Miesto: Košický Klečenov

K radu niekdajších známych, no dnes už takmer zabudnutých a nefunkčných kúpeľov v Košickom samosprávnom kraji patria Kúpele Borda. Ich vznik je opradený peknou povesťou, etapa slávy atraktívnosťou a súčasnosť zánikom ich pôvodného účelu.

Niekdajšie kúpele sa nachádzajú v lesnom prostredí katastra obce Košický Klečenov neďaleko hlavného ťahu v smere Košice – Michalovce. Ľavostrannou odbočkou z cesty E 50 vo svahu medzi obcou Košický Klečenov a Dargovským priesmykom sa dostanete úzkou asfaltovou cestou na miesto, ktoré kedysi vyhľadávali stovky až tisíce rekreantov. Patrilo medzi obľúbené rekreačné zóny obyvateľov Košíc a Zemplína, dnes je opustené a až na niekoľko súkromných chát v okolí bez života.

Počiatok kúpeľov Borda je zahalený rúškom tajomstva. Podľa povesti tu ukrajinský mních na svojej misii našiel pramene, ktoré mu pomohli zbaviť sa reumy. Tri pramene so silne železitou vodou však už dnes pripomínajú len zhrdzavené železné rúrky, produktívny nie je ani jeden.

Borda nikdy nebola kúpeľmi v tom zmysle, že by sa tu chodili liečiť pacienti na lekársky predpis. Posledným známym súkromným vlastníkom bola grófka Alžbeta Forgáčová (Forgach). Jej otcom bol Alexander Forgáč, jeden zo štyroch súrodencov Forgáčovcov, z ktorých však ani jeden okrem Alexandra nezanechal potomka. Keďže Alžbeta bola jediným Alexandrovým dieťaťom, stala sa tiež univerzálnou dedičkou celého panstva, ktoré sa rozprestieralo v okolí Slanských vrchov. V roku 1920 sa vydala za baróna Kelemena Waldbotta a mali štyri deti. Vzhľadom na politické nepokoje museli v roku 1938 utiecť do Maďarska, po skončení II. svetovej vojny zasa utiekli cez Rakúsko do Kanady, kde jedna ich dcéra žije dodnes (august 2009).

Alžbeta Forgáčová bývala v kaštieli v blízkej Nižnej Kamenici a kúpele Borda boli výletným a poľovníckym sídlom jej rodiny. V tom čase sa tu okrem veľkej budovy nachádzal aj malý domček, kde Alžbeta prijímala chudobných z celého okolia. K domu viedla cesta, ktorá bola z oboch strán obklopená záhonmi šípových ruží. Bolo to miesto, kde si podľa tradovaných spomienok každého vypočula a ľuďom v hmotnej núdzi pomáhala finančne, alebo im poskytovala právne rady. Pred jej domom stála na podstavci socha sv. Alžbety Uhorskej, ktorú si jej rod zvolil za patrónku. Okrem toho v areáli kúpeľov stála ešte aj kaplnka zasvätená tej istej svätici.

Kúpele tvorili tri plytšie kaskádovité bazény, kde sa priatelia A. Forgáčovej a K. Waldbotta liečili, a to okrem iného aj prikladaním pijavíc, aby sa im „prečistila krv“. Na vtedajšie praktiky to bol vcelku bežný terapeutický postup.

Počas II. svetovej vojny boli kúpele údajne opustené, aj keď na Dargove zúrila jedna z najkrvavejších bitiek na území Slovenska, kde sa straty len medzi vojakmi Červenej armády odhadujú na 20 až 22 tisíc padlých. Koncom januára 1945 miestni obyvatelia našli v kúpeľoch približne dvadsať mŕtvych ukrajinských vojakov, ktorých pochovali pri spomínanej kaplnke. Asi o tri mesiace nato ich museli opäť vyhrabať a previezť do masového hrobu vo Svinici. Jeden z dozorcov, údajne muž zo Sečoviec, ktorý na exhumáciu dozeral, si skrátil čas tým, že samopalom rozostrieľal sochu sv. Alžbety pred opusteným domom Alžbety Forgáčovej. Kúpele potom ostali dlhší čas opustené. Za liečivou vodou tu však ľudia chodili aj naďalej.

