Miesto: Slanská Huta

Táto historická fotografia vznikla okolo roku 1940 a zachytáva obyvateľov obce Slanská Huta, ako kopú motykami na roli v lokalite zvanej Visalaš.

Pôda napriek podhorskému okoliu dediny bola vhodná predovšetkým na pestovanie zeleniny a obilnín. Až vo vyššie položenom pásme, ktoré volali Pod Pukancom, bola pôda kamenistá, ale kto tam vlastnil nejaký kúsok zeme, obrábal aj ten.

Z obilnín sa pestovali najmä jačmeň a raž, tiež ovos a pšenica. Raž a pšenicu miestni obyvatelia používali na domácu výrobu chleba. Ten si robili zvyčajne ražný, alebo ražnú a pšeničnú múku zmiešali do jedného cesta. Samozrejme, na roliach obilniny striedali, každý rok pestovali voľačo iné, takže niekedy robili aj jačmenný chlieb. Jačmeň však slúžil predovšetkým na kŕmenie ošípaných a dobytka, ovos výhradne pre kone, kravy a volov.

Pokiaľ rodina nevlastnila kravu, bol to znak veľkej chudoby. Medzi základné potraviny totiž patrili chlieb, maslo a mlieko, čo bez kráv nebolo možné. Takmer každá rodina mala aspoň dve kravy, bohaté rodiny ich mali aj deväť. Nadprodukciu mlieka a masla predávali. Hovädzie mäso sa v obci nejedlo. Keď bol dobytok vhodný na porážku, odniesli ho predať na dobytčí trh do Košíc alebo Michaloviec. Za utŕžené peniaze potom v okolitých dedinách nakúpili mladé jalovičky a býčkov, aby sa „občerstvila krv“ v domácom chove.

Krava sa tiež používala ako ťažné zviera pri oraní, ale keď bol niekto bohatší, zaobstaral si radšej voly. Kone sa zasa využívali najmä na prácu v lesoch.

Na fotografii si môžeme všimnúť, že dievčatá sú bosé. Rok 1940 ešte patril k časom, keď si tunajšie ženy šetrili topánky na slávnostnejšie príležitosti a na pole ich nenosievali.