Cena Košického samosprávneho kraja

Ján Ďurovčík
za vysokú umeleckú kvalitu jeho práce a nezameniteľný rukopis, ktorý s citom sebe vlastným odovzdáva prostredníctvom réžie a choreografie do svojich diel a za úspechy na slovenskej i zahraničnej umeleckej scéne

Karol Petróczi
za celoživotný prínos v oblasti hudobného umenia doma i v zahraničí, pedagogickú činnosť husľovej hry na Slovensku a za jeho zásluhu o rozkvet zborového spevu i hudobného života na východnom Slovensku

Szidi Tobias
za oslňujúce herecké a spevácke výkony na domácej i zahraničnej umeleckej scéne a za pozdvihnutie kultúry národnostných menšín na Slovensku

Kolektív Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
pri príležitosti 50. výročia založenia právnickej fakulty, za významný dlhoročný prínos v oblasti právneho vzdelávania a vedeckého výskumu na území Košického samosprávneho kraja

J. E. kardinál Jozef Tomko, in memoriam
za celoživotný osobitý prínos a obetavosť pre celý duchovný svet, za záslužnú prácu v rámci evanjelizácie národov a hlásanie dôležitosti návratu ku koreňom kultúrneho dedičstva sv. Cyrila a Metoda, za priblíženie hlbokej viery rôznym spoločenstvám a tiež za pozdvihnutie Košickej arcidiecézy

Historická osobnosť regiónu

Ján Kňazovický, in memoriam, prvý dekan Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach
pri príležitosti 100. výročia vykonania prvej transfúzie krvi na Slovensku, za rozvoj košickej cievnej chirurgie, vedecko-výskumnú prácu, ľudský prístup k pacientom a za jeho prínos pre slovenskú transfúziológiu

Čestné občianstvo KSK

J. E. Rudolf Schuster, prezident Slovenskej republiky
pri príležitosti vzácneho životného jubilea 90. rokov, za dlhoročnú verejnú službu a za neoceniteľný prínos v spoločenskom živote nielen pre Košický kraj, ale celú Slovenskú republiku

Cena predsedu Košického samosprávneho kraja

Andrej Ferenčík
za celoživotný prínos a rozvoj v oblasti laparoskopie, chirurgie a medicíny na úrovni Košického kraja s celoslovenským a medzinárodným dosahom

Pavol Jarčuška
za významný prínos v oblasti infektológie, internej medicíny v celoeurópskom meradle, popularizáciu vedy a za výraznú pomoc pri zvládnutí pandemickej situácie na Slovensku v súvislosti s ochorením COVID-19

Eva Kissová
za odhodlanosť, vytrvalosť a dlhoročnú vernosť košickým maratónom, ktorú prejavuje už takmer štyri dekády a za unikátne členstvo v Diamantovom klube Medzinárodného maratónu mieru 

Bratia Oprendekovci
za odvážne inovácie a mimoriadny úspech v oblasti gastronómie, výrobu unikátnych remeselných nápojov Opre a Mellos a za zviditeľnenie Košického kraja na Slovensku aj v zahraničí

Martina Zeleňáková
za tvorivú a publikačnú činnosť vo výskumnej oblasti vodného hospodárstva, environmentálneho inžinierstva a vodných stavieb, za odbornosť pri posudzovaní vplyvov činnosti na životné prostredie a dlhoročné zásluhy na akademickej pôde

Cena Košického samosprávneho kraja

Folkórna skupina Parchovianka
pri príležitosti zápisu tanečného prvku Karička z Parchovian do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, za prezentovanie a zachovávanie autentického folklóru aj reprezentáciu regiónu Zemplín doma i v zahraničí

Gymnázium Pavla Horova v Michalovciach
pri príležitosti 100. výročia založenia školy, za dlhoročnú inovatívnu prácu pedagógov vo výchovno-vzdelávacom procese a za výborné výsledky študentov aj absolventov školy

Spevácky zbor Árvalányhaj
za dlhoročnú úspešnú reprezentáciu Medzibodrožia a Košického kraja v národnostnej ľudovej tvorbe a osobitne v speve

Jozef Tóth, in memoriam, gréckokatolícky kňaz
za osobitný prínos pre duchovný rozvoj východného Slovenska, za naplnenie životného poslania pri vzdelávaní celých generácií kňazov a za prejavenú odvahu, ľudskosť a vieru v časoch totality

Ústav lekárskej a klinickej biochémie LF UPJŠ v Košiciach
za vynikajúce výsledky a dlhodobý prínos v pedagogickej a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti klinickej biochémie a laboratórnej medicíny

Historická osobnosť regiónu

Josef Polák, vedúca osobnosť kultúry prvorepublikových Košíc
za dlhoročné zveľaďovanie múzejníctva v Košickom kraji, systematickú podporu talentovaných výtvarníkov a progresívne vedenie Východoslovenského múzea

Cena predsedu Košického samosprávneho kraja

Ján Dusza, vedec, výskumník
za celoživotnú vedecko-výskumnú činnosť a vývoj progresívnych keramických materiálov a za vytváranie podmienok pre mladú vedeckú generáciu

Herba Drug, s. r. o.
za rozvoj, vývoj a zachovávanie značky slovenských kozmetických produktov, za podporu zamestnanosti v znevýhodnenom regióne i podujatí v Košickom kraji a pomoc rodinám v núdzi

Peter Karpinský, spisovateľ, pedagóg
za dlhoročnú literárnu a umeleckú tvorbu pre detské aj dospelé obecenstvo a za vynikajúce výsledky v pedagogickej i jazykovednej činnosti

Slavomír Lindvai, ultramaratónec
za vynikajúce športové výsledky vo vytrvalostných behoch a vzornú reprezentáciu Košického kraja v Európe a vo svete

Jaroslav Majerník, vynikajúci odborník v oblasti biomedicínskeho inžinierstva
za unikátne prepájanie techniky a biomedicínskych vied a za nenahraditeľnú činnosť v pedagogickej a vedecko-výskumnej oblasti

Cena Košického samosprávneho kraja

Juraj Ciberej, vysokoškolský pedagóg, vedec a zoológ
za celoživotné dielo a  rozvoj poľovníctva, za vysokoodbornú prácu, publikačnú činnosť a výrazný a jedinečný osobnostný prístup pri riešení širokospektrálnej problematiky v  oblasti lesníctva a veterinárneho lekárstva na úrovni kraja s celorepublikovým a medzinárodným dosahom

Folklórna skupina JADLOVEC Margecany
pri príležitosti 45. výročia založenia a za dlhoročnú reprezentáciu Košického samosprávneho kraja v oblasti ľudovej kultúry

Klinika infektológie a cestovnej medicíny UNLP Košice a LF UPJŠ Košice, kolektív zdravotníkov aj nezdravotníckeho personálu
za poskytovanie vysoko profesionálnej zdravotnej starostlivosti všetkým pacientom počas náročného obdobia pandémie COVID – 19

Jozef Suchoža, emeritný profesor, zakladateľ moderného právnického vzdelávania v Košiciach, za aktívne pôsobenie v oblasti vedy a praxe obchodného a hospodárskeho práva
za jeho osobitne významný prínos pre rozvoj samosprávneho kraja a vynikajúce výsledky vo vedecko – vzdelávacej činnosti

Ľudovít Želinský, lekár, vynikajúci odborník v oblasti liečebnej rehabilitácie, významná osobnosť Nemocnice AGEL Košice – Šaca
za celoživotné dielo v oblasti liečebnej rehabilitácie, pedagogickú, vedecko-výchovnú a publikačnú činnosť, za neoceniteľný prínos a rozvoj kliniky liečebnej rehabilitácie, za vyše 20 ročné pôsobenie primára a prednostu Nemocnice AGEL Košice - Šaca

Historická osobnosť regiónu

Janko Borodáč, dôležitá zakladateľská osobnosť slovenského profesionálneho divadla, herec, dramaturg, prekladateľ, pedagóg a divadelný režisér
za založenie Východoslovenského národného divadla v Košiciach v povojnových rokoch ako druhého národného divadla na Slovensku a za výchovu celej generácie umelcov divadelných súborov činohry, opery a baletu Košického divadla

Cena predsedu Košického samosprávneho kraja

Ján Danko, vysokoškolský pedagóg
pri príležitosti životného jubilea – 70 rokov,
za medzinárodne uznávané výsledky v oblasti veterinárnej anatómie, histológie, fyziológie a rozvoj regeneračnej medicíny pomocou inovatívnych biomateriálov

Marilena Halászová a Andrej Halász, in memoriam, choreografi a taneční pedagógovia
za celoživotnú interpretačno-pedagogicko-cheorografickú tvorbu v slovenskom balete a za výrazný prínos rozvoja a stabilizácie tanečného umenia a školstva na Slovensku

Tomáš Havlik, vedec a pedagóg
za celoživotné úsilie pri presadzovaní inovatívneho environmentálneho zmýšľania v oblasti hutníctva a recyklácie druhotných surovín, za špičkový výskum a medzinárodný rozvoj Ústavu recyklačných technológií Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach, za rozsiahlu publikačnú a pedagogickú činnosť

Ján Imrich, vedec a pedagóg 
pri príležitosti životného jubilea – 70 rokov, za významný podiel pri založení špičkového laboratória nukleárnej magnetickej rezonančnej spektroskopie a za bohatú publikačnú činnosť

Zoltán Enzoe Nagy, svetový maliar 
za dlhoročné vynikajúce tvorivé činy v umeleckej činnosti, za výnimočný prínos v oblasti kultúry, za umeleckú reprezentáciu Košického kraja v zahraničí, za spoluprácu s Kultúrnym centrom Medzibodrožia a Použia pri zveľaďovaní kultúrnych hodnôt

Cena Košického samosprávneho kraja

Ľubica Blaškovičová, herečka Štátneho divadla Košice
pri príležitosti životného jubilea
za dlhoročnú profesionálnu umeleckú tvorbu, významný podiel na rozvíjaní divadelného života, rozvoj občianskej spoločnosti a aktívnu prácu v komunálnej i regionálnej samospráve

Juraj Jakubisko, filmový režisér, scenárista, kameraman, výtvarník
za celoživotné dielo a výnimočný umelecký prínos k rozvoju slovenskej aj svetovej kinematografie, za majstrovské prenesenie zvykov, tradícií, ľudového výtvarného umenia a hudobných motívov rodného kraja do atmosféry svojich filmov 

Ľudmila Lakomá – Krausová, výtvarníčka
pri príležitosti životného jubilea
za umelecké stvárnenie duchovného bohatstva Zemplína, za významný podiel na uchovávaní a prezentovaní prírodných a kultúrnych hodnôt regiónu vo výtvarnej tvorbe

Marcela Maniaková, folkloristka, zakladateľka viacerých umeleckých zoskupení
za upevňovanie národného povedomia prostredníctvom tradičnej ľudovej kultúry, za vynikajúce tvorivé činy a výsledky dosiahnuté v oblasti umeleckého vzdelávania

Viera Skoumalová, pedagogička
za vynikajúcu celoživotnú prácu v oblasti regionálneho školstva a osobitný prínos pre vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia

Historická osobnosť regiónu

Ján Rumann, prvý župan „Župy košickej“
za budovanie verejnej správy na princípoch demokracie, za zásluhy o politickú konsolidáciu a hospodárske oživenie východného Slovenska 

Cena predsedu Košického samosprávneho kraja

Ladislav Orosz, právnik a pedagóg
za prínos v oblasti občianskych, ľudských práv a ústavného práva, odvahu pri presadzovaní hodnôt slobody a demokratického právneho štátu, rozvoj právneho myslenia a odovzdávanie vedomostí mladej generácii

Jozef Plachý, bežecká legenda
za neobyčajnú vytrvalosť, húževnatosť, obrovské nasadenie a jedinečné úspechy počas aktívnej atletickej kariéry, desaťročia korunované neprekonateľným celosvetovým rekordom, za prvotriednu reprezentáciu na vrcholných podujatiach, šírenie myšlienok olympizmu, znamenitú trénerskú prácu a výchovu mládeže k športu

Ján Rosocha, prednosta Združenej tkanivovej banky LF UPJŠ a UNLP Košice
za excelentné výsledky v oblasti výskumu bunkovej liečby, vybudovanie najmodernejšieho pracoviska pre prípravu tkanivových a bunkových transplantátov v celoslovenskom meradle a za významný podiel na laboratórnej diagnostike nového koronavírusu

Združenie PRE LEPŠÍ ŽIVOT Rankovce
za komplexný prístup k trvalo udržateľnému bývaniu a aktivity na zvýšenie vzdelanosti, zamestnanosti a inklúzie marginalizovaných komunít v Košickom kraji

Norbert Werner, astrofyzik
za mimoriadny prínos k astrofyzikálnemu vesmírnemu výskumu, úsilie o pozdvihnutie slovenskej vedy na svetovú úroveň a popularizáciu astronómie

Cena Košického samosprávneho kraja

Alena Csajková, zakladateľka speváckeho zboru Chorus Comenianus, pri príležitosti životného jubilea, za prácu s mládežou, za vedenie mladej generácie ku kultúrnym hodnotám a tradíciám
a za vzornú reprezentáciu Košického kraja aj za jeho hranicami

Viera Džoganová, dirigentka speváckeho zboru Pro Musica, zakladateľka speváckeho zboru Magnólia, pri príležitosti životného jubilea, za dlhoročnú prácu a prínos v oblasti zborového spevu a umeleckého školstva a za významnú reprezentáciu Košického kraja v zahraničí

František Javorský, In memoriam, osobnosť Novembra 1989 z Košického kraja, za rozvoj a propagáciu kraja, aktivity v prospech kraja, za neúnavný a dlhoročný výskum intravilánu mesta Spišská Nová Ves i jeho okolia

Ondrej Lenárd, slovenský dirigent, za celoživotný prínos pre slovenskú hudobnú scénu a za reprezentáciu Slovenskej republiky, v umeleckej oblasti v európskych i zámorských krajinách

Mestské divadlo ACTORES Rožňava, pri príležitosti 25. výročia vzniku, za zviditeľňovanie a úspešnú propagáciu Košického kraja, Slovenskej republiky a za zvyšovanie umeleckého povedomia všetkých vekových generácií

Cena predsedu Košického samosprávneho kraja

Radoslav Dráb, zakladateľ a manažér organizácie Úsmev ako dar, za prácu v charitatívnych organizáciách a silnú osobnú angažovanosť v pomoci chudobným rodinám v Košickom kraji

Natália Galóová, primárka Oddelenia detskej onkológie a hematológie Detskej fakultnej nemocnice Košice, za vysoko odbornú prácu a systematické budovanie lepších podmienok pre detských onkologických pacientov v Košickom kraji

Ladislav Nagy, bývalý hokejový útočník, za príkladnú reprezentáciu v športovej oblasti a propagáciu Košického kraja špičkovými športovými výkonmi

Peter Pačut, spevák, za zviditeľňovanie Košického kraja a Slovenskej republiky dlhoročnou umeleckou činnosťou

Marcel Strýko, In memoriam, osobnosť Novembra 1989 z Košického kraja, za celoživotný neúnavný boj za slobodu a demokraciu

Čestná cena predsedu Košického samosprávneho kraja

Irma Horváthová, vychovávateľka, za vytrvalú prácu a osobnú angažovanosť vo vzdelávaní marginalizovaných skupín obyvateľstva Košického kraja

Jana Hospodárová, moderátorka, za zviditeľňovanie Košického kraja, reprezentatívnu prácu v médiách, za nezištnú prácu pre sociálne slabé rodiny a občiansku angažovanosť v oblasti práv zvierat a pomoci charitatívnym organizáciám

Miroslava Hunčíková, filantropka, za dlhoročné poskytovanie pomoci a podpory rodinám ťažko chorých detí

Noémi Ráczová, učiteľka a výtvarníčka, za vedenie mladej generácie k estetickým a kultúrnym hodnotám a za reprezentáciu Košického kraja aj za jeho hranicami v oblasti výtvarného umenia

Georg Sabin, významný kardiológ, za osobný záujem o slovenskú kardiológiu, neoceniteľnú pomoc pri vzdelávaní kardiológov v Košickom kraji a za šírenie dobrého mena Košického kraja v oblasti vedy a medicíny

Ondrej Šoth, choreograf, pri príležitosti životného jubilea, za osobitý kultúrny prínos a zviditeľňovanie Košického kraja doma a v zahraničí dlhoročnou umeleckou činnosťou

Alžbeta Šebová Štrkulová, moderátorka a herečka, za celoživotnú prácu v kultúrnej a mediálnej oblasti, ktorou kvalitne reprezentovala Košický kraj doma i v zahraničí

The Backwards, hudobná skupina, za výnimočnú reprezentáciu Košického kraja doma a v zahraničí kvalitnou umeleckou činnosťou          

Vladimír Zeleňák, vedec, za významnú vedeckú a publikačnú činnosť a za špičkovú vedeckú prácu, ktorou významným spôsobom reprezentuje Košický kraj doma, aj v zahraničí

Zuzana Želinská, manažérka, za kvalitnú prácu na rozvoji podnikateľského prostredia a podporu charitatívnych projektov v Košickom kraji

Ceny Košického samosprávneho kraja

František Balún, pri príležitosti životného jubilea – 70. narodenín, za mimoriadne zásluhy na rozvoji kultúrneho života mesta Košice a uchovávanie duchovného bohatstva.

Jozef Gonsorčík, prodekan Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, za dlhoročný podiel na rozvoji Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a za jeho významný prínos v metodológii pedagogického procesu, ako aj za ľudský a vysoko profesionálny prístup k svojim pacientom.

Ivan Chalupecký,  popredný slovenský archivár, za celoživotnú činnosť a osobitný prínos na lepšom poznaní našich dejín, zvlášť regiónu Spiša, po umeleckej, kultúrnej i cirkevnej stránke.

Július Klein, riaditeľ Štátnej filharmónie Košice, za celoživotný prínos v oblasti umenia doma i v zahraničí a  vynikajúcu dlhoročnú prácu pre východoslovenský región a mesto Košice.

Michal Komara, pri príležitosti životného jubilea – 65. narodenín, za dlhoročný významný prínos, osobnú angažovanosť pri hospodárskom a sociálnom rozvoji regiónu Spiša.

Ceny predsedu Košického samosprávneho kraja

Alexander Bröstl, pri príležitosti životného jubilea – 65. narodenín, za dlhodobý prínos v oblasti ústavného a medzinárodného súdnictva, rozvoj vzdelávania, dejín politiky, právneho myslenia a ľudský prístup pri odovzdávaní vedomostí ďalšej generácii.

Marián Čekovský, hudobník, spevák, skladateľ, komik a moderátor, za doterajšie úspechy a zásluhy v oblasti kultúry, hudobného umenia a šírenia dobrého mena východného Slovenska.

Michal Hamrák, in memoriam, prvá obeť okupantov v roku 1968, za prejavenú odvahu, nezištnosť a snahu pomôcť druhým aj za tú najvyššiu cenu, stratu života.

Anna Koptová, pri príležitosti životného jubilea – 65. narodenín, za celoživotné dielo a neúnavnú prácu pri rozvoji kultúry a vzdelávania rómskej komunity.

Občianske združenie Detstvo deťom, za obetavú a nezištnú prácu s mladými ľuďmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, za aktivity zlepšujúce ich neľahkú situáciu a výrazný prínos pri ich začleňovaní sa do bežného života.

Plakety predsedu Košického samosprávneho kraja

Ján Gáll, učiteľ, za prínos v oblasti školstva, za osobitý a individuálny prístup k žiakom a reprezentáciu v umeleckej oblasti doma i v zahraničí.

Jozef Kubašovský, športový lekár, za dlhoročný prínos v odbore športové lekárstvo, za svedomitú prácu v oblasti medicíny pre našich športovcov a vzornú reprezentáciu Košického samosprávneho kraja na medzinárodnej úrovni.

Egon Kurča, prednosta Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine, za mimoriadny dlhoročný prínos v medicínskom odbore neurológia, za profesionálny a ľudský prístup k pacientom, vedeckú, edukačnú a odbornú publikačnú činnosť.

Aneta Parišková, televízna moderátorka a pedagogička, za svedomitú prácu a pôsobenie vo verejnom sektore v oblasti spravodajstva, za aktívnu charitatívnu činnosť a šírenie dobrého mena Košického kraja.

Stanislav Rakús, prozaik, vedec, profesor, za výnimočné diela naplňujúce humanistické tradície slovenskej kultúry, modernej slovenskej prózy a prínos v literárnovednej oblasti.

Eva Sklyarová, primabalerína, za rozvoj v oblasti kultúry a baletného umenia na domácej i zahraničnej scéne, za vytrvalosť, ctižiadostivosť a odhodlanosť vo svojej náročnej profesii.

Zuzana Tkáčová, víťazka v súťaži Učiteľ Slovenska, za mimoriadny prínos v oblasti školstva, realizáciu nových myšlienok  a inovatívne prístupy vo výučbe informatiky.

Jarmila Vaňová, novinárka a učiteľka, za významný prínos v oblasti sociálnej osvety, vzdelávania a rozvoja rómskej kultúry.

Lenka Vargová Jurková, výkonná riaditeľka Košice Región Turizmus, za inovatívnu svedomitú prácu a dosiahnuté výsledky  pri rozvoji cestovného ruchu a turizmu v Košickom samosprávnom kraji.

Dana a Jana Velďákové, reprezentantky SR v atletike, za reprezentáciu Slovenskej republiky a Košického samosprávneho kraja, dosiahnuté športové úspechy a vynikajúce výsledky v atletike.

Ceny Košického samosprávneho kraja

Folklórny súbor Hnojňaňe z Mihaľovec   
za uchovávanie ľudových tradícií a interpretáciu zemplínskych ľudových piesní
pri príležitosti 40. výročia založenia súboru
Ocenenie prevzal organizačný vedúci súboru Michal Klima

Mužská folklórna spevácka skupina Hnojňaňe z Mihaľovec vznikla v roku 1977 na JRD Závadka pri Múzeu poľnohospodárskych tradícií v obci Hnojné. Odtiaľ pochádza aj jej názov. Zakladateľom a prvým organizačným vedúcim bol Ivan Mochorovský.  Hnojňane úspešne reprezentujú mesto Michalovce a zemplínsky región doma i v zahraničí – na Ukrajine, Poľsku, Česku, Nemecku, Španielsku, za čo v roku 2003 získali Cenu primátora Mesta Michalovce a v roku 2007 Cenu Mesta Michalovce a Plaketu predsedu Matice slovenskej. Skupina vlastní rad ďalších ocenení z medzinárodných folklórnych festivalov.
V súčasnosti má skupina 11 členov, funguje ako združenie milovníkov ľudového spevu. Organizačným vedúcim a štatutárom skupiny je Michal Klima. Repertoár skupiny pozostáva výlučne zo zemplínskych ľudových piesní, ktoré členovia interpretujú pri rôznych príležitostiach. Okrem toho pravidelne vystupuje na rôznych slávnostných podujatiach, ktorých je viac ako 30 za rok.
Skupina s veľkým úspechom účinkovala v televíznej folklórnej hitparáde KAPURA, v rozhlasových súťažiach v rádiu Regina, v rádiu Lumen v relácii Fujarôčka moja. Veľkým úspechom bolo vystúpenie v zábavnej televíznej relácii DRIŠĽAKOVINY s pásmom „Vyzvoľeňe za parobka“.  Mužská folklórna spevácka skupina Hnojňaňe z Mihaľovec vydala už 6 CD nosičov, 5 DVD nosičov a ďalšie pripravuje. Skupina svojím programom priťahuje množstvo priaznivcov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Zemplínska pieseň nezanikne, ostane navždy v pamäti a v srdciach tých, ktorí ju s mužskou speváckou skupinou Hnojňaňe z Mihaľovec majú radi.

doc. MUDr. Miroslav Gajdoš, CSc., MPH, prednosta Neurochirurgickej kliniky LF UPJŠ v Košiciach         
za významný prínos v liečbe pacientov s ochoreniami centrálneho a periférneho nervového systému a jeho podporných štruktúr, za odbornú vedeckú publikačnú činnosť a prípravu študentov na ich budúce povolanie

Miroslav Gajdoš sa narodil v Košiciach. Po ukončení vysokoškolského štúdia na Lekárskej fakulte UPJŠ v  Košiciach a  zložení atestácií z  chirurgie I. stupňa a neurochirurgie pôsobí od roku 2004 ako prednosta Neurochirurgickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v  Košiciach. Je autorom a spoluautorom 81 vedeckých publikácií, 14 odborných prác, 102 prednášok, dvoch vysokoškolských učebníc a štyroch učebných textov. Práce sú citované v  68 vedeckých publikáciách, z toho 35 citácií v zahraničných publikáciách je registrovaných v citačných indexoch Web of Science a v databáze SCOPUS (najväčšej multidisciplinárnej bibliografickej databáze vedeckej literatúry a kvalitných webových zdrojov).
Počas svojho pôsobenia bol vedúcim riešiteľského kolektívu inštitucionálnej výskumnej úlohy: Operácie a reoperácie driekových medzistavcových platničiek (1996-1998) a členom riešiteľského kolektívu inštitucionálnej výskumnej úlohy: Mozgové metastázy (1996-1998). Z jeho ďalšej odbornej vedeckej činnosti je potrebné spomenúť, že bol členom riešiteľského kolektívu projektu zo štrukturálnych fondov Európskej únie Neurobiologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach Tvorba a vývoj diagnostického postupu pri liečbe traumou poškodenej miechy.
Doc. MUDr. Miroslav Gajdoš, CSc., MPH bol školiteľom piatich študentov doktorandského štúdia, ktorí úspešne ukončili štúdium PhD. a v príprave sú dvaja študenti. Taktiež zastával funkciu garanta špecializačného študijného programu v špecializačnom odbore „neurochirurgia“ pre zdravotnícke povolanie lekár.

J. E. vladyka Milan Chautur, CSsR, eparchiálny biskup gréckokatolíckej cirkvi
za výrazný prínos pri budovaní ekumenizmu v Košickom kraji, za aktivity pri práci s mladými i sociálne znevýhodnenými skupinami a za rozhodujúci podiel  pri začlenení Košickej eparchie do duchovného i spoločenského života kraja
pri príležitosti životného jubilea - 60. narodenín

Vladyka Milan Chautur si tento rok pripomína 25. výročie biskupskej vysviacky a  zároveň oslavuje životné jubileum – 60 rokov. Narodil sa v Snine. Detstvo prežil v dnes už nejestvujúcej rusínskej obci Veľká Poľana. Študoval na gymnáziu v Humennom a už vtedy zložil prvé rehoľné sľuby v Kongregácii Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristov). Po maturite bol prijatý na Cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave. Kňazskú vysviacku prijal v júni 1981. Po nej spravoval farnosť Borov a Kalinov. Po absolvovaní základnej vojenskej služby pôsobil vo farnostiach Medzilaborce, Šmigovec, Porúbka. Pre svoju aktívnu pastoračnú činnosť s mládežou bol v pozornosti Štátnej bezpečnosti.
V januári 1992 ho Svätý Otec Ján Pavol II. menoval za titulárneho biskupa a pomocného prešovského biskupa. Biskupskú chirotóniu (vysviacku) prijal 29. februára 1992 v Prešove z rúk prešovského sídelného biskupa Mons. Jána Hirku. V tom čase bol najmladším biskupom katolíckej cirkvi, mal 35 rokov. Päť rokov sa ako pomocný prešovský biskup venoval najmä pastorácii mládeže.
Vo februári 1997 ho Svätý Otec Ján Pavol II. menoval za apoštolského exarchu pre novovytvorený apoštolský exarchát katolíkov byzanského obradu v Košiciach. Vo februári 2008 bol exarchát povýšený a vladyka Milan Chautur uvedený do úradu prvého košického eparchu. V rámci Konferencie biskupov Slovenska vedie vladyka Milan Chautur Radu pre rodinu a mládež. 
Nielen veriaci gréckokatolíckeho vierovyznania si vladyku Milana vážia pre jeho ľudskosť, otvorenosť a láskavosť. Pre mnohých ľudí sú jeho myšlienky, slová i činy veľkou pomocou. Vedú ich na neľahkej ceste, pomáhajú im nájsť východiská z ťažkých situácií. Pre mladých ľudí sa predovšetkým vďaka športovým aktivitám stal vzorom duchovného, ale i civilného života. Košická eparchia sa pod jeho vedením stala spoločenstvom, ktoré dáva priestor všetkým ľuďom, ktorí majú záujem otvoriť svoje srdcia, spolupracovať, pomáhať si, obohacovať sa navzájom.

Jozef Móder, bývalý reprezentant ČSSR a majster Európy vo futbale
za futbalovú, hráčsku, trénerskú prácu a reprezentáciu mesta Košice a Košického kraja doma, aj v zahraničí
pri príležitosti životného jubilea - 70. narodenín

Jozef Móder začínal svoju športovú kariéru v  rodných Tvrdošovciach, pokračoval vo Futbalovom oddiele Inter Bratislava, Lokomotíva Košice, počas vojenskej základnej služby v Dukle Praha a v rokoch 1980 – 1982 v rakúskom Grazeri SK. Od roku 1972 – 1977 bol reprezentantom Československej socialistickej republiky, za ktorú v roku 1976 na Majstrovstvách Európy v Belehrade získal I. miesto. Za reprezentáciu odohral 17 zápasov a strelil 3 góly.
Za príkladnú reprezentáciu Československej socialistickej republiky vo futbale bol ocenený štátnym vyznamenaním: ,,Za zásluhy o výstavbu.“ S mužstvom Lokomotívy Košice získal Slovenský a  Československý pohár v rokoch 1977 a 1979. V súťaži UEFA (Únia európskych futbalových zväzov) v roku 1978 hral s AC Miláno, kde po nešťastnom vyradení po zápasoch 1:0 a  0:1, na pokutové kopy 6:7 nakoniec postúpilo AC Miláno. Za kariéru odohral v prvej lige 346 zápasov.
Vo funkcii trénera pôsobil v mužstvách 1. FC Košice,  Lokomotíva Košice, Slávia Kuvajt, ale aj ako asistent  trénera Galisa v reprezentácii Slovenskej republiky. Jozef Móder vychoval veľa úspešných futbalistov, napriek viacerým ponukám ostal verný košickej Lokomotíve, kde vo futbalovej  kariére úspešne pokračoval aj jeho syn.

Ing. Štefan Mráz, podnikateľ
za úspechy v podnikateľskej sfére a za dlhoročnú podporu kultúrnych aktivít, zvlášť v oblasti tradičnej slovenskej ľudovej kultúry

Štefan Mráz sa rozhodol finančný dar, ktorý je súčasťou verejného ocenenia, poukázať Centru včasnej intervencie Košice, n. o. – organizácii, ktorá pomáha rodinám so zdravotne znevýhodnenými deťmi.

Štefan Mráz sa narodil v obci Veľký Folkmar. Po hutníckej priemyslovke absolvoval Vysokú školu ekonomickú. Po vojenskej službe nastúpil do VSŽ, kde prišiel do kontaktu so spoločnosťou, ktorá zabezpečovala žiarotechnické práce a ktorá sa neskôr stala jeho pôsobiskom.
Od roku 1993 je konateľom, v súčasnosti i prezidentom košickej spoločnosti TERMOSTAV – MRÁZ, spol. s r. o., ktorá je lídrom v žiarotechnických prácach, výstavbe komínov a zabezpečovaní tepelných izolácií. Po nežnej revolúcii dokázal nadviazať na tradície podniku, ktorý vznikol v roku 1962. Pôsobí na domácich a zahraničných trhoch v oblasti žiaruvzdorných výmuroviek, izolácií, výstavbe a opravách komínov a v ostatných stavebných prácach vo všetkých priemyselných odvetviach. Disponuje kvalifikovanými odborníkmi i kapacitami. Vlastní osvedčené technológie a zariadenia, uplatňuje tradičné a zavádza nové materiály od domácich a zahraničných dodávateľov. Aj vďaka špičkovej manažérskej práci Štefana Mráza má na svojom konte úspešné zákazky na Slovensku, Ukrajine, Česku, Maďarsku, Bulharsku,  Nemecku, Švédsku, Kanade, Iraku a Juhoafrickej republike.
Štefan Mráz je na celom Slovensku známy ako významný podporovateľ kultúrnych aktivít. Sám bol vynikajúcim tanečníkom, sólistom folklórneho súboru Železiar (1968 – 1984). V rokoch 1994 – 2002 bol generálnym sponzorom Folklórneho súboru Železiar.
Od roku 1997 bol 20 rokov hlavným donátorom súťaží tanečníckych schopností na Košických folklórnych dňoch. Je dlhoročným spolupracovníkom Národného osvetového centra v oblasti scénického folklorizmu. Mnoho rokov spolupracoval na príprave Folklórneho festivalu Východná, výrazne sa podieľal na podpore ďalších významných slovenských podujatí v oblasti tradičného ľudového umenia. Vo folklórnom hnutí na Slovensku pôsobí aj ako člen porôt na celoštátnych folklórnych súťažiach. Popri ľudovom umení dlhé roky výrazne podporuje aj Štátne divadlo Košice. Nie je veľa úspešných podnikateľov, ktorí sú ochotní nezištne podporovať kultúru a umenie. Štefan Mráz je takým človekom už viac ako dve desaťročia. Dáva prácu stovkám obyvateľov východného Slovenska a pomáha pri tom, aby mnoho ďalších mohlo zmysluplne využívať svoj voľný čas a prežívať radosť z  umeleckého zážitku.

Ceny predsedu Košického samosprávneho kraja

Marián Angelovič, novinár
za dlhoročnú žurnalistickú prácu, za pôsobenie vo verejnom živote,
v orgánoch stavovskej novinárskej organizácie a za charitatívne aktivity
pri príležitosti životného jubilea - 60. narodenín

Marián Angelovič sa novinárskej profesii venuje už viac ako 30 rokov. Po maturite v Krompachoch v roku 1976 prišiel študovať do Košíc. V roku 1981 nastúpil na miesto redaktora podnikových novín Oceľ východu (VSŽ), odkiaľ po 12 rokoch prešiel pracovať do redakcie košického denníka Večer. Neskôr patril k prvým zamestnancom nového denníka Korzo, neskôr pôsobil v denníkoch Pravda a Národná obroda. V súčasnosti viac ako desať rokov pracuje pre tlačovú agentúru SITA. Vo svojich autorských materiáloch v regionálnych a celoslovenských denníkoch, ale aj v agentúre,  prináša pravdivé a neskreslené informácie o dianí v Košickom kraji, o problémoch i úspechoch, ktoré región dosiahol, o radostiach i starostiach jeho občanov.
Píše s hlbokou znalosťou problematiky, s prehľadom a poznaním súvislostí. Jeho články sú spoľahlivou databázou informácií, na ktoré sa spoliehajú aj ďalší autori. Vďaka dlhoročnej novinárskej práci dokonale pozná Košický kraj a ľudí, ktorí v ňom žijú. Aktívne pôsobí aj ako fotograf,  spolupracoval s viacerými týždenníkmi.
Okrem aktívnej  novinárskej práce sa angažuje v spoločenskom dianí – napr. v Slovenskom zväze invalidov. Už siedmy rok je komisárom Slovenskej knihy rekordov, ktorá mapuje významných jedincov a kolektívy a ich výnimočné výkony v rôznych oblastiach, pričom viacerí z nich sú zapísaní dokonca v Guinessovej knihe rekordov (napr. Košičan Juraj Barbarič, košická štvorylka). Regionálna organizácia Slovenského syndikátu novinárov oceňuje aj jeho viacročnú aktivitu ako člena jej výboru. Región zastupoval v Predstavenstve SSN a neskôr pôsobil v Kontrolnej komisii SSN.
Ocenenie Mariána Angeloviča je ohodnotením dlhoročnej nepretržitej tvorivej práce, za ktorou nezostávajú múry domov. Novinár stavia povedomie národa, dopĺňa poznanie ľudí, vytvára priestor na názory, dáva podnety na diskusiu. Jeho práca je prchavá a rýchlo sa rozplynie v čase, no má veľkú silu, na ktorú sa spolieha celá spoločnosť.  

MVDr. Lucia Cangárová, riaditeľka Územného spolku SČK Košice - mesto
za 40 rokov verejnoprospešných služieb v prospech obyvateľov mesta Košice a Košického samosprávneho kraja
pri príležitosti životného jubilea – 65. narodenín

Lucia Cangárová (1952) vyštudovala  Strednú zdravotnícku školu v Prešove a UVL v Košiciach. Päť rokov pracovala v zdravotníctve, od roku 1976 pre SČK. Dosiahla množstvo úspechov v projektoch prospešných pre obyvateľov mesta, kraja i celú spoločnosť. Jej iniciatívou  vzniklo v roku 1992 jedno z prvých zariadení sociálnych služieb pre ľudí bez prístrešia. V roku 2003  stála pri zriadení Domova sociálnych služieb pre deti a mládež s ťažkým zdravotným postihnutím. Významne sa podieľala na príprave a realizácii projektu Cesta a na vzniku Centra komplexných služieb starostlivosti pre deti a mládež s ťažkým zdravotným znevýhodnením, ktoré v ňom neskôr finančne podporila Švajčiarska konfederácia. Rovnako významné  je zabezpečovanie financovania neštátnej organizácie a udržanie  zdravotných, sociálnych a humanitárnych služieb pre obyvateľov mesta.
V 90-tych rokoch sa významne podieľala na zriadení výučbového a výcvikového centra, ktoré zabezpečilo kurzy pre tisícky absolventov v oblasti sociálnej, zdravotníckej a prvej pomoci, ako aj bezplatnú odbornú prípravu pre dobrovoľníkov poskytujúcich  verejnoprospešné služby v meste. Má významný podiel na rozvoji bezplatného darcovstva krvi a dobrovoľníctva v tejto oblasti. Vedie k nemu mladých ľudí aj prostredníctvom Študentskej kvapky krvi, ktorá sa organizuje už vyše  20 rokov.
Udržiava spolkový život červeného kríža v meste aj medzi mládežou, venuje sa výchove k poskytovaniu prvej pomoci a verejnoprospešným projektom pre deti, mládež i sociálne slabé rodiny. Podporuje  mladých ľudí v aktivitách a dobrovoľníckych službách. Podporuje pedagógov a  deti v poskytovaní prvej pomoci i šíreniu  humanitárnych myšlienok a pomoci slabším. Každoročne organizuje prehliadky a súťaže v tejto oblasti pre stredné i základné školy. Prostredníctvom miestnych spolkov zabezpečuje  pomoc  sociálne slabým  a mnohodetným rodinám.
V 80. rokoch bola poslankyňou v MČ Dargovských hrdinov a predsedníčkou sociálnej komisie. Výrazne sa angažovala v meste aj ako členka tímu v odbornej tematickej skupine – Sociálne veci a Zdravotníctvo pri vytváraní a aktualizácii PHSR mesta Košice 2008-2015.  Na verejno-prospešných programoch sa podieľa aj ako členka  Soroptimist klubu Košice. Je  členkou  Rady Partnerstva pre regionálnu a územnú stratégiu Košického kraja na roky 2014 – 2020.

Mikuláš Hintoš, dlhoročný predseda Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice, s. r. o.
za osobitný prínos pri kultivácii kolektívneho vyjednávania a dialógu medzi sociálnymi partnermi najväčšieho zamestnávateľa v Košickom kraji

Viac ako 40 rokov pracuje vo Východoslovenských železiarňach, dnešnej spoločnosti U.S.Steel Košice. Polovicu tohto času venuje odborárskej práci vo fabrike. Nastúpil do nej ako absolvent hutníckeho učilišťa v Šaci, po vzore svojho otca. Začínal ako zámočník v údržbe energetiky na opravách turbín a kompresorov. Neskôr si doplnil vzdelanie na priemyslovke v odbore strojárstvo. Stal sa predákom regulačných systémov parných turbín a majstrom teplárenskej strojovne, začal sa venovať aj odborárskej práci a absolvoval diaľkové štúdium na inštitúte vzdelávania odborov. V roku 1998 ho zvolili za predsedu odborov v divíznom závode Energetika, túto funkciu vykonával desať rokov a odborová organizovanosť tam vtedy dosahovala až 86 percent. V roku 2008 úspešne kandidoval na uvoľnený post predsedu Rady odborov. Stal sa hlavným vyjednávačom pri kolektívnom vyjednávaní za odbory a zamestnancov. Spolu s kolegami vo vyjednávacom tíme od príchodu amerického investora dokázali vyjednať vždy kvalitné kolektívne zmluvy, ktoré nie sú v slovenských podmienkach samozrejmosťou.
Mikuláš Hintoš sa viackrát v rámci medzinárodnej odborovej asociácie zasadzoval za ochranu záujmov pracujúcich v európskom oceliarskom priemysle a za férový konkurenčný boj. Výrazne prispel k ďalšiemu rozvoju bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vysokou osobnou zainteresovanosťou pri motivácii stoviek  zamestnancov a dôrazom, ktorý tejto oblasti venoval. Svoje líderstvo prejavoval tak pri podpore dobrovoľníckych firemných podujatí, kde pomáhal organizáciám pre zdravotne znevýhodnené deti a mládež, ako aj pri rozvoji sociálnych programov a športových aktivít pre pracujúcich - obyvateľov košického regiónu.
Verejné ocenenie dlhoročného predsedu Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice Mikuláša Hintoša je symbolickým  poďakovaním pri príležitosti jeho odchodu do dôchodku.

