Toto je oficiálna webová stránka Košického samosprávneho kraja.
Oficiálne stránky využívajú doménu kosickazupa.sk.
Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
Nad obcou Jasov sa na výraznom brale nazvanom Jasovská skala nachádzajú zvyšky niekdajšieho Jasovského hradu. I keď sa z neho naozaj veľa nezachovalo, je to miesto hodné návštevy, pretože sa odtiaľ núka nádherný výhľad do širokého okolia.
Vznik hradu sa datuje do roku 1312, keď kráľ Karol Róbert z rodu Anjou vyhral bitku pri Rozhanovciach, avšak zvyšky vojsk Omodejovcov stále ohrozovali mestá i dediny. Úlohou pevnosti bolo chrániť premonštrátsky kláštor i priľahlú obec. Hrad sa dostal priamo do správy kráľovského palatína Filipa. Nasledujúce 15. storočie bolo pre oblasť Jasova veľmi búrlivé. Bezprostredne po smrti kráľa Albrechta sa narodil jeho syn Ladislav, zvaný Pohrobok. Časť uhorskej šľachty však nechala za kráľa korunovať poľského panovníka Vladislava Jagelovského. Kráľovná Alžbeta Luxemburská, vdova po kráľovi Albrechtovi, si privolala na pomoc vojská pochádzajúce z radov niekdajších bratríkov, ktoré pod vedením Jána Jiskru obhajovali Pohrobkove nástupnícke právo na trón. Proti Jiskrovi stál na strane Vladislava Jagelovského známy bojovník rumunského pôvodu Ján Huňady. V roku 1452 Jiskrove vojská dobyli kláštor i hrad. Bolo to vo februári a keďže oba objekty zničili a na druhý deň údajne prišli silné mrazy, museli zvyšok zimy prečkať v Jasovskej jaskyni, o čom v nej doposiaľ svedčí zachovaný nápis na stene jaskyne.
Hrad však pravdepodobne opravili aspoň čiastočne a naďalej slúžil ako útočisko vojenskej posádky, pretože v roku 1455 opäť vtrhli do Jasova vojská Jána Jiskru, ktoré viedol Ján Talafús. Kláštor i hrad znovu dobyli a získali pod svoju kontrolu. Vojaci vedení Sebastiánom z Rozhanoviec však v roku 1458 zaútočili a v boji zničili hradnú pevnosť natoľko, že už bola neobývateľná.
Jasovský hrad nebol nikdy veľký, ako pevnosť mal viac-menej iba lokálny význam a nestal sa sídlom žiadnej významnej šľachtickej rodiny. Jeho dĺžka bola 46 metrov a nebol širší ako 14 metrov. Zatiaľ čo zo severu ho chránilo vysoké a strmé skalné bralo, z ostatných troch strán to bola priekopa priestupná padajúcim mostom. Stavba pevnosti bola teda i tak náročná, no atypická, pretože zatiaľ čo pri výstavbe iných hradov museli poddaní vláčiť obrovské balvany na kopce, tu vysekali do skaly priekopu hlbokú 4 až 12 metrov a širokú miestami až 12 metrov.
Najväčším objektom hradného komplexu bola palácová miestnosť s rozmermi 12x10 metrov. Z južnej strany už mimo samotného brala, asi 150 metrov vzdialená od hradného objektu, bola ešte jedna priekopa s dĺžkou 300 metrov a pri nej rovnako dlhý obranný val.
Zvyšky sú nepatrné. Jasovská skala je rozčlenená na tri bloky rozdelené hlbokými zárezmi. Na juhovýchodnom okraji skaly (v smere na Moldavu nad Bodvou) časť muriva ochrannej priekopy. Najvýraznejší blok zachovaného opevnenia je medzi najvyššou časťou Jasovskej skaly a jej strednou časťou; neveľký múr dokumentuje fotografia. I tak je to však miesto, ktoré má svoje fluidum a stojí za to tu prísť a vychutnať si rozhľad do okolia.
K niekdajšej pevnosti vedie náučný chodník Jasovská skala. Štartovný bod je priamo pred Jasovskou jaskyňou. Chodník je značkovaný obojstranne. Keď sa postavíte k jaskyni čelom, vyberte sa smerom naľavo, takto je cesta na skalu menej namáhavá. Výstup nahor zvládnete počas polhodinky, aj keby ste si obuli o číslo menšie topánky.
Použitá literatúra:
