Toto je oficiálna webová stránka Košického samosprávneho kraja.
Oficiálne stránky využívajú doménu kosickazupa.sk.
Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
Tento portrét pochádza z roku 1934 a vidíme na ňom obyvateľa Vlachova. Zobrazený muž sa nijako nezapísal do dejín obce, bol trochu roľníkom, viac však pastierom - valachom, no najstaršia generácia si dodnes spomína na to, že sa ho ako deti báli, pretože mal sivé „vlčie“ oči. Pokiaľ hovoríme o valachoch, stojí za zmienku nakoľko sa valaská kolonizácia zapísala po obecnej kultúry, prípadne ovplyvnila samotný názov Vlachovo.
Prvú písomnú zmienku o Vlachove poznáme z roku 1427. Vtedy sa uvádzala pod názvom Alahpathaka, tiež pod názvom Lampertfalva. Je však dôvodné predpokladať, že v danom čase dedina už dlhší čas existovala. Štítnická a Slanská dolina (Vlachovo leží v Slanskej) boli osídľované po tatárskych vpádoch, ktoré vyvrcholili bitkou pri rieke Slaná v roku 1241. I keď Tatári zvíťazili, vrátili sa do svojej vlasti, kde práve zúril mocenský boj o trón. Kráľ Belo IV. daroval územie Slanej Detrikovi, synovi Matúša z rodu Akošovcov – z ich vetvy pochádza známy šľachtický rod Bebekovci. Podľa písomnej zmienky z roku 1243 tu obec ešte nejestvovala. Historici za pravdepodobný termín vzniku Vlachova označujú začiatok 14. storočia, pretože v roku 1326 dostal šoltés Mikuláš za úlohu založiť Dobšinú ako mesto na krupinskom práve a v danom čase už Dobšiná jestvovala ako osada aspoň desať rokov. Išlo o banícku osadu, pričom nositelia rozvoja baníctva boli Nemci, ktorých tu rovnako prizval kráľ Belo IV. a pridelil im privilégiá, v rámci ktorých mohli relatívne slobodne rozvíjať svoje banícke a obchodné aktivity. Nemci na Gemeri vytvárali osady a bane od juhu na sever, Vlachovo sa nachádza južnejšie ako Dobšiná. Aj po premene Dobšinej na mesto patrili pod jeho banskú správu aj bane v okolí Vlachova. Sú to však len hypotézy o čase vzniku Vlachova; s ich pravdepodobnosťou možno počítať, nedá sa však na ne odvolávať ako na historické fakty, pretože chýbajú potrebné listinné dôkazy.
Pomerne silný rozvoj nastal začiatkom 15. storočia, keď Vlachovo a okolie začali v rámci valašskej kolonizácie osídľovať valasi. Aj valasi mali určité privilégiá, ktorým sa im odstávalo, len aby osídlili hornatejšie oblasti a výraznejším spôsobom rozvíjali kultúru salašníctva v chove oviec a kôz. Valasi mali dokonca vlastné súdnictvo i svojho vojvodu, ktorý súdil valašským právom a zároveň ochraňoval výsady valachov. Valašský vojvoda pre valachov z panstva Bebekovcov sídlil v Kováčovej neďaleko Krásnej Hôrky. Keď Bebekovci začali v 16. storočí ignorovať valašské práva, valasi im pohrozili hromadným odchodom na iné panstvo. Mohli si to dovoliť, neboli Bebekovými poddanými. V 17. storočí, keď tlak šľachty proti právam valachov neustával a valašský vojvoda nestačil riešiť všetky nezhody so šľachtou, vzniklo na Gemeri obranné spoločenstvo Valašský opasok, ktoré spájalo Valachov zo Štítnickej i Slanskej doliny.
Už v 16. storočí po príchode valachov sa obec spomína už pod názvom Vlahowa, v roku 1598 ako Vlachy Pataka (Vlachovský potok), v roku 1773 ako Wlachowecz a v roku 1880 ako Wlachow. Súčasný názov Vlachovo obec získala až v čase I. ČSR v roku 1920.
Vlachovo teda nebola nikdy rýdzo poľnohospodárska obec v zmysle pestovania obilnín. Od jej počiatku tu žili najmä baníci, vďaka vysokým horám a lesom tiež drevorubači a furmani, no a samozrejme valasi, akým bol aj muž z fotografie, hoci od prvej zmienky o valachoch prešlo v obci vyše 500 rokov.
Aby to nevyzeralo tak jednoducho a určito, je tu možné polemizovať aj o tom, že všetko v súvislosti s nemom obce mohlo vzniknúť úplne inak a valasi v ňom nezohrávajú žiadnu úlohu. To v tom prípade, ak sa názov v histórii odvíjal od slova „welsch“ a Vlachovo je možno modifikovaný tvar názvu Vlachy. V Košickom kraji je napríklad známe mesto Spišské Vlachy, Vlachy sú aj na Liptove a v iných krajoch. Slovo „welsch“ pritom neznamená „vlašský“ v zmysle súčasného nemeckého slova rovnakého znenia, ale v stredoveku sa ním označovali Nemci žijúci na nemecko-talianskom pomedzí (dnes územie Švajčiarska, Rakúska a Talianska). Obce podobného označenia vznikali predovšetkým tam, kde ich vytvárali nemeckí osadníci. Spomínali sme, že územie súčasného Slovenska osídľovali Nemci v 13. storočí na základe pozvania kráľa Bela IV. a rozvíjali tu najmä baníctvo. Rovnako sme spomenuli, že aj Vlachovo bola na počiatku, teda ešte pred príchodom valachov, prevažne banícka osada. Názov Vlachovo teda mohol vzniknúť ako od valašského „valasi“, tak aj od banícko-nemeckého označenia baníckych osád ako Vlachy. Skutočnosť sa už asi nedozvieme...
