Toto je oficiálna webová stránka Košického samosprávneho kraja.
Oficiálne stránky využívajú doménu kosickazupa.sk.
Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
Táto historická fotografia pochádza z druhého desaťročia 20. storočia a zachytáva manželský pár počas I. svetovej vojny. V Rejdovej sa v tom čase priamo nebojovalo, ale dedinu to i tak poznamenalo. Na kostolnej veži si dodnes môžeme prečítať mená 39 osôb, ktoré zomreli na frontoch v rokoch 1914 až 1918. Boli to odvedenci k vojsku, aj odfotografovaný muž má na sebe uniformu rakúsko-uhorskej armády.
Pokiaľ hovoríme o I. svetovej vojne a bojoch, tie sa na území terajšieho východného Slovenska odohrávali najmä na severe. Je málo známy fakt, že rovnako ako počas II. svetovej vojny, tak aj počas prvej bol zo strategického hľadiska najdôležitejší Dukliansky priesmyk, kde padlo najviac vojakov.
Z hľadiska dobových zvykov si je dobré pozrieť oblečenie ženy. Tá v tom čase nemala viac ako 30 rokov, je oblečená v čiernom. V daných časoch bol totiž v Rejdovej zvyk, že vydatá žena (o vydaji svedčí jej čepiec) sa nemá čo parádiť. I keď si občas po svadbe vzala ešte niečo zo svojho staršieho oblečenia, potom ako porodila prvé dieťa, všetko farebné niekomu darovala, alebo si to uložila na pamiatku do truhlice. Ďalej chodila len v čiernom.
Jediná ozdoba, ktorou sa mohla popýšiť, bol čepiec. Čepce si na rozdiel od mnohých šiat ženy nevyrábali doma. Mali ich zdobené paličkovanou čipkou, v tejto oblasti boli známe najmä paličkárky z Vlachova, od ktorých ich kupovali. K požadovanej výbave nevesty patrili tri čepce. Zelený - do ktorého ju čepčili aj na svadbe, červený – ak už ako vydatá žena išla na inú svadbu či oslavu a čierny – na bežné nosenie. Mať čepiec inej farby (ako napríklad biely na tejto fotografii) znamenalo, že žena je ozaj veľká parádnica, ktorej to dopraje jej manžel.
Zatiaľ čo v mnohých dedinách vydaté ženy nosili len šatky, v Rejdovej vždy aj čepce. Dokonca ak bolo zlé počasie a brali si aj šatku, dávali si ju cez čepiec.
Spoločenské tabu, ktoré zakazovalo vydatej žene chodiť medzi ľudí s odkrytou hlavou, vychádzalo z predsudkov, že vlasy sú len na parádu a zvádzanie chlapov. Vydaté ženy z Rejdovej si pod čepcom šponovali účesy okolo vidlice v tvare U, ktorú tu volali gond. Práve to, ale aj večne pokrytá hlava spôsobovali, že pomerne skoro im vlasy vypadávali, takže po desiatich až dvadsiatich rokoch manželstva im toho na hlave naozaj veľa neostalo...
Zvyk nosenia čepcov sa začal z miestnej kultúry vytrácať v päťdesiatych rokoch 20. storočia.