Ústav histológie a embryológie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach
za osobitný prínos v pedagogickej a vedecko-výskumnej činnosti a za pregraduálnu a postgraduálnu výchovu študentov medicíny a mladých lekárov
Ocenenie prevzala prednostka ústavu prof. MUDr. Eva Mechírová, CSc.

Ústav histológie a embryológie Lekárskej fakulty UJPŠ v Košiciach bol zriadený 1. septembra 1948. Vo svojej histórii zaznamenal mnohé úspechy na poli  pedagogickej a vedecko-výskumnej činnosti a v pregraduálnej a postgraduálnej výchove študentov medicíny a mladých lekárov.
Pedagogickí pracovníci ústavu zabezpečujú výučbu vo všetkých študijných odboroch v slovenskom aj anglickom jazyku, pričom využívajú najmodernejšie mikroskopy, multimediálne projekcie a ako jediní na Slovensku testovací spôsob skúšania súčasne pre celý ročník. Študenti pracujúci na ústave v rámci ŠVOČ získavajú významné ocenenia na konferenciách doma a v zahraničí.
Vo vedecko-výskumnej činnosti sa ústav zameriava na histologickú analýzu apoptotickej bunkovej smrti v komplexe ischemicko-reperfúzneho poškodenia tenkého čreva a rieši aj problematiku získavania tolerancie farmakologickým prekondicionovaním alebo postkondicionovaním po ischémii v mieche králikov.                 
Novou problematikou riešenou na ústave v rámci grantu VEGA a APVV v spolupráci s klinickými pracoviskami na LF UPJŠ, ale aj lekárskou fakultou vo Viedni, v Prahe a Barcelone, je skúmanie prítomnosti agregátov α-synukleínu v bioptickom materiáli z hrubého čreva, ktoré by mohli byť potenciálnym biomarkerom Parkinsonovej choroby už v premotorickom štádiu ochorenia.

MUDr. Ľubomír Rohoň, lekár
za významný prínos pri preventívnej a liečebnej starostlivosti o dospelú populáciu v oblasti vnútorných chorôb a za prípravu študentov na ich budúce povolanie

Ľubomír Rohoň žije a pôsobí v Michalovciach, no narodil sa v Sučanoch.  Maturoval na vtedajšej Strednej všeobecnovzdelávacej škole na Šrobárovej ulici v Košiciach, vysokoškolské vzdelanie získal na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach v odbore všeobecné lekárstvo v rokoch 1964-1970.
Od ukončenia vysokoškolského štúdia pracuje na internom oddelení nemocnice v Michalovciach, kde v priebehu rokov získal plnú odbornú kvalifikáciu pre odbor vnútorného lekárstva. Najprv ako sekundárny lekár, neskôr ako zástupca primára a od roku 1989 ako  primár II. interného oddelenia. Vo funkcii primára prejavil nielen odborné a organizačné schopnosti, ale tiež zmysel pre pedagogickú činnosť. Vďaka tomu na pracovisku vyrástlo veľa odborne erudovaných lekárov - internistov, ktorí našli uplatnenie pri samostatnej činnosti v neštátnych zariadeniach, či vo vedúcich funkciách na iných pracoviskách.
S profesorom Miroslavom Mydlíkom sa maximálne angažoval pri vytvorení hemodialyzačného pracoviska v Michalovciach. Možno ho považovať za zakladateľa modernej nefrológie v michalovskom okrese.
V rokoch 2010-2013 bol riaditeľom  NsP Štefana Kukuru v Michalovciach. v súčasnosti pracuje na čiastočný úväzok ako ambulantný internista. Takmer 40 rokov vyučuje na Strednej zdravotníckej škole v Michalovciach. Jedno funkčné obdobie vykonával funkciu prezidenta Regionálnej lekárskej komory v Michalovciach.
Piate volebné obdobie pôsobí ako poslanec mestského zastupiteľstva v Michalovciach. Angažuje sa predovšetkým v zdravotno - sociálnej oblasti. V roku 1996 získal Cenu mesta Michalovce. Je ženatý, má dve dospelé deti.

Plakety predsedu Košického samosprávneho kraja

Ing. Štefan Bašták, starosta obce Slavošovce a poslanec Zastupiteľstva KSK
za dlhoročnú aktívnu prácu v komunálnej a regionálnej samospráve
pri príležitosti životného jubilea – 60. narodenín

Štefan Bašták v roku 1994 vymenil pozíciu stavebného inžiniera v slavošovských papierňach za neľahký post starostu. Gemerskú obec Slavošovce vedie už 23 rokov. Dve volebné obdobia je aj poslancom Zastupiteľstva KSK. Je členom Rady Združenia miest a obcí Slovenska, v ktorej zastupuje Združenie miest a obcí horného Gemera.
Angažuje sa vo všetkých aktivitách v Štítnickej doline. Je jedným zo zakladateľov podujatia Rok na Gemeri, ktoré pripravuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Jeho vysoká kvalita a obsahová pútavosť spôsobila, že sa z obce Slavošovce muselo presťahovať do Rožňavy, aby mohlo uspokojiť záujem všetkých divákov. Obyvatelia Slavošoviec, kde sa niekoľko ročníkov festivalu zvykov a obyčají Gemera konalo, ani potom na „svoje“ naň nezanevreli, ale stále ho výrazne podporujú programovo i finančne. Patrí medzi trvalo podporované podujatia Košického samosprávneho kraja.
Vďaka výraznej podpore obce i Štefana Baštáka osobne, sa podarilo rozbehnúť aktivity okolo revitalizácie a využívania technickej pamiatky – Tunela pod Homôlkou. Z unikátneho technického diela sa vďaka iniciatíve obce a občanov, stala turistická atrakcia. Výrazne k tomu pomohol aj projekt podporený z grantu programu Terra Incognita, prostredníctvom ktorého získalo Lesné družstvo Slavošovce prostriedky na úpravu vstupu do tunela pod Homôlkou a sprístupnenie historickej stavby. Pomohlo to skvalitniť kultúrny cestovný ruch Gemera a zvlášť Slavošoviec, ktoré sú súčasťou Mikroregiónu Štítnická dolina na Gotickej ceste. V ďalších rokoch sa k tomuto projektu podarilo pridať oddychovú zónu inšpirovanú Dobšinského rozprávkami. Zatiaľ nevyužitý potenciál má aj múzeum Dobšinského, čo je výzvou do ďalších rokov aj pre Štefana Baštáka.

Mária Brdárska – Janoška, speváčka, ľudová rozprávačka, autorka programov a nositeľka tradícií z Rejdovej
za celoživotné výsledky pri uchovávaní a prezentovaní tradičnej kultúry v hornom Gemeri)
pri príležitosti životného jubilea - 80. narodenín

Mária Brdárska Janoška sa narodila v Rejdovej v roľníckej rodine. Rodičia boli zanietení pre ľudovú pieseň a tradície. V ich dome sa konali priadky a iné stretnutia mládeže z dediny. Ako 13-ročná v roku 1950 spievala a predvádzala ľudový odev etnografovi Karolovi Plickovi. Ako 16-ročná bola s prvým folklórnym zoskupením v Rejdovej - národopisnou skupinou - v Strážnici.  Neskôr sa stala jej vedúcou a autorkou programových čísel.
Spolupracovala pri výstave v Slovenskom národnom múzeu v  Martine. Zúčastňovala sa na speváckych a rozprávačských súťažiach po celom Slovensku. Nielen ako sólistka, ale aj s folklórnou skupinou Hôra, s ktorou pripravila množstvo programových čísel.
Je žriedlom rôznych námetov  pri tvorbe programov i v omladenom kolektíve. Čerpá zo svojich spomienok a dokáže využiť pôvodné prvky v javiskovej skratke tak, aby program zaujal diváka. Nevynechala ani jeden zo 43 ročníkov  Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej - buď ako sólistka, alebo so skupinou. Spolupracovala pri nahrávaní zvukových i obrazových nosičov  Svadba v Rejdovej (1967), Gemer-Malohont, Vianoce v Gemeri (1993). V roku 2003 samostatne nahrala CD nosič A v Rejdovej pri kostele. V celoštátnej súťažnej prehliadke Nositelia tradícií 2006 získala folklórna skupina Hôra pod jej vedením Cenu za interpretáciu svadobných piesní.
Celý svoj život venovala ľudovej piesni, zvykom a obyčajam . Často účinkovala v programoch folklórnych festivalov vo Východnej, Detve, Myjave, Kokave nad Rimavicou, Heľpe a ďalších. Mladých ľudí stále viedla k uchovávaniu vlastných tradícií, aj dnes ich učí staré rejdovské piesne, rečňovanky i tance a veľmi rada sa podelí so svojimi skúsenosťami a zážitkami.
Je jedinečnou nositeľkou gemerských tradícií. Stále je aktívna pri tvorbe podujatí s folklórnou skupinou v obci. Tiež je nápomocná pri dokumentovaní tradičnej ľudovej kultúry v rámci regiónu. V roku 2016 nahrala so svojimi hosťami CD nosič V Rejdovej pri četerni. Svojimi skúsenosťami prispela k zachovaniu a zdokumentovaniu cirkevných piesní ECAV.
V roku 2017 účinkovala v galakoncerte Medzinárodnej súťaže nahrávok hudobného folklóru Grand Prix Svetozára Stračinu.   

Ing. Anton Briňarský, dirigent Mestskej hasičskej dychovej hudby Sečovce
za dlhoročné úspešné vedenie orchestra, mimoriadne zásluhy pri rozvoji kultúrneho života mesta a reprezentáciu doma i v zahraničí

Narodil sa a žije v Sečovciach. V roku 1953 tu začal navštevovat' hudobnú školu. Od začiatku sa prejavoval nielen ako hudobník sólista, ale aj ako organizátor a aranžér materiálov pre členov hudobných skupín. Od roku 1958 hral vo svojej prvej tanečnej skupine na akordeón a začal študovať na elektrotechnickej priemyslovke v Košiciach. Sústavne pôsobil v školských kapelách a orchestroch ako huslista, klarinetista, saxofonista a kontrabasista. Pokračoval aj počas štúdia na Strojníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach. Často spolupracoval s hudobníkmi, ktorí sa neskôr venovali' hudbe profesionálne.
V roku 1967 začal pracovat' v sečovskom závode Strojstav a hrať v dychovke. Na vojenčine absolvoval v Plzni kapelnícke skúšky a viedol vojenskú kapelu Skorpióni, pôsobil v bratislavskej skupine Miloša Oberuča Devín Singers, ktorá účinkovala v západnom Nemecku, Švédsku, Dánsku a Holandsku. Po hudobnom turné sa vrátil do Sečoviec - do skupiny Tiene.
V roku 1972 natrvalo zakotvil v sečovskej požiarnickej dychovej hudbe, ktorej členovia dovtedy nemali hudobné vzdelanie. Prebral dirigentskú paličku, absolvoval kurz dirigentov dychových hudieb, začal upravovať skladby.
Ako dirigent mestskej požiarnickej dychovej hudby prvýkrát vystúpil v novembri 1977 na festivale v Unine na západnom Slovensku. Postupne upravil a rozšíril repertoár kapely, hlavne o tanečné skladby, napísal i vlastné skladby. Zostavil tri spevníky.  Aj na poste dirigenta si rád zahrá na klarinet alebo saxofón, hlavne skladby tanečného charakteru.
Na poste dirigenta pôsobí 42 rokov. Mesto Sečovce mu za dlhoročnú riadiacu činnosť' v pedagogických službách, vynikajúce výsledky v kreatívnej práci v oblasti dychovej hudby a rozvoj kultúry v meste a reprezentáciu mesta Sečovce udelilo Cenu mesta Sečovce Pro Nobis. Aj vďaka jeho zanietenosti a obetavosti Hasičská dychová hudba v Sečovciach oslavuje v tom roku 75. výročie od svojho vzniku.
Pri príležitosti životného jubilea bol v roku 2014 povýšený' do tretej najvyššej hodnosti v Dobrovoľnom hasičskom zbore ako vrchný inšpektor.

Folklórna skupina Stromíš z Vlachova
za udržiavanie kultúrnych tradícií a uchovávanie duchovného bohatstva v regióne Gemer
pri príležitosti 50. výročia založenia
ocenenie prevzal zakladateľ skupiny Mgr. Juraj Kováč

V roku 1967 bola vo Vlachove založená národopisná skupina Matičiar, ktorá sa preformovala na folklórnu skupinu a dostala názov podľa najvyššieho vrchu  v chotári obce Vlachovo – Stromíš. Zakladateľom skupiny a do roku 2000 aj jej vedúcim bol Juraj Kováč, ktorý s ňou vytvoril množstvo zvykoslovných programov.
V začiatkoch sprevádzala skupinu ľudová hudba Jozefa Endreka. Kolektív sa zameral na spracúvanie vlachovských zvykov, obyčají  a spevácke čísla. V skupine pôsobilo viacero sólistov spevákov a hráčov na ľudové nástroje.
Stromíš má vo svojom repertoári spracovanú známu Vlachovskú gubajku – každý rok ju prezentuje v obci počas Vianoc. Ďalej sú to Rukovačka, Vlachovská svadba, Krstiny, Spomienka na strýka Marciša, Priadky u Šafárov, Jozefovské jarné spevy. Nechýbajú tanečné čísla – Voliarsky tanec, Voliarečka, Gemerské Cifrovačky, Čardáš, Gemerské rozkazovačky  dievčenské  Koleso, Sviečkový, Svadobný tanec pred zavíjankou, Zavíjanka, Čepenie, Zavíjankový tanec ...  
Folklórna skupina Stromíš viackrát nahrávala pre Československý a Slovenský rozhlas i televíziu, do Klenotnice ľudovej hudby, relácie Kapura. 
Stromíš sa zúčastňuje na postupových súťažiach hudobného folklóru, kde  získal mnohé ocenenia – napr. za prínos pri uchovávaní autentického materiálu, za interpretáciu svadobných piesní z Vlachova.
V roku 2013  vydal Stromíš CD nosič Vo Vlachove na dedine stojí skala visoká. Skupina účinkovala na festivaloch vo Východnej, Detve, Košiciach,  Rejdovej, Klenovci, Kokave nad Rimavicou, Heľpe, Gombaseku, Slavošovciach-Rožňave a v neposlednom rade v programe vlachovského letného festivalu hudby, spevu a tanca. V zahraničí to bolo v Maďarsku, Ukrajine, Nemecku, Poľsku, Srbsku Čechách a Francúzsku – v Paríži.

Knižnica pre mládež mesta Košice
za významnú dlhoročnú podporu čitateľskej gramotnosti detí a mládeže Košického samosprávneho kraja
ocenenie prevzala riaditeľka knižnice Mgr. et Mgr. Iveta Hurná

Knižnica pre mládež mesta Košice je jedinou špeciálnou knižnicou na Slovensku orientovanou na prácu s deťmi a mládežou. V čase svojho vzniku v roku 1955 bola prvou z pilotného projektu, ktorého cieľom bolo založiť špeciálne knižnice pre deti a mládež v každom krajskom meste po celom Československu – a zostala jediná. Vznikla odčlenením detského oddelenia Krajskej ľudovej knižnice (súčasnej VKJB) ako Krajská detská knižnica.
V histórii niekoľkokrát zmenila názov, preto si ju možno pamätať ako Okresnú knižnicu pre mládež, Krajskú knižnicu pre mládež či Mestskú knižnicu pre deti a mládež.
V súčasnosti má 21 pobočiek (16 školských a 5 mimoškolských). Jedinečnými sú pobočky LitPark a Nezábudka. Najmodernejšia pobočka LitPark sa nachádza v areáli zrekonštruovaných Kasární/Kulturpark na Kukučínovej ulici a pre čitateľov je otvorená každý deň v týždni vrátane víkendu (čo je tiež ojedinelá novinka). Okrem bohatého knižného fondu a časopisov ponúka relaxačnú zónu s možnosťou hrania spoločenských hier.
Zaujímavou a historicky vzácnou súčasťou je Múzeum detskej knihy, ktoré tvorí zatiaľ 4 889 titulov pôvodnej slovenskej detskej literatúry. Knihy s rokom vydania od 1893 po rok 2000 v celkovom počte 1 500 kusov sú k dispozícii práve v priestoroch LitParku. Pobočka Nezábudka na Poľovníckej ulici sa špecializuje na prácu s čitateľmi s rôznym znevýhodnením (zdravotným, mentálnym a sociálnym), pričom úzko spolupracuje so špeciálnymi základnými školami, domovmi sociálnych služieb a tiež s Detskou fakultnou nemocnicou.
Knižnica má vo fonde takmer 220 tisíc zväzkov a jej služby využíva takmer 12 tisíc čitateľov rôznych vekových kategórií vrátane dospelých. Ročne eviduje 230 tisíc výpožičiek a pripraví až 2 800 rôznych podujatí a festivalov zameraných na podporu čítania. Medzi najúspešnejšie patrí Mesiac autorského čítania, festivaly Číta celá rodina a Vianočná knižka sa otvára, literárna súťaž pre začínajúcich autorov Literárne Košice Jána Štiavnického, Dni detskej knihy a odborné  semináre pre knihovníkov a učiteľov.
„Dobré knihy, ak sú skutočne dobré a múdro napísané, sú cibrením ducha, pilníkom súdnosti, masťou na oči, lievikom múdrosti, zrkadlom cudzích myšlienok a činov, našim vlastným vodidlom” (J. A. Komenský)

László Kardos, Ing. Juraj Ronec, Mgr. Alexander Derda - kolektíva autorov publikácie Plešivec – potulky dejinami Plešivca
za významný prínos pri zviditeľňovaní obce Plešivec

Kniha Plešivec – potulky dejinami Plešivca bola predstavená širokej verejnosti v júni minulého roka. Jej autori sa už niekoľko rokov venujú bádaniu a odhaľovaniu histórie obce Plešivec. Svojou prácou prispievajú k zviditeľneniu obce, čoho výsledkom je aj spomínaná kniha.
Vďaka aktivitám takých nadšencom, ako sú autori knihy o Plešivci, sa môžeme dozvedieť napríklad aj to, že v 12. storočí slovo Plešivec nebolo názvom usadlosti alebo mestečka v dnešnej forme. Takto bol pomenovaný obrovský súbor majetkov od Ardova cez Štítnik až ku Brzotínu. Názov súvisel s Veľkým vrchom, ktorý bol plešatý. Ešte aj dnes ho zdobí množstvo holých skál. Slúžil ako orientačný bod pre kupcov, obchodníkov i cestujúcich. Koncom 13. storočia nadobudla usadlosť mestský charakter. Pri kláštore postavili hrad a na tomto rušnom mieste začali vyberať mýto.
Mestečko dosiahlo vrchol svojho rozvoja za vlády rodu Anjou. Plešivec dostal od Karola Róberta titul mesta. Každý štvrtok bol dovolený jarmok, mesto mohlo samostatne súdiť zlodejov a vrahov. Ľudia sa živili chovom domácich zvierat a pestovaním ovocia v obrovských sadoch. Boli tu kovotepci a rôzni iní remeselníci, v meste sa pálilo vápno, pracovalo sa v niekoľkých železných hámroch. Spracovávalo sa drevo, pálilo olovo.
V polovici 16. storočia napadli župu Turci. Zbúrali a podpálili Jelšavu aj Plešivec, drancovali.
V druhej polovici 19. storočia tu postavili oceliareň, výrobňu elektrickej energie, na mieste starého vodného mlyna vzniká nová celulózka. Manó Huppert otvoril magnezitku, vznikol prvý uhorský papierenský závod i továreň na výrobu palíc, klincov a náradia. Koncom roka 1893 postavili železničnú trať Plešivec – Muráň, o rok neskôr trať Plešivec – Slavošovce. v roku 1898 Rezso Blum založil ústav pre slabomyseľných.
I keď sa Plešivec stal najdôležitejším železničným uzlom župy, svoju bývalú slávu už neobnovil. Ale vďaka autorom knihy nebude zabudnutá.