Už v päťdesiatych rokoch bolo možno vidieť pokusy o využitie historických objektov i atraktívneho prostredia. Vznikla tu lesnícka učňovská škola, ktorá však mala len krátke trvanie. Potom to bolo miesto zrazov socialistickej mládeže. Objekty prevzala Jednota a v roku 1962 sa výletné sídlo Forgáčovcov prebudovalo natoľko, že dnes by ste na ňom márne hľadali čoby len stopy historickej architektúry. Pristavali poschodie a vznikla veľká kúpeľná ubytovňa s reštauráciou. Druhý objekt, poškodený dom Alžbety Forgáčovej na prijímanie návštev chudobných, celkom zbúrali.

Reumatici tu opäť chodili kúpať sa v prameňoch, takže sa tu čochvíľa postavila aj budova vaňových kúpeľov. Voda sa ťahala z jednej studne a nahrievala v kotle, ktorý tu priniesli z vyradeného parného rušňa. V piatky i soboty tu hrala živá hudba a ľudia sem chodili aj na spoločenské zábavy. Nezriedka sa tu konali i svadby. Prestavaný objekt sa začal využívať na rôzne politické školenia, najmä KSS a ROH, svoje kurzy tu robil aj Červený kríž.

Spoločnosť Jednota kúpele spravovala do decembra 1967. Ďalej už bola Borda samostatným rekreačným strediskom, ktoré malo až 25 zamestnancov včítane personálu na ubytovacie a stravovacie služby. Za kúpeľ vo vani s nahriatou železitou vodou sa platil poplatok 5 Kčs, neskôr to už bolo 10 Kčs, ale návštevník naviac dostal mydlo a zapožičali mu i uterák.

V roku 1972 tu zriadili aj pionierske tábory. V ubytovni bývalo sedemdesiat detí, ostatní v chatách, ktoré postavili za kúpeľmi. V druhej polovici sedemdesiatych rokov sa charakter pionierskeho tábora zmenil na medzinárodný. Okrem Slovákoch a Čechov tu chodili najmä deti zo Sovietskeho zväzu, Poľska a Maďarska. V tom čase už kúpele prestali poskytovať svoje služby verejnosti a stali sa rýdzo pionierske. Počas sezóny sa tu vystriedalo asi štyristo detí. V zimnom období sa tu konali školy v prírode. Miesto sa zároveň stalo rekreačným strediskom VSŽ. Postavila sa tu rekreačná chata SZM VSŽ, konali sa tu rôzne školenia a v termíne 5. až 8. mája tu každým rokom organizovali športové hry s účasťou z celého Československa. Medzinárodné pionierske tábory definitívne skončili v prvej polovici osemdesiatych rokov.

Oslabenie záujmu o kúpeľnú liečbu okrem zriadenia pionierskych táborov spôsobila aj nekvalitná práca na vodných zdrojoch. Studňa so železitou vodou, z ktorej boli napájané vaňové kúpele, sa čistila raz ročne. Podobne i ostatné pramene, ktoré vytekali v areáli kúpeľov. Pri jednom ich čistení studňu i pramene rozšírili v nádeji, že budú výdatnejšie. Tento skutok vyvolal presný opak. Do studne začala presiakať povrchová voda z blízkeho potoka a pramene sa stali málo výdatnými, tiekli už len sporadicky.

Po spoločenských zmenách, ktoré nastali koncom roku 1989, od VSŽ získala kúpele cirkevná organizácia Saleziáni dona Bosca. Konali tam svoje stretnutia veriacej mládeže. V súčasnosti sú kúpele nevyužívané a na predaj. Pramene netečú...

V súčasnosti obľubujú návštevu niekdajších kúpeľov najmä hubári, ktorí sú v okolitých lesoch nadmieru spokojní.