu Čechy a Morava a Slovenského štátu, resp. o ich opätovnom spojení do Československa. Nikto však oficiálny dokument nevydal. Až 21. januára 1945 navštívil už oslobodené Košice politruk 18. armády IV. ukrajinského frontu Leonid Brežnev so stanoviskom Vlády Sovietskeho zväzu. V ňom sa zrušila platnosť Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže a stanovili sa hranice spätne podľa Trianonskej dohody. Tým sa opäť zjednotilo Československo včítane odobraných území Sudety v Čechách a južného Slovenska. Oproti predvojnovému stavu sa však k Československu nepripojila Podkarpatská Rus, neskôr známa ako Zakarpatská Ukrajina. Leonidom Brežnevom tlmočené stanovisko Vlády Sovietskeho zväzu po ukončení vojny potvrdili všetky štyri víťazné mocnosti.

Článok bol napísaný na základe spomienok obyvateľov Čerhova a s použitím informácií z kníh:
Almanach Zemplína (autorský kolektív, vydané 1958)
Z dejín obce Čerhov (J. Gočik, J. Galgan, vydané 2002)