Mgr. Ján Kunca, bývalý riaditeľ Evanjelického gymnázia J. A. Komenského v Košiciach
za celoživotný prínos v oblasti vzdelávania, kultúry a spoločenského života,
za dosiahnuté výsledky pri rozvoji základného a stredného školstva
pri príležitosti životného jubilea - 80. narodenín

Ján Kunca celý svoj život zasvätil výchove a vzdelávaniu  mládeže. Narodil sa  vo Vranove nad Topľou. Od roku 1958 žije v Krásnej. Začal tam pôsobiť ako učiteľ fyziky a chémie na základnej škole a hneď sa zapojil do kultúrneho a spoločenského života obce, do osvetovej činnosti a práce s mládežou. V roku 1964 sa stal riaditeľom základnej školy v budove starého kaštieľa, ktorá kapacitne nevyhovovala. Začal hľadať možnosti na výstavbu novej školy, otvorená bola v roku 1968, spolu s ňou aj bytový dom pre rodiny učiteľov. Ako predseda občianskeho výboru pomohol s prístavbou materskej školy, začala sa výstavba domu smútku, výstavba kultúrneho domu. Ján Kunca aktívne riešil rôzne problémy, ktoré sa v obci vyskytovali. Získal si dôveru a úctu obyvateľov.
Keď v roku 1970 vznikol okres Košice- okolie, Ján Kunca sa na 17 rokov stal vedúcim odboru školstva. Neskôr bol krajským školským inšpektorom pre ústavnú, ochrannú a náhradnú výchovu v detských domovoch, školách pôsobiacich pri zdravotníckych a špeciálnych zariadeniach. Tu naplno využil svoje odborné  vedomosti, dlhoročné  skúsenosti a organizačné schopnosti. Po roku 1989 pôsobil ako pedagóg na súkromnej strednej škole, kde vyučoval chémiu a kozmetickú chémiu.
Na výzvu evanjelickej cirkvi sa začal v roku 1992  podieľať na príprave vzniku bilingválneho gymnázia s vyučovacím jazykom anglickým. Od 1.9.1994 bolo do siete škôl v SR zaradené  osemročné a päťročné bilingválne slovensko-anglické gymnázium Jána Ámosa Komenského. Ján Kunca sa stal na sedem rokov jeho riaditeľom. Absolventi školy disponovali výbornou znalosťou anglického jazyka, škola si získala vážnosť. Ján Kunca prispel aj k zriadeniu školského speváckeho zboru Chorus Comenianus, ktorý pod vedením Aleny Csajkovej žne úspechy nielen na domácej pôde, ale aj v zahraničí.
Po odchode do dôchodku pôsobil Ján Kunca šesť rokov ako predseda školského výboru Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi a.v. Pri príležitosti 500. výročia reformácie ECAV na Slovenku mu bola udelená Pamätná medaila a Pamätný list za presadzovanie kresťanských hodnôt v spoločnosti.

prof. RNDr. Pavol Miškovský, DrSc., odborník v biofyzike
za mimoriadny prínos k rozvoju biofyziky a interdisciplinárnych biovedných disciplín na Slovensku, budovanie medzinárodnej vedeckej spolupráce a priekopnícke úsilie pri prepájaní vzdelávania, základného výskumu a translačného výskumu

Pavol Miškovský je odborník v biofyzike a biofotonike, vedúci Centra interdisciplinárnych biovied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, garant magisterského a doktorandského štúdia v odbore Biofyzika na UPJŠ, predseda celoslovenskej  komisie na udeľovanie titulov  DrSc. v odbore Biofyzika, zakladateľ Slovenskej biofyzikálnej spoločnosti a  majiteľ start-up spoločnosti SAFTRA Photonics s.r.o.
Doktorandský titul v biofyzike získal na Karlovej Univerzite v Prahe (1986), hodnosť DrSc. v odbore Biofyzika na Univerzita Komenského v Bratislave (2000), titul profesora vo fyzike na UPJŠ v Košiciach (2000). Absolvoval vedecké pobyty v Paríži a Bologni
Pracoval na vedeckých expertízach venovaných fyzikálno-chemickým mechanizmom fotodynamickej terapie, vývoju nanočasticových systémov pre cielený transport liečiv, konštrukcii nanosenzorov pre detekciu veľmi nízkych koncentrácií polutantov životného prostredia vo vode a potravinách, návrhu aparatúr pre optickú a laserovú spektroskopiu.
Ako pozvaný profesor pôsobil na univerzitách v Paríži a Orleans (Francúzsko), Inštitúte štruktúry materiálov Madrid (Španielsko), získal Fulbrightovo štipendium na pobyt na Iowa State University Ames (USA).
Jeho diela sú citované v odbornej literatúre, prednášal na medzinárodných konferenciách, na univerzitách a vedeckých inštitúciách. Významný je jeho podiel na manažovaní medzinárodných a národných projektov.

Mgr. Michal Savčák, in memoriam
za celoživotnú učiteľskú prácu a angažovanosť v mnohých oblastiach vzdelávania, kultúry a športu
ocenenie prevzal vnuk oceneného Jozef Soročin

Narodil sa v rokoch veľkej hospodárskej krízy v Lúčkach (1933). Celoživotný optimizmus zdedil po otcovi a túžbu po vzdelaní a neustálej duchovnej obnove po mame. Ľudovú školu navštevoval v Lúčkach, Meštiansku školu v Michalovciach. Maturoval na Pedagogickej škole v Prešove. Od svojich 22 rokov už pracoval ako učiteľ (v Porúbke, Podhorodi, Choňkovciach a Krčave). Vysokoškolskú kvalifikáciu získal na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a 30 ročný nastúpil na Gymnázium v Sobranciach, kde ako stredoškolský profesor s aprobáciou biológia – chémia pôsobil 35 rokov. Pri svojich študentoch bol stále mladý – učiteľstvo považoval za poslanie. Vzdelávanie spájal prirodzene s výchovou. Zaujímal sa o aj psychologicko – psychiatrické vedy a pôsobil ako východný poradca.
Rád sa stretával aj so svojimi absolventmi. Mal svojich žiakov úprimne rád, vždy uprednostňoval povzbudzovanie pred karhaním a jeho študenti zvykli hovoriť, že radi počúvali na hodinách chémie všetko mimo chémia. Hral tiež na husliach a viedol hudobný folklórny súbor.
Aj ako dôchodca sa zaujímal o dianie v spoločnosti, osobitne v školstve. Prednášal študentom Gymnázia Sobrance o zdravom životnom štýle, medziľudských vzťahoch, výchove, aj o ochrane prírody. Aktívne sa zapájal do činnosti komisie životného prostredia na Mestskom úrade v Sobranciach.
Rád pripomínal, že kto nepozná predkov – nepozná seba. Zaujímal sa o dejiny rodnej obce Lúčky, mesta Michalovce, aj okolia. Spracoval rodokmeň (genealógiu) rodov svojich predkov (rodopis). Vážil si aj krajanov – Lúčanov, ktorí boli podľa neho príkladom národnostnej a náboženskej tolerancie.
Aktívne športoval, celý život sa zaujímal o zdravý štýl, vyzdvihoval pohyb v prírode na čerstvom vzduchu, zdravé a jednoduché jedlo a duševnú rovnováhu. Sám sa o to aj usiloval.
V knihe Dedkov odkaz potomkom napísal: Nič nie je ťažšie ani cennejšie ako múdro sa rozhodnúť. Každý deň a každá hodina nám dávajú príležitosť byť lepší, skúsenejší, múdrejší. Oplatí sa investovať do celoživotného vzdelávania, lebo nič nás nekultivuje viac ako vzdelanie.

Milena Schmiedt, umelkyňa z Medzeva
za umeleckú a tvorivú činnosť s deťmi a mládežou, zvlášť pri tvorbe obrazov vysypávaných z piesku

Vyrába obrazy z farebného piesku. Najdôležitejšou vlastnosťou umelca tohto smeru je precíznosť. Motívy obrazov sú z jej vlastnej inšpirácie, niektoré pokusom o repliky diel umelcov svetového významu.
Každý začiatok je ťažký. Aj pani Milena Schmidt začínala jednoduchými obrazcami a postupne sa zdokonaľovala. Dnes tvorí svoju techniku, rada predvádza aj deťom, ktoré pravidelne víta na svojich workshopoch.
Vidieť ju môžete na rôznych regionálnych podujatiach vrátane Dní mesta Medzev.

MUDr. Juraj Sobek, lekár a poslanec Zastupiteľstva KSK
pri príležitosti životného jubilea – 65. narodenín

Narodil sa v Michaľanoch, ukončil štúdium na Lekárskej fakulte UPJŠ Košice  a absolvoval atestácie z neurológie a z posudkového a revízneho lekárstva. Koncom 90. rokov zvládol aj štúdium ekonomiky a manažmentu zdravotnej poisťovne.
Takmer 20 rokov pôsobil ako lekár v neurologickej ambulancii Nemocnice s poliklinikou v Trebišove. V rokoch 1995 – 2017 okrem lekárskej praxe vykonával aj post riaditeľa pobočky Všeobecnej zdravotnej poisťovne v Trebišove. Popri pracovnej činnosti bol aj predsedom odborov zdravotníckych zriadení v okrese Trebišov.
Významnú úlohu v jeho spoločenskom pôsobení zohral šport, hlavne futbal, 25 rokov pracoval s mládežou na rôznych úrovniach mládežníckeho futbalu v trebišovskom FK Slavoj.
Špecifický význam pracovného a verejného pôsobenia sa u Juraja Sobeka spája s jeho dlhoročnou aktívnou činnosťou poslanca KSK. Dlhodobo participuje na riešeniach dôležitých tém, ktoré sa týkajú života ľudí v kraji. Ako najstarší člen zastupiteľstva a ako člen zdravotnej komisie a komisie cestovného ruchu a cezhraničnej spolupráce sa mimoriadne aktívne zapája do riešenia podnetov a problémov v oblasti zdravotníctva, turizmu, ale aj regionálneho rozvoja. Široké spektrum jeho aktivít navyše dopĺňa iniciatíva a pomoc v školských radách stredných škôl a v začiatkoch etablovania i v Dozornej rade Nemocnice s poliklinikou Trebišov – Svet zdravia.
Svojimi skúsenosťami s aplikáciou odborných poznatkov významne prispel k rozvoju zdravotníctva v meste Trebišov a v blízkom regióne i celom kraji. Treba vyzdvihnúť jeho aktívnu činnosť a širokospektrálnu pomoc pri prípravách verejnoprospešných projektov, spoločenských a kultúrnych podujatí. Má osobitný podiel na rozvoji Akadémie vzdelávania.
Juraj Sobek prestavuje typ mimoriadne činorodého človeka, ktorého jedinečný ľudský a osobnostný prínos spočíva najmä v empatii a porozumení pri riešení dôležitých otázok. 

Lenka Šoldrová, DiS. art., vedúca mažoretkového klubu Cheeky Girls
za mimoriadne zásluhy v športovej činnosti, popredné umiestnenia kolektívu na domácich i medzinárodných súťažiach a úspešnú organizátorskú prácu

Lenka Šoldrová sa už od detstva venuje mažoretkovému športu. Počas svojho športového pôsobenia získala množstvo titulov a skúseností, v súčasnosti odovzdáva skúsenosti mladším dievčatám. Ako trénerka a choreografka sa od roku 2007 venuje mažoretkám v Centre voľného času PRIMA v Krompachoch. V roku 2010 vzniklo Občianske združenie Klub mažoretiek ASK – CHEEKY GIRLS. Pod jej vedením dievčatá vystupujú na rôznych súťažiach, kde vzorne reprezentujú nielen svoje mesto, ale aj Košický samosprávny kraj, či Slovensko.
Okrem vedenia mažoretkového klubu Cheeky Girls, je vedúcou trénerkou a choreografkou mažoretiek Shining Stars v ZUŠ v Prakovciach, s ktorými taktiež dosahuje medzinárodné úspechy.
Jej zverenkyne z Cheeky Girls i Shining Stars sa v minulej sezóne stali majsterkami i vicemajsterkami Slovenska vo viacerých kategóriách. Na Majstrovstvách Európy sa dievčatá z Krompách stali vicemajsterkami, dievčatá z Prakoviec majsterkami európy vo veľkých formáciách mix kadet a vicemajsterkami v ďalších troch kategóriách. Najvyššie tituly získali aj na Majstrovstvá sveta v chorvátskom Poreči. Podobnú titulovú žatvu zaznamenali aj v tomto roku na majstrovstvách Slovenska, Európy i sveta.
V máji 2017 sa v Spišskej Novej Vsi konali Majstrovstvá Slovenska v mažoretkovom športe, ktoré boli aj vďaka trénerke, choreografke a hlavnej organizátorke Lenke Šoldrovej pripravené na vysokej úrovni. Nie je zvykom, aby sa v našom regióne konali veľkolepé športové podujatia, akým sú rozhodne aj Majstrovstvá Slovenska v mažoretkovom športe. Kvalitu tohtoročných vysoko pozitívne hodnotili nielen súťažiaci, ale aj odborná či laická verejnosť. V športovej hale v Spišskej Novej Vsi sa stretlo približne 1500 súťažiacich z 30 mažoretkových klubov z celého Slovenska.

Irena Urbanová, vedúca Divadelného súboru Radosť
za dlhoročné vedenie ochotníckeho divadla v Trstenom pri Hornáde, šírenie divadelnej tradície v Košickom kraji a za reprezentáciu na celoslovenských súťažiach
pri príležitosti životného jubilea - 80. narodenín

Irena Urbanová je učiteľka, režisérka, vedúca mandolínového súboru a vedúca divadelného súboru Radosť v Trstenom pri Hornáde.
Narodila sa v obci Klasov v okrese Nitra, neskôr sa presťahovala do obce Veľká Dolina, časť Bačala. Pred 60 rokmi ako mladá učiteľka prišla do Trsteného pri Hornáde. Tu si našla životného partnera a vytvorila nový domov.
Priniesla si so sebou aj lásku k ochotníckemu divadlu. Postupne k divadelnému remeslu priúčala generácie školákov, ale aj dospelákov v obci. Boli časy, keď súbežne v obci viedla až tri divadelné skupiny. Žiakov, mládež aj dospelých. Staré slovenské hry z dedinskou tematikou popretkávané ľudovou piesňou pod jej taktovkou znova a znova ožívali.
Za tie roky pani Urbanová režírovala stovky predstavení v dedine, po celom regióne, ale aj na súťažiach po Slovensku. V dnešnom modernom svete počítačov, internetu a televízie, kde sme denne zahlcovaní množstvom nových "dôležitých" informácií pani Urbanová pomáha uchovať zvyky a tradície z doby dávno minulej. Mládež neúnavne vedie ku kultúre a čaro ochotníckeho divadla v regióne vďaka  jej neustálej aktivite nezapadlo prachom.

Základná umelecká škola Trebišov
za vytváranie podmienok na aktívnu umeleckú činnosť žiakov, propagáciu tradičných hodnôt, kvalitnú výchovu a odbornú prípravu mladých talentov a uchovávanie špecifík a zvláštností Zemplína a celého Košického kraja
pri príležitosti 60. výročia založenia  
ocenenie prevzala riaditeľka ZUŠ PaedDr. Veronika Jakimová

   
V roku 1957 v Trebišove založili prípravný hudobný krúžok a v septembri otvorili Hudobnú školu s dvoma miestnosťami v centre mesta. Prvou riaditeľkou sa stala Mária Tichá. Neskôr fungovala ako Ľudová škola umenia, presťahovala sa do historickej budovy niekdajšieho Kláštora pavlínov, kde sídli dodnes. Na poste riaditeľov sa postupne vystriedali Ján Majerčák, Walter Gerlici, Marcela Reiskupová, Oľga Kurajdová, Anton Kudla, Viktor Bulinský, Viera Fedorčáková a Veronika Jakimová.
Škola od začiatku ovplyvňovala kultúrny život v meste i regióne, verejné vystúpenia žiakov patria k najnavštevovanejším kultúrnym podujatiam v meste. Osobitnou kapitolou sú baletné rozprávkové predstavenia, výchovné koncerty pre základné školy, adventné a vianočné koncerty.
Základná umelecká škola v Trebišove poskytla základy umeleckého vzdelania širokému okruhu obyvateľstva. Z najúspešnejších absolventov sú dnes profesionálni umelci, pôsobiaci v rôznych sférach kultúry a umenia. Patria k nim: herečka Táňa Radeva, maliar Stano Bubán, výtvarníčka Lena Lešková, operná speváčka Ľudmila Gallová, sochár Richard Wagner baletka Lídia Orosová, maliar Anton Vasilko. Škola vychovala dve generácie vlastných pedagógov, ktorí sa po skončení odborného štúdia vrátili späť na pôdu školy. V súčasnosti má 581 žiakov a je plne organizovaná. Má štyri odbory: hudobný, tanečný, výtvarný a literárno-dramatický. Absolventi študujú na stredných a vysokých školách s umeleckým zameraním doma, aj v zahraničí. Spomeňme Daniela Tocika, ktorý študuje grafický dizajn v škótskom Edinburgu a Kristínu Mihaľovú, poslucháčku 2. ročníka jazzového Konzervatória Jaroslava Ježka v Prahe. Martin Brečko sa stal víťazom pesničkovej súťaže „Košický zlatý poklad.
ZUŠ v Trebišove vytvára priestor pre rozvoj umeleckých záujmov a zručností detí a pre aktívne a zmysluplné trávenie voľného času. Pretvára spontánny vzťah dieťaťa k umeniu, rozvíja a vyvažuje rozumovú i citovú stránku, rozvíja talent a tvorivosť, formuje a kultivuje jeho osobnosť.

Ceny Košického samosprávneho kraja

 

Mgr. Peter Gombita, riaditeľ neziskovej organizácie Oáza – Nádej pre nový život
za dlhoročnú prácu a úsilie v pomoci ľuďom bez domova, v najväčšej núdzi a chudobným
pri príležitosti životného jubilea – 60. narodenín

Katolícky kňaz Peter Gombita žije pre svoje poslanie a prácu. Narodil sa v obci Pakostov ako najmladšie zo štyroch detí. Už odmala ho rodičia viedli k pracovitosti, poslušnosti a k úcte ku všetkým ľuďom. Nečakane bol postavený pred problém mladých ľudí, ktorým hrozilo, že skončia na ulici, ako bezdomovci. Boli to chovanci z miestneho detského domova, ktorí po dovŕšení veku dospelosti museli zariadenie opustiť. Pomohol týmto deťom, ale starosť o ľudí v núdzi, bez domova, sa tým neskončila. Naopak, začala sa. V roku 2007 na jeho podnet vznikla nezisková organizácia Oáza – nádej pre nový život v Bernátovciach. Odvtedy je toto zariadenie, ktoré vedie, útočiskom pre ľudí bez domova, pre ľudí v krajnej núdzi a hlbokej biede. Podarilo sa mu vytvoriť komunitu, v ktorej môžu klienti uspokojiť základné životné potreby. Majú tam ubytovanie, stravu, teplo, vodu, práčovňu, ale aj príležitosti a možnosti pracovať tak, že sa podieľajú na chode Oázy. Niekoľkí z klientov sa už dokonca zaradili medzi pracovníkov Oázy a sú v stálom pracovnom pomere. Peter Gombita ako katolícky kňaz prenáša svoju vieru aj do práce v Oáze aj do prístupu k ľuďom. Tam, kde by iní konali možno direktívne, on vidí ťažký ľudský osud a hľadá cestu k náprave. Pomáha slabým, aby sa postavili na vlastné nohy a žili dôstojný život. V zime chodieva na miesta, kde sa bezdomovci nachádzajú a pozýva ich do tepla a bezpečia Oázy. Často ho vyhľadávajú ľudia, ktorí potrebujú radu, pomoc, útechu.

V polovici septembra tento aktívny bežec vyštartoval na 1550 kilometrov dlhú trasu z Košíc do Vatikánu. Prostredníctvom ultra maratónu chcel upozorniť na problém chudoby a podporiť myšlienku, že aktívnym športom možno pomôcť menej šťastným ľuďom. Po 50 dňoch dorazil do Ríma v čase, keď sa začali podujatia k vyvrcholeniu Svätého roka milosrdenstva, určené bezdomovcom a ľuďom v núdzi. Na podujatiach sa spolu s ním vďaka zbierke a milodarom zúčastnila aj dvadsaťčlenná skupina z Oázy – nádeje pre nový život.

