Miesto: Rozhanovce

Prvá z historických fotografií pochádza zo štyridsiatych rokov 20. storočia a vidíme na nej rodinu s dvoma dievčatami na vydaj. Na prvý pohľad to poznať podľa toho, že ešte nenosia čepiec ani šatku, vydatá žena sa nesmela s odkrytou hlavou ukazovať na verejnosti. To v danom čase platilo ešte vo väčšine obcí na východe Slovenska. Druhá fotografia pochádza už z päťdesiatych rokov 20. storočia a zobrazuje tri miestne krásavice v najlepšom veku.

Aj keď to znie zo súčasného pohľadu akokoľvek kruto, ešte aj v daných rokoch sa páry nezvykli brať na základe svojho slobodného rozhodnutia. Aj obecná kronika Rozhanoviec uvádza, že mladých zvyčajne spájali rodičia, ktorí sa dohodli na vene. Z dnešného pohľadu to môžeme nazvať i obchodom, ale dohoda medzi rodičmi bola zvyčajne taká, aby mladí mali spojením majetkov dosť zeme pre vlastnú obživu. Nezlučiteľné páry boli tiež páry z katolíckych a evanjelických rodín.

Spojenie páru začínalo „ohľedami“. Do domu mladej prišli rodičia nádejného ženícha, prípadne jeho ďalšia bližšia rodina. Vysvetlili nádejnej neveste, že by ju radi do rodiny a ak súhlasila (súhlasila, ak súhlasili jej rodičia), bola vec uzavretá.

Svadby sa tu nekonali v piatky a soboty, ale v pondelky. Už v nedeľu hrala v dome mladého muzika, ktorý na rozlúčku s „parobkovaním“. V pondelok sa na svadobnej hostine podávala polievka s vareným mäsom, kapusta a pálenka. Ako lahôdka sa dávali biele koláče, zvané „pasky“. Potom sa tancovalo až do rána.

Utorok bol deň, kedy sa konali „čepienky“. Na tento obrad prizývali hostí zásadne ženy, a to s bubnom. Chodili po Rozhanovciach, bubnovali a kričali: „Jak stará, tak mladá, nech každa idze na čepenky“. Tam sa opäť podávala pálenka, biela káva a biely koláč.