Miesto: Slavošovce

Tieto fotografie pochádzajú z päťdesiatych rokov 20. storočia a spája ich jedna téma – združstevňovanie. Prvé dve fotografie boli vyhotovené okolo roku 1951 a vidíme na nich žatvu s použitím dnes už historickej mláťačky vyrobenej spoločnosťou Wichterle a Kovařík.

Mnoho súkromných roľníkov na Slovensku malo svoje mláťačky, ktoré prenajímali iným súkromným roľníkom, a to za peniaze alebo za časť spracovanej úrody. Na druhej fotografii dobre vidieť vpredu umiestnený voz s veľkým sudom. Ten sa tu nosieval všade aj s mláťačkou, išlo o akési protipožiarne opatrenie.

Zaujímavá je tretia fotografia. Muž stojaci vľavo bol totiž okresným agitátorom. Úlohou agitátorov bolo presvedčovanie súkromných roľníkov, aby vstúpili do družstva. Všetko začínalo najskôr verejnými schôdzami zvolávanými miestnymi komunistickými organizáciami, kde agitátori predstavovali výhody spoločného hospodárenia. Potom nasledovali návštevy gazdov v ich domoch. Samozrejme, mnohí sa bránili združstevneniu svojich pozemkov, strojov a dobytka. Takto prišli na rad vyhrážky, že ak gazdovia nevstúpia do jednotného roľníckeho družstva (JRD), stanú sa pre ľud nepriateľmi novej spoločnosti a deti súkromníkov nebudú môcť študovať na štátnych školách (iné už neboli). Deti mnohých „kulakov“ zo škôl skutočne povyhadzovali a v nie jednej dedine sa u „kulaka“ tu a tam vyskytol neočakávaný požiar s veľkými škodami.

Prvá silná vlna vzniku JRD začala na Slovensku na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Išlo však najmä o menšinové JRD, teda také, ktorých majetok bol v obci menší ako majetok súkromných roľníkov. S výnimkou niekoľkých málo družstiev všetky do troch rokov skrachovali. Komunisti videli príčinu v tom, že najväčší gazdovia stále odolávajú agitátorom. Preto 3. júna 1952 vláda schválila návrh Komunistickej strany Československa, ktorého cieľom bola premena menšinových družstiev na väčšinové. Súkromní roľníci museli bezplatne odvádzať štátu tzv. kontingenty, teda časť svojej úrody a mäsa z porážaných zvierat. Kontingenty boli také vysoké, že sa už neoplácalo samostatne hospodáriť. Naviac, pokiaľ súkromný poľnohospodár odovzdal kontingenty a zo zvyšku úrody mu ostalo niečo nielen na obživu vlastnej rodiny ale i na predaj, musel i ďalšiu všetku nadprodukciu predať štátu za haliere, ktoré boli výsmechom jeho práce. Ak predal niečo súkromne, hrozilo mu väzenie. Zosilnel i politický tlak až šikanovanie agitátormi, keď slovenských roľníkov často navštevovali aj v noci a autami zvážali napríklad do vzdialených škôl v iných obciach, kde ich nechali čakať dlhé hodiny na individuálne pohovory a výhodách vstupu do JRD. Potom ich domov poslali pešo. Aj tí najtvrdší „kulaci“ časom poľavili. Ak niekto nepoľavil, odňali mu majetok násilne a žiadna polícia ani súdy mu nepomohli.

Ako na väčšine Slovenska aj v Slavošovciach vzniklo najskôr menšinové družstvo a väčšinové až koncom päťdesiatych rokov. Práve z toho obdobia pochádza aj posledná z fotografií. Zachytáva miestneho gazdu, ktorý akurát prináša do JRD svoju kravu, aby ju odovzdal do spoločného chovu.

Aby to všetko nevyznelo úplne negatívne, JRD sa takmer na štyridsať rokov stali základom poľnohospodárstva pre mnohé dediny, ktoré dosahovali v pestovaní plodín a chove zvierat ozajstné úspechy. Veľký zlom priniesla i skutočnosť, že v družstvách sa zamestnávali aj ženy, ktoré dovtedy nezvykli zarábať, iba pomáhali doma a starali sa o rodinu. Po roku 1989, keď sa väčšina JRD rozpadla a pôda sa vracala pôvodným majiteľom, poľnohospodárstvo na Slovensku upadlo. Zo súkromného roľníctva vypadla jedna generácia, ktorá by mala rodinne vypestovaný vzťah k pôde a ľuďom sa už nechcelo vrátiť na polia...