 

Mgr. Věra Medveďová, in memoriam, priekopníčka aerobiku na Slovensku
za mimoriadne športové aktivity pre ľudí všetkých vekových skupín, ktorých vždy nabádala k pohybu
pri príležitosti nedožitých 70. narodenín
Ocenenie prevzal syn, pán Tomáš Medveď

Pani Věra Medveďová po absolvovaní Fakulty telovýchovy a športu na Karlovej Univerzite v Prahe priviezla na Slovensko v 70-tych rokoch nový druh cvičenia – džezgymnastiku. Tá sa časom pretransformovala na rôzne podoby aerobiku. Pre cvičenie vedela nadchnúť všetkých, aj tých, ktorí najprv prejavovali len malý záujem. Okolo seba totiž vytvárala jedinečné nevyčerpateľné pole pozitívnej energie. Za viac ako 35 rokov neúnavnej propagácie aktívneho pohybu ako odborná asistentka Katedry telesnej výchovy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pôsobila na niekoľko generácií vysokoškolákov. Boli medzi nimi budúci právnici, lekári, prírodovedci, učitelia. Všetci si ju pamätajú ako dámu, ktorá bola vždy v pohybe a rozdávala úsmevy.

Věra Medveďová bola neúnavnou propagátorkou aktívneho cvičenia. Okrem aerobiku bola jej doménou joga, pilates a ďalšie cvičenia. Vždy vedela podržať a nadchnúť ostatných. Bola prirodzenou vodkyňou. Cvičiteľka musí byť vzorom a to ona bola. Vedela, ako vniesť ľuďom do života optimizmus a energiu. Stmeľovala kolektívy dievčat a hlavne žien, ktoré za ňou chodili nielen kvôli cvičeniu, ale predovšetkým kvôli nej samej. Neustále pripravovala nové aktivity a akcie, nútila všetkých okolo pozitívne myslieť a tešiť sa zo života.
Pred ôsmimi rokmi, keď cestovala so svojimi cvičenkami k chorvátskemu moru, ich autobus havaroval pri Gospići. Tragickému osudu vtedy okrem nej neuniklo 14 ľudí. Veľkú stratu odvtedy každý deň pociťujú manžel Štefan Medveď a syn Tomáš. Ale aj desiatky priateliek, priateľov, cvičeniek a ľudí, ktorí si Vierku vážili a mali radi.
Finančný dar, ktorý je súčasťou verejného ocenenia, sa rodina rozhodla venovať Slovensko-českému klubu v Slovenskej republike, ktorého bola pani Věra členkou a členom je i jej syn Tomáš.

 

Ing. Ján Palinský, zakladateľ občianskeho združenia Fórum podnikateľov a priateľov Zemplínska šírava, Regionálneho združenia turizmu Zemplín a Zemplínskej oblastnej organizácie cestovného ruchu
za angažovanosť pri zveľaďovaní a rozvíjaní turizmu a cestovného ruchu na Zemplínskej šírave
pri príležitosti 50. výročia turizmu v tomto regióne
Ocenenie prevzal syn, pán Erik Palinský

Ján Palinský študoval v Prešove na strednej škole so zameraním na obchod a služby, neskôr na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Potom pôsobil v zariadeniach poskytujúcich stravovacie a rekreačné služby v Košiciach, Vysokých Tatrách, Michalovciach a na Zemplínskej šírave, pri našom východoslovenskom mori. Bol organizátorom prvých veľkých tanečných podujatí a diskoték na Zemplínskej šírave, vo vtedajšom centre turizmu – v rekreačnom stredisku Slnečný lúč. Už vtedy sa vytvorili podmienky na stretávanie mládeže, lákali návštevníkov a turistov, čo by sme dnes mohli definovať ako začiatku turizmu na Zemplínskej šírave. Táto destinácia mala obrovský význam pri rozvoji cestovného v bývalom Československu. Toto stredisko navštevovali nielen domáci, ale aj zahraniční turisti z Nemecka, Poľska, ZSSR a ďalších krajín. Bolo to obdobie najväčšieho rozmachu turizmu na Zemplínskej šírave. Ján Palinský pracoval na Salaši, neskôr v Europenzióne Salaš – Medvedia hora, naďalej v oblasti gastronómie a dnes je jedným z hlavných poskytovateľov tradičnej zemplínskej kuchyne. Jeho zariadenie má celoročnú prevádzku, organizuje množstvo klubových podujatí, spojených s folklórom, je spoluorganizátorom súťaže Miss Šírava.

Bol pri založení Fóra podnikateľov a priateľov Zemplínskej šíravy, Regionálneho združenia turizmu Zemplín, kde pracoval ako člen predstavenstva a Zemplínskej oblastnej organizácie cestovného ruchu ako člen predstavenstva. Veľkou mierou sa podieľa na rozvoji územia s osobitným zreteľom na trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu a turizmu nielen na Zemplínskej šírave, ale aj v meste Michalovce. Zaslúžil sa o výstavbu, rozvoj, propagáciu regiónu Dolný Zemplín. Tvorivú celoživotnú prácu venoval v prospech rozvoja cestovného ruchu. Je príkladom človeka, ktorý pracuje srdcom. Je hybným motorom rozvoja cestovného ruchu v regióne dolný Zemplín.

Mgr. Emil Spišák, ArtD., riaditeľ Spišského divadla
za vynikajúce manažérske výsledky v riadení Spišského divadla od nástupu do funkcie riaditeľa až do súčasnosti 
pri príležitosti životného jubilea - 60. narodenín

 

Emil Spišák nastúpil na riaditeľský post v Spišskom divadle 1. novembra 2007. Divadlo sa v tom čase ocitlo v zložitej situácii. Až po delimitovaní inštitúcie na regionálnu samosprávu sa ju podarilo finančne i organizačne stabilizovať.Emil Spišák ju radikálne prebudoval aj personálne. Doplnil kvalifikovaných a odborne spôsobilých pracovníkov na jednotlivých oddeleniach. Celkovou prestavbou prešiel umelecký súbor, jeho členovia sú dnes predovšetkým absolventi Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Možno tvrdiť, že herecký súbor Spišského divadla patrí k slovenskej divadelnej špičke. Šťastnú ruku mal aj pri obsadení pozícií režisérov. Peter Palik, či Ján Sládeček, ktorý je aj umeleckým šéfom, sú výrazné umelecké osobnosti. Inscenácie a tvorcovia pravidelne získavajú ceny a prémie Literárneho fondu. Divadlo pravidelne úspešne hosťuje v Trnave, Martine, Zvolene, Košiciach, ale aj v rumunskom Nadlaku, v maďarskej Békešskej Čabe, Budapešti, českom Třinci. Reprezentuje slovenskú divadelnú kultúru, ale aj Košický kraj a Mesto Spišská Nová Ves.
Emil Spišák stál aj pri zrode prehliadky inscenácií komorných hier slovenských profesionálnych divadiel Divadelný Spiš. Zo skromných začiatkov vybudoval festival s medzinárodnou účasťou, na ktorom sa prezentuje to najlepšie, čo na Slovensku vzniklo. Možno teda s plnou vážnosťou konštatovať, že prínos Emila Spišáka pre rozkvet Spišského divadla je mimoriadny, lebo všetkými spomínanými krokmi predovšetkým získal veľkú dôveru divákov. Najvýrečnejším svedectvom tohto faktu je plné divadlo.

Železničná nemocnica s poliklinikou Košice
za kvalitnú zdravotnú starostlivosť a za celkový prínos k odbornosti a profesionalite v zdravotníckom sektore v Košickom kraji
pri príležitosti 50. výročia vzniku
Ocenenie prevzala riaditeľka Železničnej nemocnice s poliklinikou MUDr. Mária Grüllingová

Železničná nemocnica s poliklinikou Košice je jednou z pacientmi najvyhľadávanejších nemocníc v regióne. Jej bránami prejde denne viac ako 1500 pacientov. Ročne jej zdravotnícki pracovníci vyšetria, ošetria a poskytnú odbornú pomoc asi 400 tisíc pacientom. Ambulantnú časť dali do používania v roku 1964. Výstavbu podnietila potreba železničnej správy, ktorá už od roku 1955 bola nútená prihliadať na intelektuálne, zdravotné a zmyslové schopnosti svojich prevádzkových zamestnancov, aby nedochádzalo k ohrozeniu bezpečnosti dopravy a predišlo sa vzniku rôznych nehôd a ich následkov. Keď v 60. rokoch nastal ďalší rozmach železničného zdravotníctva, nastúpili do služieb ďalší lekári, postavili latku odbornej náročnosti na vyššiu úroveň. Dnešnú podobu nadobudla Železničná nemocnica s poliklinikou Košice 17. mája 2002. Vysoká profesionalita odborníkov v nemocnici umožnila, aby nemocnica otvorila svoje brány aj pre „neželezničiarov“.
V súčasnosti má Železničná nemocnica s poliklinikou Košice šesť základných lôžkových oddelení, poliklinická časť má 35 odborných ambulancií v 24 rôznych odbornostiach. Získaním Certifikátu kvality ISO 9001:2000 sa stala popredným zdravotníckym zariadením v celej republike.Spolupodieľa sa na príprave rôznych podujatí, spolupracuje pri rôznych charitatívnych projektoch, napríklad aj poskytnutím stravy pre bezdomovcov. V roku 2011 bola Železničná nemocnica s poliklinikou Košice vyznamenaná Cenou primátora mesta Košice. Jej lekárov opakovane ocenili odborné spoločnosti i inštitúcie s regionálnym aj celoslovenským významom. Poskytuje zdravotnú starostlivosť na vysokej úrovni, o čom svedčí aj fakt, že v rebríčkoch spokojnosti pacientov, ktoré robia zdravotné poisťovne, sa neustále nachádza na prvých priečkach.

Ceny predsedu Košického samosprávneho kraja

Folklórny súbor Ilosvai z Veľkej Idy
za prezentáciu slovenského a maďarského folklóru, za uchovávanie a šírenie tradícií maďarskej menšiny žijúcej v regióne Údolia Bodvy
pri príležitosti 65. výročia vzniku
Ocenenie prevzali manželia Andrea a Michal Kupecovci, ktorí súbor vedú

Folklórny súbor Ilosvai vznikol v roku 1951, no jeho základy boli položené už v štyridsiatych rokoch. Zo začiatku sa venoval divadlu, až neskôr sa preorientovali na ľudový tanec a tradície. V tom období však činnosť súboru nebola pravidelná. To sa zmenilo, keď sa vedúcim stal František Šnír mladší. Umelecké meno Ilosvai Selymes Péter prijal folklórny súbor v roku 1974 na počesť tamojšieho učiteľa a osvetára. Vďaka aktívnej činnosti sa časom vypracoval na špičkovú úroveň, získal vysoké ocenenia doma aj v Maďarsku, čo mu zákonite otvorilo ďalšie možnosti rastu. V 80-tych rokoch k tomu prispeli aj choreografi súboru Michal Richtarcsik a Rita Furik, neskôr sa pripojil Péter Zsolt. Za 65 rokov existencie súbor zožal úspechy na mnohých domácich a zahraničných podujatiach. V minulosti a aj dnes súbor Ilosvai pozývajú na všetky významné folklórne slávnosti nielen doma, ale aj v zahraničí. Účinkoval v Maďarsku, Rumunsku, Španielsku, Francúzsku, Belgicku, Uruguaji, Argentíne. V roku 2014 s veľkým úspechom účinkoval na folklórnom festivale vo Východnej.
Folklórny súbor Ilosvai vytrvalo skúma, uchováva a spracováva ľudové tradície. Presúva pôvodnú autentickú spevnú, hudobnú a tanečnú kultúru do javiskovej podoby s dôrazom na vyspelú technickú interpretáciu a zachovanie autenticity pôvodného materiálu. Súbor sa venuje prezentácii maďarského a slovenského folklóru, rešpektuje vlastnú národnú identitu, ale aj zvyklostí krajiny, v ktorej členovia kolektívu žijú a pôsobia. Aktuálne sa pustil do veľkého projektu, začal budovať vo Veľkej Ide svoj vlastný Dom Ilosvai, kde chce dať priestor nielen tancu, ale aj remeslám, školám pre deti i dospelých, letným táborom i podujatiam v priebehu roka. Najväčšiu zásluhu na vysokej úrovni a veľkých úspechoch majú súčasní vedúci súboru, manželia Andrea a Michal Kupecovci, ktorí vedú súbor od začiatku 90. rokov.

MUDr. Miloslav Klíma
za dlhé roky špičkového pôsobenia v lekárskom povolaní, osobitne v oblasti traumatológie, telovýchovnej a športovej medicíny
pri príležitosti životného jubilea – 70. narodenín
Ocenenie prevzal syn, Ing. Miloslav Klíma

Miloslav Klíma sa narodil sa v Košiciach, študoval na Gymnáziu Kováčska a na Lekárskej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Od nástupu do lekárskej praxe v r. 1970 až doposiaľ, s výnimkou odborných zahraničných stáží, bol zamestnancom Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice. V roku 1971 nastúpil na Traumatologické oddelenie, ktoré sa zmenilo na Kliniku úrazovej chirurgie (1986). V rokoch 1997 - 99 sa stal vedúcim Úrazového centra nemocnice, od roku 2010 vedúcim lekárom Centra preventívnej a športovej medicíny. Bol námestníkom riaditeľa FNLP pre liečebno-preventívnu činnosť, členom Správnej rady FNLP, členom poradného zboru riaditeľa FNLP a predsedom Rady zdravotníckeho zariadenia FNLP.
Sám aktívny hráč basketbalu začal v roku 1970 kariéru športového lekára, keď ho angažovali do TJ VSŽ Košice pre hokejistov aj futbalistov, 11 rokov pôsobil aj ako lekár basketbalistov Československa. Spolu 21 rokov bol lekárom hokejového družstva HC Košice, 6 rokov lekárom národného družstva Československa v ľadovom hokeji dvadsaťročných, 7 rokov lekárom slovenského áčka hokejistov, lekárom na zimnej olympiáde v Lillehammeri a Nagane, na svetovom pohári v hokeji (1996), 5 rokov lekárom národného družstva hokejistiek, 3 roky lekárom národného družstva basketbalistiek, klubovým lekárom Good Angels a volejbalistov KDS. Bol 12 x účastníkom majstrovstiev sveta v hokeji, 3x Majstrovstiev Európy v basketbale. V rokoch 1992 - 99 bol členom výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja a predseda zdravotnej komisie. V rokoch 1993 - 99 bol členom sekcie úrazovej chirurgie a antidopingovej komisie Medzinárodnej hokejovej federácie.
Práca doktora Klímu si vyžaduje stále sústredenie a náročné zákroky. Niet pochýb, že dôvere reprezentantov predchádza jeho profesionalita, ktorú už 46 rokov venuje pacientom Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice. Osobne sa podieľal na vzniku francúzskeho bilingválneho gymnázia, založil a rozvíjal spoluprácu s francúzskym regiónom Champagne-Ardene v oblasti zdravotníctva, školstva a športu. Podieľal sa na pomenovaní tunajšej nemocnice menom L. Pasteura.

Ing. Ladislav Maxim, dlhoročný pracovník štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky
za celoživotnú prácu pre slovenské lesníctvo a bohatú publikačnú činnosť

Rodák zo Sobraniec venoval celý svoj profesijný život práci pre štátne lesy. Po skončení štúdia na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene nastúpil v roku 1963 do štátnych lesov, kde pracoval až do odchodu do dôchodku v roku 2000. Počas kariéry pracoval v rôznych riadiacich funkciách. Bol riaditeľom Odštepného závodu Sobrance, riaditeľom Správy dopravy, manipulácie a služieb, kontrolórom Odštepného závodu Sobrance. Ladislav Maxim svoj život zasvätil starostlivosti o prírodu a ochrane vzácnych drevín v okresoch Sobrance a Michalovce. Ako sám tvrdí, stromy sú jeho osudom. Svoj záujem smeroval aj k dendrológii, vede o drevinách, ktoré rastú mimo lesného fondu. Zmapoval všetky okresy Zemplína, ale iné oblasti Slovenska, skúmal neobvyklé stromy v urbanizovanom prostredí.
Množstvo materiálov o unikátnych stromoch roky publikoval v regionálnej i lesníckej tlači, neskôr začal písať aj knihy. Jeho prvá publikácia Vzácne dreviny okresov Sobrance a Michalovce vyšla v roku 1998. Popisuje výnimočné stromy v 29 zemplínskych obciach a mestách. Ďalšou je Spomienka na vzácneho rodáka prof. Miroslava Stolinu, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského lesníctva. V roku 2012 vydal publikáciu Stromy sú mojím osudom..., a v roku 2015 Duby Zemplína, v ktorej za štyri roky detailne zmapoval duby v tomto regióne. Za jeho celoživotnú prácu pre slovenské lesníctvo a bohatú publikačnú činnosť bol v roku 2012 ocenený cenou Jozefa Dekreta Matejovie, ktorá je medzi odborníkmi známa aj ako lesnícky Oscar.

PaedDr. Ján Mikuš, prezident Slovenského národného aeroklubu generála Štefánika
za zasvätenie života vojenskému i civilnému letectvu a za udržanie úrovne športového letectva v Košickom kraji

Plukovník vo výslužbe Ján Mikuš, žije a pôsobí na východe Slovenska od roku 1961. Dlhé roky pracoval na úseku výchovy, vzdelávania a výcviku nielen pilotov, ale aj iných leteckých odborností. Sám začal letecký výcvik už ako 16-ročný a od tej doby zostal letectvu verný. V rámci bývalého Zväzarmu mal na starosti športové lietanie a parašutizmus vo východoslovenskom kraji. Neskôr pracoval na veliteľstve letectva a protivzdušnej obrany Slovenskej republiky, kde riešil úlohy súvisiace s prípravou záložných pilotov a brancov. V rokoch 1992-2002 organizoval, viedol a vykonával základný pilotný výcvik poslucháčov Vojenskej leteckej akadémie na vrtuľových lietadlách. Počas celej svojej profesionálnej kariéry pracoval v Slovenskom národnom aeroklube a tejto práci venoval veľa svojej energie. V roku 2004 bol zvolený do funkcie prezidenta Slovenského národného aeroklubu generála Milana Rastislava Štefánika a riadi celé slovenské športové letectvo. V tejto funkcii pôsobí dodnes, súčasne zastupuje Slovenskú republiku v Medzinárodnej leteckej federácii (FAI). Stále si udržuje kvalifikáciu letového inštruktora a podieľa sa na príprave nových pilotov, vycvičil ich desiatky. Podľa výpisov zo zápisníkov letov púšťal na prvý samostatný let okolo 250 žiakov. Svoje skúsenosti z leteckej prevádzky využíva aj ako člen stálej komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd pri ministerstve dopravy. V minulých rokoch sa podieľal na príprave a zriadení leteckej expozície Slovenského technického múzea v Košiciach.

I. chirurgická klinika Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach
za zdravotnú starostlivosť, osobitne za realizáciu transplantácií kadaveróznych obličiek i obličiek od živého darcu, ako aj pedagogickú a vedeckovýskumnú činnosť
Ocenenie prevzal prednosta kliniky prof. MUDr. Jozef Radoňak, CSc., MPH

I. chirurgická klinika Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice je priamou pokračovateľkou chirurgickej kliniky zriadenej v roku 1948. Vo svojej histórii zaznamenala mnoho úspech v zdravotníckej aj pedagogickej činnosti, v pregraduálnej a postgraduálnej výchove a vedecko-výskumnej činnosti. Klinika poskytuje rozsiahlu urgentnú, neodkladnú i plánovanú zdravotnú starostlivosť a komplexnú diagnostiku a chirurgickú liečbu ochorení gastrointestinálneho traktu s dôrazom na problematiku kolorektálnej chirurgie, chirurgie pažeráka i žalúdka.
Významné postavenie nielen v rámci východoslovenského regiónu, ale aj Slovenska, má klinika v pankreatobiliarnej chirurgii, kde je jediným centrom na východnom Slovensku. Ako jediné chirurgické pracovisko vo východoslovenskom regióne realizuje transplantačný program zameraný na transplantáciu kadaveróznych obličiek i obličiek od živého darcu, vrátane miniinvazívnych odberov, ale aj transplantácii. Súčasne sa na klinike robia aj multiorgánové odbery srdca, pečene, pankreasu pre iné transplantačné centrá.

