Toto je oficiálna webová stránka Košického samosprávneho kraja.
Oficiálne stránky využívajú doménu kosickazupa.sk.
Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
Začiatkom päťdesiatych rokov prenikala na polia mechanizácia v podobe prvých kosačiek, ale skôr len tam, kde už vznikli jednotné roľnícke družstvá.
Táto fotografia pochádza z roku 1950 a vidieť na nej obyvateľov Orechovej pri žatve. Začiatkom päťdesiatych rokov prenikala na polia mechanizácia v podobe prvých kosačiek, ale skôr len tam, kde už vznikli jednotné roľnícke družstvá. To sa ešte v roku 1950 Orechovej netýkalo, pretože tunajšie JRD vzniklo až v roku 1952. Žatva teda ostávala ručnou prácou koscov.
Podľa spomienok majiteľky fotografie otec kosil, pričom kosa na žatvu mala k porisku pripevnené aspoň jedno bočné drevené rameno oblúkovitého tvaru, ktoré vychádzalo z prostriedku poriska a v spodnej časti bolo zasa s poriskom spojené pevným špagátom. Pri zväčšení fotografie to môžeme dobre vidieť. V tomto prípade má kosec až dve takého ramená. Týmto sa dosiahlo, že pri každom odkosení v správnom uhle klasy neľahli na zem, ale sa opierali o ďalší rad ešte stojacich klasov.
Za koscom postupovala zvyčajne žena, ktorá klasy zbierala a viazala „povrislá“. Tie tvorili zväzky klasov, ktoré potom o seba opierala „do kríža“, takže opäť neležali na zemi, ale stáli o seba opreté v tvare ihlanu. Jeden „kríž“ sa tu vytváral z 21 „povrisiel“.
Keď mal gazda väčšie polia, najímal si na prácu brigádnikov. Brigádnici si potom namiesto peňazí mohli podľa dohody nechať každý desiaty alebo každý jedenásty „kríž“.
Žatva v Orechovej začínala každoročne na Petra a Pavla, čiže 29. júna. Bolo to dané aj veľmi priaznivými miestnymi klimatickými podmienkami. Nie nadarmo sa hovorilo, že Orechová je najteplejšia dedina na okolí. Zrno pri kosení v tom čase i tak nebolo vždy dozreté. Dozrieť sa nechávalo práve v „krížoch“, ktoré ostávali stáť na poli v priemere desať dní, aby na ne naďalej svietilo slnko. Aj to malo svoje praktické dôvody. Podľa gazdov spôsobovalo kosenie zrelého obilia straty, pretože už pri žatve sa veľa zrna z klasov vysypalo na zem a veľa sa strácalo aj pri prenášaní z polí. Pokiaľ pokosili tesne pre dozretím a zrno dozrelo až v „krížoch“, potom sa obilie z klasov nevysýpalo ani pri transporte a mali väčšie výnosy.
Spracované na základe spomienok obyvateľov Orechovej.