Plaketa predsedu Košického samosprávneho kraja

plk. Ing. Jozef Bodnár, dôchodca, bývalý riaditeľ Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach
za celoživotné pôsobenie v oblasti požiarnej ochrany a za činnosť v orgánoch dobrovoľnej požiarnej ochrany v okresoch Košice a Košice – okolie

Plukovník Jozef Bodnár pôsobil v rokoch 1982 – 1988 na Krajskej inšpekcii požiarnej ochrany v Košiciach, potom bol poverený vedením oddelenia prevencie na Krajskej správe Zboru požiarnej ochrany Košice. V roku 1991 sa stal náčelníkom Obvodnej správy Zboru požiarnej ochrany Bidovce, o rok neskôr náčelníkom Okresnej správy Zboru požiarnej ochrany Košice – vidiek a v roku 1996 náčelníkom Odboru požiarnej ochrany Okresného úradu Košice – okolie. V rokoch 2002 – 2016 pôsobil ako riaditeľ Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach. Bol členom Komisie pre tvorbu všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti požiarnej ochrany, vyhlášok s technickým obsahom z tejto oblasti, autorom Slovenskej technickej normy (STN) o skladovaní tuhých palív. Je autorom odborných textov z oblasti odbornej prípravy na úseku požiarnej ochrany. Podieľal sa na rekonštrukcii historickej budovy Hasičskej stanice Košice i na transformácii Mestského požiarneho zboru Košice na Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru.
S menom Jozefa Bodnára sa spája zriadenie hasičskej záchrannej služby v okrese Košice – vidiek, čo bola predchodkyňa dnešného integrovaného záchranného systému, i zriadenie lezeckej a leteckej záchrannej služby v okrese Košice – vidiek (prvej a jedinej v košickom kraji) a zriadenie prvej potápačskej skupiny v kraji. Vo svojej práci presadzoval najnovšiu techniku, technológie a postupy pri hasení a záchrane. Podarilo sa mu integrovať operačné strediská okresov Košice a Košice – okolie. Založil a realizoval medzinárodnú súťaž „Železný hasič “. Bol členom v rôznych komisiách a štáboch zameraných na bezpečnosť na území kraja, okresu a mesta Košice a aktívne pracoval v orgánoch Dobrovoľnej požiarnej ochrany okresov Košice a Košice – okolie. Získal množstvo ocenení, okrem odborných a rezortných aj Cenu mesta Košice v roku 2015.

Pavol Cibák, tréner športovej streľby v Parchovanoch
za vynikajúcu dlhoročnú trénerskú činnosť v oblasti športovej streľby a branných športov

Pavol Cibák pôsobí dlhé roky ako tréner športovej streľby a branných športov v Parchovanoch. Narodil sa vo Veľkej Tŕni. Učil na základnej škole v Nižnom Žipove, Čerhove a v Parchovanoch. Dnes je už na dôchodku. Svoju trénerskú kariéru začal v roku 1968 v Čerhove a pokračuje v nej dodnes na Základnej škole v Parchovanoch. Jeho zverenci dosiahli množstvo pozoruhodných výsledkov, darilo sa mu najmä v práci s mládežou. V roku 1973 založil v Parchovanoch Základnú organizáciu Zväzarmu, ktorá sa v roku 2008 transformovala na organizáciu Zväzu branných a technických činností. Pod vedením Pavla Cibáka sa jej členovia pravidelne zúčastňujú na rôznych súťažiach v brannom viacboji žiakov základných škôl, postupových súťažiach v brannom viacboji zmiešaných družstiev. Dosiahli popredné umiestnenia v rámci okresu, kraja a Slovenskej republiky. V roku 2010 na 6. kongrese Zväzu branných a technických činností Slovenskej republiky v Kočovciach bol pán Cibák ocenený medailou za aktívny prístup pri zabezpečovaní súťaží zväzu a za dosahované výsledky. Ocenenie mu patrilo aj preto, že základná organizácia bola poverená usporiadaním medzinárodných majstrovstiev Slovenska v brannom viacboji žiakov základných škôl, ktoré sa uskutočnili v roku 2012 v Parchovanoch. Otvorenie pretekov bolo v obci Hejce v Maďarsku, kde havarovalo lietadlo s vojakmi vracajúcimi sa z misie v Kosove. Vynikajúco pripravené medzinárodné preteky boli vizitkou dlhoročnej práce a nadšenia všetkých, s ktorými Pavol Cibák spolupracuje.

PhDr. Katarína Čižmáriková, žurnalistka
za dlhoročnú žurnalistickú prácu, pôsobenie vo verejnom živote, v riadiacich orgánoch stavovskej novinárskej organizácie, za podporu darcovstva krvi a ďalšie charitatívne aktivity

Katarína Čižmáriková po skončení vysokoškolského štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave nastúpila pracovať do redakcie Východoslovenských novín v Košiciach. Pred 42 rokmi sa usadila v metropole východného Slovenska, kde si založila rodinu. Trinásť rokov potom čítali jej meno čitatelia Večera, Košického večera, neskôr stála pri rozbehu vysielania káblovej TV Kabel Plus (1993) i denníka Korzo (1994), týždenníka Delta v rodnom Komárne (2003) i mestského mesačníka Rožňavské listy (2010). Sedem rokov sa venovala dabingu pre STV a od roku 2007 spolupracuje so Slovenskou akadémiou vied pri medializácii a popularizácii jej aktivít. Je spoluautorkou troch kníh – o mestskej časti Košice – Poľov, Advokácia v spomienkach advokátov a Červený kríž na Slovensku v rokoch 1989-1992.
Po celý život je verejne činná. Ako novinárka písala o veciach verejných, ale ako zvolená zástupkyňa občanov aj priamo zasahovala do verejných vecí. V rokoch 1999 - 2002 bola poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky, štyri volebné obdobia poslankyňou Mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov i Mestského zastupiteľstva v Košiciach. Aktívne pôsobila dlhé roky v Slovenskom syndikáte novinárov. Desať rokov viedla jeho košickú regionálnu organizáciu a bola podpredsedníčkou Slovenského syndikátu novinárov pre regióny. Pre deti a mládež, ktoré sa zaujímajú o svet médií sedem rokov spoluorganizovala letné tábory. Okrem toho sa angažuje v občianskom združení Soroptimistklub Košice, ktorého hlavnou náplňou je pomáhať iným. V rokoch 2009-2011 bola jeho prezidentkou.
Celý život je aktívnou darkyňou krvi a ako dobrovoľníčka pomáha Slovenskému červenému krížu pri propagácii jeho činností. Za svoje aktivity získala Cenu mesta Košice (2011), Čestnú striebornú medailu Henryho Dunanta (najvyššie vyznamenanie SČK), Cenu SSN Mercurius veridicus ex Slovakia za novinársky čin roka 2009, Cenu SAV za propagáciu vedy (2013). Ako predsedníčka Regionálnej organizácie Slovenského syndikátu novinárov ovplyvnila množstvo mladých žurnalistov v celom Košickom, dokonca i Prešovskom kraji. Neúnavne vždy hľadala a hľadá nové témy, ktoré podľa nej trčia všade okolo nás. Svoj občiansky postoj vyjadruje energicky a rázne a snaží sa malé komunálne boje potiahnuť vždy do víťazného konca na prospech všetkých spoluobčanov.

Folklórna skupina JADLOVEC Margecany
za zachovanie zvykov a tradícií našich predkov a za dlhoročnú prácu a reprezentáciu Obce Margecany a Košického samosprávneho kraja
pri príležitosti 40. výročia založenia
Ocenenie prevzal vedúci skupiny Ing. Jozef Gajdoš s manželkou

Folklórna skupina JADLOVEC z Margecian vznikla v roku 1976 na podnet Mariána Kaľavského. Od roku 1978 bola vedúcou skupiny Mária Uličná, od januára 2013 prevzal vedenie Jozef Gajdoš. Skupina sa svojou cieľavedomou a systematickou prácou zaradila medzi popredné kolektívy na Slovensku. Pravidelne účinkuje na folklórnych prehliadkach, súťažiach a festivaloch po celom Slovensku a v zahraničí. Z jej plodného 40 ročného účinkovania uvádzame účasť na festivaloch v Košiciach, Spišských folklórnych slávnostiach, celoslovenských prehliadkach v Žiline, festivaloch vo Východnej, Detve, Strážnici, Zemplínskych slávnostiach na Šírave, folklórnom festivale v Dargove, vystúpenie v Opere Národného divadla v Bratislave, ale aj účasť na festivaloch v Poľskej republike, Maďarsku, Taliansku, Srbsku či Macedónsku. Vďaka úzkej spolupráci s Jadlovcom vznikli dve zbierky choreografky Melánie Nemcovej venované Piesňam Spiša. Folklórna skupina JADLOVEC dosiahla veľa úspechov a ocenení. To najdôležitejšie však je, vďaka aktívnej práci všetkých doterajších členov zostali zachované zvyky a tradície predkov pre budúce generácie. Členovia folklórnej skupiny JADLOVEC prezentovali tradičnú kultúru z Margecian na mnohých festivaloch, kde boli zaradení medzi nositeľov tradícií. Do zlatého fondu boli zaradení na celoštátnej súťaži sólistov tanečníkov v Dlhom Klčove ,,Šaffova ostroha“. V súčasnosti medzi aktívnymi tanečníkmi pôsobia manželia Jozef a Marcela Gajdošovi a Ján Petrík a Mária Papcunová. Veľkým prínosom nielen pre obec Margecany, ale aj pre celý región je podujatie „Margecianske fajnoty“, na ktorom v spolupráci s obcou a folklórnymi skupinami z regiónu prezentujú tradičnú kuchyňu Dolného Spiša a okolia. Podujatie je už tretí rok zaradené do TOP podujatí Košického samosprávneho kraja v programe Terra incognita.

Nevzad Hasani, podnikateľ zo Zemplína
za významný prínos v rozvoji podnikateľského prostredia v meste Trebišov a za budovanie a rozvoj obchodných vzťahov Slovenska v zahraničí

Pán Nevzad Hasani sa narodil v Macedónsku. Ako tretí z piatich súrodencov študoval len popri práci, v roku 1964 sa oženil s Nadžijou Kamberovičovou, narodenou v Michalovciach, vo vtedajšej ČSSR. V roku 1965 navždy opustil rodný Gostivar a presťahoval sa do Michaloviec, kde sa zamestnal ako výrobca a predajca zmrzliny u svojho svokra. Po Humennom a Michalovciach začal otec dvoch synov svoje aktivity rozvíjať v Trebišove, kde pôsobí dodnes pod obchodným menom „HASAN“. Pracovné začiatky v Trebišove sa spájajú s výrobou a predajom zmrzliny, spustil prevádzku zariadenia HASCLUB, v ktorom je cukráreň, reštaurácia a kaviareň 5. ELEMENT. Momentálne zamestnáva 25 stálych zamestnancov, počas sezóny je ich až 35. V 90. rokoch si otvoril aj sprostredkovateľskú živnosť. Podieľal sa na predaji chladiarenských a zmrzlinových zariadení na Slovensku i v Čechách v spolupráci s tureckou firmou „UGUR“. Keďže pochádza z mesta, kde žije viacero národnostných menšín, výborne ovláda turecký, albánsky, srbochorvátsky a macedónsky jazyk, čiastočne aj bulharský, francúzsky a ruský jazyk. Tieto schopnosti využil aj ako sprostredkovateľ a tlmočník pre firmu JAS Bardejov v Turkmenistane a Rusku, kde bol súčasťou obchodnej delegácie Slovenskej, Českej a Tureckej republiky. Ako člen komisie pre rozvoj podnikania a turizmu sa zúčastnil s bývalým prezidentom Schusterom na zahraničných cestách v Čiernej Hore, Srbsku a Macedónsku.
Aj dnes sa podieľa na riešení problémov macedónskych, albánskych i tureckých občanov podnikajúcich a pôsobiacich na území Slovenska. Ako tlmočník spolupracuje so súdmi a políciou. Podporuje rôzne športové a kultúrne aktivity, futbalové kluby v Humennom a Trebišove, detský domov v Sečovciach, charitné zariadenia v mestskej časti Paričov, vo Vojčiciach, Slovenský zväz sclerosis multiplex, onkologické oddelenie NsP v Trebišove, podujatia organizované záchrannými hasičskými zbormi, políciou, miestnych umelcov ako aj súkromné osoby s rôznym hendikepom. Za svoje pracovné a osobné úspechy vďačí manželke Nadžji, ktorá mu bola a je životnou oporou. Nadobudnuté dielo postupne prenecháva svojím synom, ktorí pokračujú v jeho stopách a naďalej šíria dobré meno firmy HASAN. V silnej konkurencii sa dokázal nielen presadiť, ale ako človek – filantrop významne pomáhať ostatným jednotlivcom a kolektívom.

Kultúrne centrum Medzibodrožia a Použia v Kráľovskom Chlmci
za profesionálne rozvíjanie kultúrnych aktivít v regióne Medzibodrožia a Použia
pri príležitosti 10. výročia vzniku
Ocenenie prevzala riaditeľka centra PaedDr. Gabriela Zvolenská

Kultúrne centrum Medzibodoržia a Použia bolo zriadené k 1. januáru 2006 s dôrazom na podporu a rozvoj národnostnej kultúry, vzhľadom na národnostné zloženie obyvateľov v tomto regióne. Ako jediné trojzložkové kultúrne zariadenie v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja vykonáva kultúrno-osvetovú činnosť s hlavným dôrazom na uchovávanie, zveľadenie hodnôt Tokajskej oblasti, ochraňovanie a šírenie hodnôt tradičnej ľudovej kultúry. Poskytuje knižnično-informačné služby regionálneho významu, v muzeálnej expozícii Jozefa Majlátha utvára podmienky na ochranu, využívanie a sprístupňovanie zbierok. Prispieva k šíreniu poznatkov, vedeckému bádaniu a poznávaniu histórie, kultúry a prírody regiónu Medzibodrožia a Použia. Zariadenie od svojho vzniku prešlo rôznymi zmenami. Vďaka neúnavnej práci sa pani riaditeľke za 10 rokov podarilo vytvoriť veľmi priaznivé podmienky na poskytovanie kultúrnych služieb pre obyvateľov Kráľovského Chlmca i celého regiónu. Obnovený objekt knižnice je obľúbeným miestom aj na aktivity komunitného charakteru pre širokú verejnosť. Zrekonštruovaním objektu múzea Jozefa Mailátha dostali obyvatelia regiónu špičkové zariadenie po stránke technickej, architektonickej, informačnej i audiovizuálnej technológie s jedinečnými možnosťami využitia vizuálnych efektov a interaktívnych prvkov. Kultúrne centrum za desať rokov pripravovalo alebo spolupracovalo pri organizovaní vyše 970 rôznych akcií, ktoré navštívilo vyše 330 tisíc ľudí.
V spolupráci s ďalšími aktérmi v kultúre a obcami v regióne sa podarilo úspešne rozvinúť podujatia nadregionálneho významu v prospech rozvoja kultúrneho turizmu. Osobitne treba spomenúť zážitkové aktivity – napríklad Svätomartinský festival vo Veľkých Trakanoch. Kultúrne centrum Medzibodrožia a Použia je zárukou stability tvorivých aktivít miestnej kultúry v spádovom regióne s dôrazom na podporu a rozvoj národnostnej kultúry širokého spektra. Vďaka za to patrí celému kolektívu, ale predovšetkým riaditeľke Gabriele Zvolenskej, ktorá stojí na čele organizácie od jej vzniku.

Ing. Norbert Lacko, člen Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave
za celoživotnú snahu o vytváranie súčinnosti s orgánmi verejnej správy najmä pri organizovaní spomienkových osláv a pietnych aktov

Pán Norbert Lacko sa narodil v Lubeníku. Je dlhoročným členom výboru Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave. Poslaním a cieľom tejto organizácie je presadzovanie demokratického a humánneho odkazu slovenského národného a emancipačného hnutia začatého už štúrovcami. Pán Lacko sa celý život snažil aktívne pristupovať k veciam okolo seba. Je mu blízka verejnoprospešná činnosť. V Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov sa vždy snažil, aby spolu komunikovali a pracovali orgány štátnej správy a miestnej samosprávy na všetkých úrovniach. O spoluprácu sa snažil najmä pri organizovaní spomienkových osláv, pietnych aktov pri príležitosti významných historických výročí, Slovenského národného povstania, ukončenia druhej svetovej vojny a porážky fašizmu. Ďalej sa podieľa na organizovaní seminárov a besied pre mladú generáciu a ich učiteľov, vystúpení proti extrémnym silám propagujúcim nacionalizmus, šovinizmus, rasizmus, antisemitizmus, neofašizmus, neonacizmus a xenofóbiu. Na úradoch štátnej správy a miestnej samosprávy sa snaží presadzovať aj stálu starostlivosť, ochranu a údržbu pamätníkov, pomníkov, pamätných tabúľ a vojnových hrobov padlých hrdinov protifašistického a národnooslobodzovacieho boja.

Viliam Lastovecký, bývalý prezident Asociácie výpravcov a dispečerov Slovenska
za verejnoprospešné aktivity v obci Sokoľ, zvlášť v oblasti športu

Pán Viliam Lastovecký celý svoj profesijný život zasvätil železnici. V železničných staniciach Kostoľany nad Hornádom a Košice pôsobil vo funkcii výpravcu a istý čas aj ako prezident Asociácie výpravcov a dispečerov Slovenska. Neskôr pôsobil ako staničný dispečer v Košiciach. V obci Sokoľ sa však nezmazateľne vryl do povedomia ľudí najmä ako poslanec obecného zastupiteľstva a zástupcu starostu. Osem rokov aktívne prispieval k rozvoju obce, či už ako dobrovoľnícky koordinátor verejných prác v obci, alebo ako predseda finančnej komisie pri konsolidácii obecných výdavkov. Zviditeľnil sa aj ako aktívny športovec a futbalista, neskôr funkcionár a v poslednom období ako predseda športového klubu. Práve jeho osobným prispením v obci ožíva záujem o šport. S ďalšími nadšencami menia prostredie v lokalite pod Balkom tak, že z účelovo využívaného futbalového ihriska sa postupne stáva relaxačno-oddychová zóna obce. Len za posledné dva roky sa osobne podieľal na úprave okolia futbalového ihriska, sanácii objektu so zázemím pre športovcov. Pomáhal pri vybudovaní detského ihriska, striedačiek, altánku s krytým ohniskom, exteriérového fitnes. Aktívne spolupracuje s futbalovými klubmi, pomáha pri organizovaní priateľských futbalových zápasov. Organizuje tréningy pre deti od 6-14 rokov, súťaže futbalistov dorastencov - III. ligy a mužov VI. ligy. Tomuto koníčku sa venuje vo svojom voľnom čase a bez nároku na honorár. Tieto aktivity sa už naplno prejavili v živote obce, pretože začala toto stredisko využívať na obecné akcie. Dobrý chýr sa nesie ďaleko, a tak tieto vynovené priestory začali využívať aj športové kluby, firmy i súkromné osoby z Košíc i blízkeho okolia na svoje akcie. Vízie a plány pána Lastoveckého sa týmto ani zďaleka nekončia. V najbližšom období plánuje postaviť volejbalové ihrisko plážové, tenisový kurt, rozšíriť detské ihrisko a využiť aj potenciál neďaleko tečúcej rieky Hornád na vodné aktivity.

Materská škola, Školská 5, Michalovce
za vytváranie vhodných podmienok, tvorivú a humanistickú výchovu s orientáciou na individualitu dieťaťa, formovanie zdravého životného štýlu a rozvoj komunikačných zručností v cudzom jazyku
pri príležitosti 60. výročia vzniku a činnosti
Ocenenie prevzala riaditeľka MŠ Anna Berdáková

Materskú školu otvorili v marci 1956, nastúpilo do nej 56 detí, starali sa o ne štyri zamestnankyne. Postupne sa tu vystriedalo niekoľko učiteliek a riaditeliek. V jej histórii bolo obdobie, keď do nej chodilo viac ako 300 detí. V súčasnosti je 150 detí zaradených do 7 tried. Pracuje tu pätnásť učiteliek, štyri upratovačky, štyri kuchárky, riaditeľka školskej jedálne a školník. Materská škola je najväčšou v okrese, dosahuje veľmi dobré výsledky vo výchovno-vzdelávacom procese, čo potvrdila aj štátna školská inšpekcia. V zameraní tejto škôlky je na prvom mieste uplatňovanie tvorivo-humanistickej výchovy, orientácia na individualitu dieťaťa, formovanie zdravého životného štýlu a environmentálna výchova, podpora talentov i rozvoj komunikačných zručností aj v cudzom jazyku. Dôležitým ukazovateľom je spokojnosť detí a rodičov a kladné hodnotenie verejnosti. MŠ je držiteľkou titulu a vlajky Zelená škola. Deti v rámci okresu niekoľkokrát získali popredné umiestnenia, ba aj putovný pohár v športovej olympiáde predškolákov, boli pri zrode ligy pohybovej zdatnosti detí i súťaže v speve v meste Michalovce. Pedagógovia kladú dôraz na prácu s talentovanými deťmi aj prostredníctvom krúžkovej činnosti – tanečný, spevácky, dramatický, výtvarný, šikovníček, hudobný, športový, počítačový i krúžok ľudových tradícií. Zabezpečená je i výučba anglického jazyka. V spolupráci s rodičmi sa osvedčili akcie pre celé rodiny. Škôlka sa môže pochváliť aj medzinárodnou spoluprácou „Kamarátstvo bez hraníc“ s Detským sadom Lastovička v Užhorode (od r. 2010). Ako jediná MŠ v okrese Michalovce sa momentálne podieľa na medzinárodnom projekte EUROROZPRÁVKA, ktorý sa realizuje pri príležitosti predsedníctva SR v EU. Práce detí tejto MŠ budú prezentovať mesto Michalovce, okres Michalovce, Košický kraj i Slovenskú republiku.

PhDr. Robert Pollák, riaditeľ Východoslovenského múzea Košice
za výrazný podiel na rozvíjaní múzejníckej tradície v Košickom kraji a za úspešnú prezentáciu regiónu v zahraničí prostredníctvom historických a prírodovedných zbierok Východoslovenského múzea
pri príležitosti životného jubilea - 60 rokov

Robert Pollák je dôstojným pokračovateľom múzejníckej tradície v Košiciach, ktorú začal Imrich Henszlmann, bratia Klimkovičovci a v rokoch I. českoslov. republiky rozvinul menovec Dr. Josef Polák. Rodený Košičan už počas štúdia na vysokej škole nastúpil na Historický odbor Východoslovenského múzea. Bol spoluautorom viacerých expozícií (Spišský hrad, Červený kláštor, Pamätný dom Františka II. Rákocziho), písal populárno-vedecké články a štúdie o dejinách košických cechov a prednášal o nich. Od roku 1999 je riaditeľom Východoslovenského múzea. Pod jeho vedením v roku 2002 získalo Cenu mesta Košice a II. miesto v súťaži Múzeum roka 2005. V roku 2009 sa zrekonštruovaná expozícia Katov byt stala Expozíciou roka. V roku 2015 prevzalo múzeum výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá v kategórii Objav – nález za archeologické nálezisko v Rankovciach. Spolu s kolektívom odborných zamestnancov sa významne zaslúžil o prezentáciu inštitúcie pri jej 140. výročí. Kladie dôraz na návštevníka, čoho dôkazom je aj zavádzanie technických noviniek, multimediálnych sprievodcov, informačných terminálov. Osobitným prínosom sú jeho aktivity súvisiace s prípravou a realizáciou projektu Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013. Vďaka cezhraničnému projektu sa múzeu podarilo zrekonštruovať a sprístupniť Rodošto – Pamätný dom Františka II. Rákocziho, čo bolo v roku 2014 ocenené – výročnou cenou Pamiatky a múzeá v kategórii Expozícia. Mimoriadne zásluhy má na prezentácii a propagácii expozície Košického zlatého pokladu. Pričinil sa o jeho všestrannú publicitu doma aj v zahraničí. Úspešné inštalácie expozície pokladu v Bratislave, Prahe, Budapešti, Krakove a v Ostrave sa stretli s mimoriadnym záujmom.
V roku 2014 sa zaslúžil o prezentáciu archeologických zbierok VSM na výstavách v poľských múzeách vo Varšave, Tarnove a Poznani. V rámci výstavných činností múzeum uviedlo dielo svetoznámeho sklárskeho majstra Jána Zoričáka, predstavilo unikátny sprievod Kohútieho bratstva a Lajkonika s výstavou o krakovských tradíciách, či výnimočný nález múmií z maďarského mesta Vác. Dlhoročné úsilie o zlepšenie podmienok uloženia zbierkových predmetoch v depozitároch bolo v roku 2015 úspešne dovŕšené realizáciou projektu Revitalizácia depozitárneho objektu v Košiciach – Šaci.

MUDr. Irena Remáčová, odborná lekárka pre liečbu pľúcnych chorôb
za vysokú odbornosť a profesionalitu v lekárskom povolaní, za zásluhy o rozvoj zdravotníctva, zvlášť so zreteľom na seniorov mesta Sobrance

Irena Remáčová sa narodila v Sobranciach. Na post riaditeľky Regionálnej nemocnice s poliklinikou – ešte ako príspevkovej organizácie mesta Sobrance, nastúpila v októbri 2003. Nemocnica bola vtedy zadlžená, so zlým stavom majetku a s nedostatočným personálnym a materiálnym zabezpečením prevádzky. Nemocnicu postupne zbavovala dlhov, až dosiahla ako Regionálna nemocnica Sobrance, n. o. s pôsobnosťou od 1. januára 2007 ziskové hospodárenie. Vďaka úspešnému projektu zo štrukturálnych fondov EÚ „Za zdravie na Schengenskej hranici“ získala nemocnica 28 miliónov korún na dostavbu diagnosticko - lôžkového oddelenia. Prostredníctvom verejných zbierok finančných prostriedkov v okrese Sobrance, spustila a zabezpečila činnosť Rýchlej lekárskej pomoci. V januári 2004 dostala dar od nemeckého červeného kríža - zariadenie pre nemocnicu v hodnote okolo 3 miliónov korún. V decembri 2006 získala nemocnica pod vedením Ireny Remáčovej ako jedna z mála nemocníc na Slovensku Certifikát kvality ISO 9001:2000. V júli 2007 vďaka Národnému projektu XI. získala z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom Národného úradu práce v Michalovciach 190 000 korún na zvýšenie vzdelanostnej úrovne zdravotníckych pracovníkov v komunikácii s pacientom. Ako odborná lekárka pre liečbu TBC a pľúcnych chorôb zorganizovala verejné štítkovanie obyvateľov okresu Sobrance pomocou mobilnej štítovky a tým odvrátila epidémiu tuberkulózy a jej následné rozšírenie. Ako poslankyňa mestského zastupiteľstva a členka mestskej rady v Sobranciach v priebehu troch volebných období sa zaslúžila o rozvoj mesta Sobrance so zameraním hlavne na zdravotníctvo a ochranu starých občanov v meste. Vypracovala projekt na zriadenie zariadenia opatrovateľskej služby a zariadenia seniorov.

Spišský literárny klub
za prezentáciu umeleckých tradícií Slovenska a dvíhanie povedomia o našom kraji
pri príležitosti 35. výročia vzniku
Ocenenie prevzal predseda klubu Ján Petrík

Literárny klub mladých autorov, dnešný Spišský literárny klub, vznikol v apríli 1981 pri vtedajšom okresnom, dnes Spišskom osvetovom stredisku. Na zakladajúcom stretnutí mal desať členov, veľmi skoro sa však rozrástol o ďalších. Od počiatku stála na jeho čele osobnosť osvetára, folkloristu a spisovateľa Jána Petríka, ktorý je dušou Spišského literárneho klubu do dnešných čias. Na začiatku ho odborne pomáhala viesť spisovateľka Daniela Hivešová – Šilanová, veľkou pomocou bol aj básnik Pavol Suržin a prozaik Ján Milčák. Predseda klubu Ján Petrík nebol sám, kto v deväťdesiatych rokoch knižne prezentoval tvorbu Spišského literárneho klubu. Svoju prvotinu predstavil napríklad talentovaný Vlado Puchala. V tom čase už prichádzala do Literárneho klubu mladých nová talentovaná vlna autorov. Objavili sa tu mená ako Júlia Čurillová, Milan Čarňanský, Daniela Dubivská, Milo Janáč, Peter Karpinský, Ondrej Molitoris, Jozef Puchala alebo Tomáš Repčiak. Presne tie isté mená je možné nájsť v súpiskách víťazov prakticky všetkých literárnych súťaží v deväťdesiatych rokoch. Medzi členmi nechýbajú známe mená ako je Pavol Garan, Gabriela Alexová či Rado Tomáš.
Hlavným mestom slovenskej poézie pomenoval Spišskú Novú Ves básnik Vojtech Kondrót. Myslel tým predovšetkým Spišský literárny klub, v ktorom sa sústreďovali autori poézie a prózy v zarážajúco vysokej koncentrácii talentov, potvrdených všakovakými literárnymi súťažami a vlastnou úspešnou publikačnou aktivitou. Za 35 rokov svojej úspešnej existencie prijal do svojich radov desiatky úspešných autorov, umožnil diskusie a vzdelávanie na odbornej úrovni, venoval sa publikačnej činnosti, ale hlavne bol vždy výnimočným reprezentantom kultúrnej vyspelosti Spišskej Novej Vsi. Členovia klubu získali ocenenia na prakticky všetkých slovenských literárnych súťažiach a v tomto trende pokračujú dodnes. Existencia zoskupenia tvorcov je neobvyklým fenoménom v slovenskom kultúrnom živote a túto skutočnosť ocenili i známe osobnosti literárneho života.

Hedviga Támárová, dlhoročná pracovníčka Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave
za celoživotnú prácu venovanú knihovníctvu a bibliografii na Gemeri

Pani Hedviga Támárová celý svoj život zasvätila knihovníckej práci, ktorú robila v Okresnej knižnici, neskôr v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave. Do knižnice nastúpila v roku1973 ako knihovníčka hneď po ukončení Strednej knihovníckej školy v Bratislave. V roku 1986 bola menovaná do funkcie bibliografky a vedúcej Úseku regionálnej literatúry a bibliografie. Svojou dlhoročnou oddanou prácou prispela k rozvoju knihovníctva a bibliografie nielen v okrese, ale aj na Slovensku. Robila ju po celý svoj život v jednej organizácii: presne 42 rokov a 183 dní. V svojom zamestnaní bola veľkou pomocou a oporou pre celý kolektív. Svojou odbornosťou bola nápomocná všetkým začínajúcim pracovníkom. Jej prácu, ochotu a ľudský prístup si vážia všetci kolegovia, ktorí s ňou spolupracovali. Jej celoživotný vzťah ku knihám a knihovníctvu prispel aj k rozvoju kultúry mesta a regiónu. V dnešnej dobe je veľkým príkladom pre budúce generácie a to nielen knihovníkov.

Ľudovít Visokay, spisovateľ, novinár
za celoživotnú spisovateľskú a publicistickú činnosť a za aktívne pôsobenie v trebišovskej organizovanej filatelii

Ľudovít Visokay sa narodil v Trebišove. Publikovať začal už počas stredoškolského štúdia v týždenníku Slovo Zemplína. Prvým bol rozhovor so spevákom Zděnkom Sychrom. Publicistike sa venoval 44 rokov vo vlastnej rubrike Aktuality času. V rokoch 1962 - 1966 bol aktívnym členom Krúžku mladých autorov pri Okresnej knižnici v Trebišove, ktorý viedli Marián Bednár a Dezider Banga. Básne Petra Štilichu, Anny Štefankovej, Oľgy Múdrej, ale aj Ľudovíta Visokaya recitoval v košickom rozhlase Ivan Rajniak v Galérii mladých autorov. Literárnu tvorbu publikoval aj v periodikách: Zemplínsky reportér, Východoslovenské noviny, Predvoj, Práca, Mladá tvorba, Filatelie, Zberateľ. Od roku 2012 prispieva do slovenského humoristického časopisu Kocúrkovo. Pravidelne prispieval do Rádia Regina, televízie Zemplín, televízie Východ a maďarskej regionálnej TV Zemplén. Pracoval vo VSŽ Košice, neskôr v Prvej Brnenskej strojárni v Brne. Prispieval do podnikového časopisu Oceľ východu a absolvoval Publicistickú závodnú školu práce (PZŠP) - dopisovateľov pod vedením bratislavského externistu Slavomíra Kalného, vtedajšieho šéfredaktora bratislavského denníka Smena.
Po ťažkej operácii v roku 1999 uvažoval, ako využiť voľný čas. Jednou z prvých myšlienok Ľudovíta Visokaya bolo založiť v rodnom meste spoločenské kluby: kardiologický a umelecký. V roku 2000 založil 1. Kardioklub južného Zemplína, o rok neskôr Trebišovský umelecký klub s výtvarnou, fotograficko-filmovou, publicistickou sekciou a sekciou hovoreného slova. Klub postupne prijal pod svoje krídla fotografov, publicistov, dokumentaristov a výtvarníkov, ktorým sa podarilo úspešne sa presadiť aj na medzinárodných výstavách. Pán Visokay je členom Spolku Slovenských spisovateľom, vyše 25 rokov aktívnym členom Literárno-umeleckého klubu pri Zemplínskej knižnici v Trebišove, 30 rokov pôsobil v trebišovskej organizovanej filatelii a 20 rokov v cyklistike.

Ceny Košického samosprávneho kraja

za významný podiel pri integrácii prijímateľov sociálnych služieb do sociálneho prostredia, za pôsobenie v miestnej, komunálnej, regionálnej samospráve a významný podiel na rozvoji Košického kraja

Juraj Beňa pôsobí v neziskovej organizácii Domovina od roku 2006. Ide o zariadenie s celoročnou nepretržitou prevádzkou, v ktorom sa o 100 prijímateľov s mentálnym postihnutím stará 65 zamestnancov. Vo funkcii riaditeľa tohto zariadenia sa mu darí dosahovať to najpodstatnejšie - integráciu prijímateľov sociálnych služieb do sociálneho prostredia. V prvom rade treba vyzdvihnúť jeho snahu oživiť sídlo zariadenia. Spoločnými silami s prijímateľmi sociálnych služieb, zamestnancami a dobrovoľníkmi sa mu podarilo premeniť 12-hektárový značne zanedbaný areál na očarujúce miesto. Obnovili francúzsky park, anglickú záhradu, parky v areáli revitalizovali na relaxačné zóny pre prijímateľov sociálnych služieb. Areál zariadenia tvoria kaštieľ, administratívne budovy, pavilón slúžiaci ako klubovňa, hospodárske budovy a remeselné dielne. V priestoroch kaštieľa ožil salón Csákyovcov, v ktorom môžu návštevníci spoznať históriu Spiša. Významným počinom pána Beňu bolo založenie Združenia sociálneho turizmu, ktorého členmi je v súčasnosti päť domovov sociálnych služieb, reedukačný ústav v Spišskom Hrhove a Stredná odborná škola v Bijacovciach. Vďaka činnosti Združenia sociálneho turizmu sa v Hodkovciach začala búrať bariéra medzi majoritnou spoločnosťou a prijímateľmi sociálnych služieb. Ďalším medzníkom v činnosti pána Beňu bolo zriadenie predajne suvenírov v Spišskej Novej Vsi a Galérie netradičných umení. V týchto priestoroch sa nielenže predávajú suveníry vyrobené v ôsmich domovoch sociálnych služieb, ale sa aj konajú rôzne výstavy prác klientov s mentálnym postihnutím, ako aj občanov so zdravotným postihnutím. Pán Juraj Beňa viac ako dve desaťročia pôsobil v komunálnej samospráve, v meste Spišská Nová Ves a tri volebné obdobia pôsobil ako poslanec Košického samosprávneho kraja.

pri príležitosti životného jubilea - 60 rokov
za mimoriadny podiel na rozvoji miestnej i regionálnej samosprávy, za dlhoročnú prácu zameranú na aktivity pri zakladaní priemyselného parku, komunitného centra a rozvoj obce Kechnec

Jozef Konkoly vo funkcii starostu obce Kechnec pôsobí nepretržite od roku 1990. Za ten čas sa mu podarilo dosiahnuť pozoruhodné výsledky pri zvyšovaní životnej úrovne občanov žijúcich v katastrálnom území obce Kechnec, s dopadom aj na okolité obce a celý región. Je autorom myšlienky vytvorenia priemyselného parku na zelenej lúke. Získal pre ňu takých zahraničných a domácich investorov, ako je MOLEX Slovakia, Getrag Ford, Kuenz SK, Magneti Marelli a mnohé ďalšie: Postupne sa etablovali v Priemyselnom parku Kechnec a ich zásluhou sa podarilo vytvoriť k začiatku tohto roka priame pracovné príležitosti pre 3 500 zamestnancov a ďalších 10 tisíc nových nepriamych pracovných miest vo forme subdodávateľov. V súčasnosti v priemyselnom parku celkovo pôsobí 14 zahraničných investorov z ôsmich krajín sveta a štyria domáci investori. Jeho snaženie a aktivity sú známe aj vo svete. Okrem myšlienky priemyselného parku rozvinul aj ucelenú koncepciu rozvoja miestnej samosprávy, ktorá zaručuje dôstojný život občanov. Povestná koncepcia garantuje zvyšovanie životnej úrovne občanov a istoty pre občanov rôznych vekových kategórií. Sleduje napredovanie v rôznych sférach spoločenského života obce, vrátane vytvárania rôznorodých pracovných príležitostí a prílivu zahraničných a domácich investícií. Jozef Konkoly je nositeľom štátneho vyznamenania - Pribinov kríž III. triedy, ktoré mu udelil prezident Ivan Gašparovič za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky a rozvoj v oblasti územnej samosprávy.

Jozef Konkoly sa rozhodol finančný dar, ktorý je súčasťou Ceny KSK, poukázať Súkromnej Základnej škole v Kechneci.

za mimoriadny podiel na rozvoji miestnej a regionálnej samosprávy, za propagáciu, zviditeľňovanie a zveľaďovanie Košického kraja, za spoluprácu zameranú na vytváranie nových pracovných príležitostí, podporu zamestnanosti a prosperitu pre podnikateľov a obyvateľov prevažne v Sobraneckom okrese

Ostatných 15 rokov je meno Moniky Smolkovej spojené s pôsobením najprv v samospráve Mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov, v regionálnej samospráve ako poslankyne Zastupiteľstva KSK a poslankyne Národnej rady SR. Od roku 2009 zastupuje Slovensko ako poslankyňa v Európskom parlamente, je v ňom jediná zástupkyňa východného Slovenska. Monika Smolková nezabúda popri svojej práci na návštevy miest a obcí v Košickom kraji. Zvlášť jej aktivity vnímajú a oceňujú obyvatelia v Sobraneckom okrese, pretože sa dlhodobo sa aktívne podieľa na jeho zveľaďovaní. Neoceniteľná je jej práca pri propagácii regiónu nielen na úrovni Slovenska, ale aj na pôde Európskeho parlamentu, kde v spolupráci s KSK propagovala Tokajskú oblasť, tokajské víno a východniarske špeciality. Sobranecký región sa jej podarilo zviditeľniť a spropagovať aj počas návštevy delegácie Výboru Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie v Košiciach. O jej úprimnom záujme svedčia všetky výjazdy a rokovania, ktoré absolvovala do najvýchodnejšieho okresného mesta Slovenska - kultúrne a športové podujatia, jarmoky, prednášky pre študentov stredných a vysokých škôl, stretnutia so seniormi, ženami, starostami Sobraneckého regionálneho združenia samospráv... Monika Smolková si pri týchto stretnutiach našla vždy priestor na to, aby hovorila o výzvach, o nastavení v programových obdobiach projektov Európskej únie a možnostiach, ako zlepšiť život občanom regiónu. Jej pričinením sa podarilo nielen udržať, ale aj vytvoriť mnoho nových pracovných príležitostí, podporiť zamestnanosť a prosperitu pre tunajších podnikateľov a obyvateľov. Mnoho občanov sa na základe jej pozvania mohlo osobne presvedčiť, ako funguje a zasadá Európsky parlament v Bruseli a Štrasburgu, kde ich pozvala na sponzorovanú návštevu.

Monika Smolková sa rozhodla finančný dar, ktorý je súčasťou verejného ocenenia „Ceny KSK“, poukázať Vysokošpecializovanému odbornému ústavu geriatrickému sv. Lukáša v Košiciach, neziskovej organizácii.

pri príležitosti 70. výročia vzniku
za profesionálne rozvíjanie divadelnej tradície, udržiavanie špičkovej úrovne činohry, opery i baletu a šírenie dobrého mena Košického kraja

Cenu prevzal generálny riaditeľ Štátneho divadla Košice Peter Himič

Štátne divadlo Košice vzniklo v roku 1945 pod názvom Východoslovenské národné divadlo. Pár mesiacov po definitívnom konci vojnových hrôz sa na divadelnej mape Slovenska objavila štátna kultúrna inštitúcia. V rokoch 1946 – 1955 nieslo názov Národné divadlo v Košiciach a od roku 1955 sa etablovalo ako Štátne divadlo Košice. Pod týmto názvom, s výnimkou trojročného obdobia experimentu so zlúčením košického a prešovského divadla v rokoch 1996 – 1998, pôsobí dodnes ako jedno z dvoch trojsúborových divadiel na Slovensku. Už pri vzniku divadla vychádzal zakladajúci riaditeľ Janko Borodáč zo štruktúry Slovenského národného divadla. Preto od začiatku počítal s integritou umeleckej tvorby troch súborov: činohry, opery/operety a baletu. Prvou premiérou divadla bola 15. septembra 1945 hra Ivana Stodolu Marína Havranová v réžii Andreja Chmelka. Za 70 rokov existencie uviedlo divadlo do konca minulej sezóny spolu 933 premiér rôznych divadelných žánrov, z toho 526 činoherných premiér vrátane niekoľkých muzikálov, 209 operných premiér, 79 operetných premiér a 119 baletných premiér. Umelecký vývin činohry Štátneho divadla v Košiciach doteraz najvýraznejšie ovplyvnil režisér Janko Borodáč. V košickom divadle pôsobilo a pôsobí mnoho umelcov, ktorí získali uznanie a ocenenia aj na iných pódiách, boli úspešní vo filme, divadle i dabingu. Model trojsúborového divadla je špecifický, je to však aj výhoda, ktorá umožňuje flexibilnú spoluprácu. Špecifikum každého divadla sa prejavuje v ľuďoch. V ich kvalite, práci, talente, výsledkoch. Ak divadlo disponuje takýmito ľuďmi, vytvára si svoje špecifiká: hereckými osobnosťami, režisérskymi koncepciami, dramaturgickými prístupmi, scénografickými poetikami, výnimočnými hudobnými naštudovaniami, choreografickou školou. Súčasná budova Štátneho divadla Košice z roku 1899 je historickou stavbou. Patrí k významným kultúrnym pamiatkam mesta. Je dielom architekta Adolfa Langa sa zaraďuje aj medzi najkrajšie divadelné budovy v Európe.

za výrazný rozvoj pri poskytovaní kompletnej zdravotnej starostlivosti a za významné zlepšenie podmienok v lôžkovej, ambulantnej dispenzárnej, konziliárnej, diagnostickej a liečebno-preventívnej oblasti, so zameraním na pacientov s postihnutím kardiovaskulárneho systému z východoslovenského regiónu

Cenu prevzal predseda predstavenstva a generálny riaditeľ ústavu František Sabol

História Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a. s. a modernej liečby kardiovaskulárnych chorôb sa začala písať v roku 1981, keď bolo v rámci otvorenia prevádzky novej fakultnej nemocnice zriadené najväčšie oddelenie intenzívnej starostlivosti v bývalom Československu s 18 monitorovanými lôžkami. V roku 1996 sa stalo základom Kardiologického oddelenia v novovzniknutom Kardiocentre. O rok neskôr bolo skompletizované pričlenením Kardiochirurgického oddelenia. Veľkým míľnikom bol január 2006, keď vznikla a. s. Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb. Oddelenia sa postupne transformovali na kliniky. V roku 2009 sa ústav presťahoval do novej budovy, čím sa významne zlepšili podmienky pre pacientov, zdravotnícky personál a študentov. Navýšenie počtu lôžok a kľúčových zariadení (operačné sály, angiografy, ultrazvuky) zásadným spôsobom prispelo k lepšej dostupnosti akútnej a efektívnej liečby kardiovaskulárnych ochorení na východe Slovenska. Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s. poskytuje pacientom s postihnutím kardiovaskulárneho systému kompletnú ambulantnú a lôžkovú zdravotnú starostlivosť, vrátane dispenzárnej, konziliárnej, diagnostickej a liečebno-preventívnej starostlivosti. Vďaka špičkovému technickému a personálnemu vybaveniu poskytuje kvalitnú zdravotnú starostlivosť v celoeurópskom meradle. Má prvenstvo v zavedení desiatok nových vyšetrovacích a liečebných metód v rámci Slovenska. Ústav tvoria 4 kliniky – cievnej chirurgie, srdcovej chirurgie, kardiológie a anesteziológie a intenzívnej medicíny. Ústav má aj zariadenie biomedicínskeho výskumu a lekáreň. Je tiež výučbovou základňou Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika pre slovenských i zahraničných študentov. Spolupracuje so vzdelávacími inštitúciami, ktoré poskytujú stredoškolské, vysokoškolské a ďalšie vzdelanie zdravotníckych pracovníkov, organizuje školenia a stáže v rámci špecializačných príprav a kontinuálneho medicínskeho vzdelávania.

Ceny predsedu Košického samosprávneho kraja

za vzornú reprezentáciu Slovenskej republiky a zisk mnohých titulov v kulturistike

Meno Jozefa Bombu je doma i v zahraničí už dlho spájané s úspechmi v naturálnej kulturistike. Je viacnásobným majstrom sveta, držiteľom zlatých, strieborných a bronzových medailí. V kulturistických kruhoch sa opakovane pričinil o šírenie dobrého mena košického športu u nás i vo svete. V občianskom povolaní ako bývalý profesionálny vojak zodpovedne pôsobí na poste pracovníka ochrany Letiska Košice. Vynikajúci športovec sa popri tom roky venuje ako tréner nádejným mladým kulturistom. Mnohí vďaka jeho vedeniu získali i medzinárodné úspechy. Je zároveň aktívnym činovníkom Slovenského zväzu naturálnej kulturistiky. V tomto roku občianske združenie, ktoré založil a vedie, s úspechom pripravilo Majstrovstvá Slovenska v naturálnej kulturistike a fitness v Košiciach. Jozef Bomba je v nadšení pre šport príkladom hlavne pre mládež v celom Košickom samosprávnom kraji. Pokračuje vo veľkej rodinnej športovej tradícii. Jeho otcom bol JUDr. Jozef Bomba, známy reprezentant Československa vo futbale, ktorý v roku 1962 získal striebro na Majstrovstvách sveta vo futbale v Chile. V drese výberu Európy nastúpil proti Škandinávii. Bol známym obrancom slávnych VSS Košice, Tatran Prešov i Partizán Bardejov. Ocenený Jozef Bomba opakovane získal titul majstra republiky i sveta, je trénerom mladých naturálnych kulturistov, zakladateľom a úspešným predsedom občianskeho združenia Športový klub BOMBA BODY BUILDING Košice. Angažuje sa i v príprave aktivít v rámci podujatia Košice – Európske mesto športu 2016.

pri príležitosti životného jubilea – 65 rokov
za dlhoročnú aktívnu prácu v Klube slovenských turistov a v Dobrovoľnom hasičskom zbore v obci Margecany

Jozef Halcin profesionálne pôsobil ako železničiar a koordinátor pri Obecnom úrade v Margecanoch. V súčasnosti je už na dôchodku, no pokračuje v práci s mládežou, v aktivitách, ktoré súvisiacich s jeho láskou k prírode i k jej ochrane. Patrí k zakladateľom Klubu slovenských turistov v Margecanoch. V roku 1993 založil Turistický oddiel mládeže Sokol Margecany a viedol ho dlhých 16 rokov. Dvanásť rokov bol členom Rady mládeže Turistických oddielov mládeže Klubu slovenských turistov a štyri volebné obdobia bol členom Regionálnej rady Klubu slovenských turistov v okresoch Spišská Nová Ves a Levoča, ako predseda Turistických oddielov mládeže. Turistike sa venuje roky. Je inštruktorom vysokohorskej turistiky, lektorom turistiky mládeže, inštruktorom Pretekov turistickej zdatnosti II. triedy a taktiež inštruktorom cykloturistiky. Organizoval a spoluorganizoval množstvo turistických podujatí v rámci Slovenska aj s medzinárodnou účasťou. Jeho zverenci získali mnoho ocenení a majstrovských titulov. Je držiteľom strieborného odznaku Klubu slovenských turistov – „Turista Slovenskej republiky“. V rokoch 2005 - 2011 pôsobil aj ako veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru Margecany, momentálne má na starosti hospodárenie s výstrojom a výzbrojou. Je autorom rozšírenej kroniky hasičstva v Margecanoch a ďalších publikácií o hasičstve. Pán Halcin bol vyznamenaný Medailou za príkladnú prácu, je držiteľom Ceny starostu obce Margecany za aktívnu činnosť v Základnej organizácii Dobrovoľného hasičského zboru Margecany.

pri príležitosti životného jubilea – 60 rokov
za dlhoročnú aktívnu činnosť v oblasti školstva

Mária Kavečanská pôsobí v školstve od ukončenia vysokoškolských štúdií v roku 1977. Najprv ako učiteľka matematiky a výtvarnej výchovy na základnej škole. Počas svojej praxe zastávala viaceré vedúce pozície. Pracovala aj vo funkcii riaditeľky Regionálneho pracoviska Metodicko-pedagogického centra v Košiciach. Na Magistráte mesta Košice pôsobí vo funkcii vedúcej oddelenia školstva, športu a mládeže. Jej pedagogická činnosť sa vždy vyznačovala kvalitnou metodikou, odbornou náročnosťou a individuálnym prístupom k žiakom. Odovzdávala nielen svoje vedomosti, ale aj ľudskosť a optimizmus. Medzi jej osobnostné vlastnosti patrila vysoká empatia a otvorený postoj k deťom, rešpektovanie individuality dieťaťa. Svojím prístupom k výchove a vzdelávaniu si vyslúžila úctu a uznanie medzi žiakmi, rodičmi i v kolektíve pedagógov. Mimo priameho výchovno-vzdelávacieho procesu v škole sa v iných pracovných pozíciách venovala riadeniu škôl a školských zariadení, kontrolnej činnosti, metodickej činnosti a integrácii. Od nástupu do funkcie vedúcej oddelenia školstva, športu a mládeže systematicky pracuje na dosiahnutí cieľov v tejto oblasti a pružne reaguje na súčasné problémy školstva. Vo svojej súčasnej funkcii výrazne prispieva k skvalitňovaniu, modernizácii a rozvoju škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice. Za tri roky vo funkcii dokázala vytvoriť prehľadný systém finančných prostriedkov určených pre školy. Prispieva k zlepšeniu výchovno-vzdelávacieho procesu a materiálno-technického stavu škôl a školských zariadení. Pomáha vytvárať dobré meno a imidž školstva. Moderným myslením podporuje vzdelávanie pedagógov, umožňuje aplikovať nové alternatívne metódy práce do vzdelávacieho procesu. Mária Kavečanská dlhoročnou vynikajúcou a príkladnou pedagogickou a riadiacou prácou sa významným spôsobom podieľa na rozvoji slovenského školstva.

za vynikajúce tvorivé dielo významnej kultúrnej, umeleckej a publicistickej hodnoty

Ocenenie prevzali Ján Gašpar a Eleonóra Blašková

Lexikón Košičanov - dielo hlavného autora Jána Gašpara , spoluautoriek Eleonóry Blaškovej a Márie Mihókovej a kolektívu, je výsledkom viac ako desaťročnej výskumnej, bádateľskej, excerpčnej, bibliografickej i zberateľskej práce. Obsahuje medailóny ľudí z rôznych oblastí spoločenského, politického, hospodárskeho, cirkevného, vedeckého, kultúrneho a športového života Košíc, ktorí svojimi odbornými znalosťami, názormi, životnými postojmi, zručnosťou, talentom, či entuziazmom prispeli výraznou mierou k budovaniu mesta, rozvoju obchodu, skvalitneniu výrobných postupov v mnohých odvetviach hospodárstva, spresneniu znalostí z vedných odborov, zdokonaleniu výchovno-pedagogického procesu, naplneniu duchovného života človeka, rozšíreniu ľudského poznania, spestreniu spoločenského diania nielen v meste, ale mnohokrát ho regionálne prevýšili. Publikácia významne prispieva k doplneniu, spresneniu a rozšíreniu poznatkov o histórii krajského mesta i kraja. Poukazuje na významné postavenie Košíc v regionálnom, krajinskom i celoeurópskom priestore v mnohých oblastiach. Približuje multietnicitu a multikonfesionalitu, ktorá prispieva k jedinečnosti mesta. Upozorňuje na výnimočnosť diela predchádzajúcich generácií, ktoré by sa malo stať základom i inšpiráciou pre mladú generáciu. Publikácia bola slávnostne uvedená do života pod čestným patronátom predsedu KSK Zdenka Trebuľu spoločne s bývalým prezidentom Slovenskej republiky Rudolfom Schusterom a primátorom mesta Košice Richardom Rašim.

za 15-ročné pôsobenie pri zbieraní, uchovávaní a sprostredkovaní slovesného bohatstva a pamäte ľudu Košického kraja

Cenu prevzal pán Slavomír Szabó

Literárna spoločnosť Pravé orechové ako občianske združenie pôsobí od roku 2001. Zaoberá sa tvorbou beletrie, ktorá nevzniká na základe vlastnej inšpirácie autorov, ale zbieraním reálnych a tradovaných príbehov. Väčšinou ide o terénne zbieranie povestí, povier, historických príhod, ako i príhod z nedávnej histórie - napr. II. svetovej vojny, a taktiež zaujímavých reálnych námetov na poviedky zo súčasnosti. Jednotlivé diela Pravé orechové predkladá na oponentúru historikom a etnografom, ktorí sú odborníci na zobrazované epochy, aby historické reálie a vykreslenie spoločnosti zodpovedali čo najviac skutočnosti. Výnimkou sú fiktívne poviedky z predhistorického obdobia, ktoré sa snažia čo najlepšie vykresliť opisovanú dobu, zároveň poukázať na možné príčiny vzniku archeologicky dokladovaných nálezísk. Literárnu spoločnosť založil a vedie Slavomír Szabó. Nápad zbierať staré tradované a skutočné historické príbehy mal už ako novinár. Ako autor poviedok verí, že každý človek v sebe nosí minimálne dva príbehy, ktoré stoja za literárne spracovanie. Na Slovensku podľa neho chýba systematická záchrana starých tradovaných povestí ako duchovného dedičstva národa a národností. Príbehy, ktoré často prežili aj storočia, zanikajú. Kontinuita ich tradovania bola prerušená v čase masového rozšírenia televízie. Poznajú ich zvyčajne len ľudia vo veku nad 70 rokov, aj to nie všetci. So starými ľuďmi pochováme aj príbehy, ktoré poznali ako posledná generácia. Práve preto je činnosť literárnej spoločnosti vzácna, jedinečná a pre zachovanie pamäte ľudu nenahraditeľná. Členovia Literárnej spoločnosti Pravé orechové napísali doteraz vyše päťsto poviedok, prostredníctvo knižných vydavateľstiev vydali 25 kníh, z toho 21 z histórie územia Košického kraja. Mnohé príbehy odzneli v podobe rozhlasových poviedok, vytvorili dlhodobý projekt Pamäť ľudu. Z ich autorskej dielne vyšli napríklad knihy Rákoš – Ľudia a ich príbehy, Historické obce Košické, Prízraky na Zlatej ceste, Česká sůl a slovenský cukor, Východné Slovensko: Päť v jednom, Zem bez príbehov = Strom bez koreňov, Petrovské poviedky, Krajina v kolíske ticha, ...aká si mi Krásna..., Príbehy z Tokaja / Tales From Tokaj, Čečejovské poviedky, Poľovské poviedky...)

Plakety predsedu KSK

za aktívnu reprezentáciu Východoslovenského múzea v Košiciach
na medzinárodných a domácich konferenciách a odborných seminároch

Uršula Ambrušová pôsobí od roku 1998 ako historička na Historickom odbore Východoslovenského múzea v Košiciach. Spravuje a spracováva zbierkové fondy, cechový archív, historické rukopisy a písomnosti. Od roku 2005 aktívne reprezentuje Východoslovenské múzeum na medzinárodných a domácich konferenciách a odborných seminároch. Je autorkou viac ako 200 odborných a odborno – populárnych príspevkov, článkov a monografií, je samostatnou autorkou výstav a koordinátorkou kultúrnych podujatí. Okrem toho je od roku 2004 autorkou zábavno – historických súťaží pre deti „Hľadaj poklady svojho mesta“ a súťaže „Hraj o cenu východoslovenského múzea“. V rokoch 2007 – 08 pôsobila ako autorka a odborná garantka vzdelávacieho programu Múzejná škola vo Východoslovenskom múzeu. Bola autorkou knižnično– múzejného šachového turnaja na podporu projektu Košice – kandidát na EHMK 2013. Od roku 2010 je autorkou podujatia Noc v zajatí kata a koordinátorkou Noci múzeí a galérií vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Pani Uršula Ambrušová absolvovala mnoho výskumných projektových stáží a študijných pobytov. Taktiež participovala na medzinárodných projektoch zameraných na históriu. Je autorkou vlastných výstav: Zo života košických cechov, Trinásta komnata, Sen o múzeu – Imrich Henszlmann a jeho príbeh. Je autorkou mnohých príspevkov v odborných zborníkoch.

za dlhoročný prínos k rozvoju výtvarníctva v regióne Medzibodrožia a Použia,
za aktívnu prácu v občianskom združení TICCE a za mimoriadne aktívnu činnosť pri prezentovaní prírodných a kultúrnych hodnôt južného Zemplína

Mikuláš Baňacký sa narodil v Novosade, kde prežil aj svoje detstvo. Po skončení štúdia a základnej vojenskej služby pracoval od roku 1964 až do odchodu do dôchodku ako štátny zamestnanec. Už od detstva mal veľmi rád maľovanie. Učarovala mu príroda Východoslovenskej nížiny, zákutia riek Tisa, Bodrog, Latorica. Preto väčšina jeho obrazov znázorňuje vodu a prírodu okolo nej. Používa zvláštnu techniku maľovania. Maľuje špachtľou, štetcom robí iba drobné úpravy. Maľuje krajinu vo všetkých jej podobách a v každom ročnom období. Svoj prirodzený talent rozvíjal aj na súkromných hodinách maľovania u akademického maliara Ukrajiny Nikolaja KEREČANINA. Mikuláš Baňacký je zakladajúcim členom spoločnosti tvorivých umelcov Medzibodrožia a Použia „TICCE“ v Kráľovskom Chlmci. Združenie TICCE vzniklo v roku 1979 pôvodne ako Klub výtvarníkov amatérov Medzibodrožia a Použia, ktorý od roku 2001 pôsobí ako občianske združenie. Je pravidelným organizátorom a účastníkom letných plénerov TICCE na Slovensku a v Maďarsku. Vystavoval v rámci skupinových výstav Klubu TICCE v Kráľovskom Chlmci, Trebišove, Michalovciach, Veľkých Kapušanoch, Humennom, Košiciach a v ďalších slovenských mestách. Zahraničné výstavy mal v Budapešti, Debrecíne, Kisvárde, Gyule, Čarode, Sátoraljaújhely, Čáslavi, Ostrave, a v roku 2005 aj v Londýne. Niektoré jeho obrazy sa dostali aj za oceán, a to do USA a Brazílie. Žije a tvorí v Čiernej nad Tisou.

za vynikajúce tvorivé výkony a významné výsledky umeleckej a verejnoprospešnej činnosti, za kultúrny rozvoj mesta Medzev a jeho propagáciu doma i v zahraničí

Helmut Bistika je nekonvenčný výtvarný umelec, alternatívny výtvarný pedagóg a optimistický človek. Na výtvarnej scéne pôsobí už viac ako dve desaťročia. Vyštudoval prácu s drevom a pedagogiku. Pracoval ako vychovávateľ, neskôr ako učiteľ v základnej umeleckej škole. V súčasnosti je umelcom na voľnej nohe. Zaoberá sa aranžovaním výkladov, maľovaním obrazov a trojrozmernými výtvarnými prácami. Vo svojej tvorbe reflektuje príslušnosť k Medzevu a nemeckej národnostnej menšine. Jeho diela boli vystavované na mnohých výstavách doma i v zahraničí. Jedna charakteristika Helmuta Bistiku hovorí, že je to človek, ktorý počúva. Počúva pozorne ľudí, ktorí mu chcú niečo povedať. Je pripravený okamžite sa pripojiť k riešeniu projektu, o ktorom mu rozprávajú. Nehľadá prekážky, ani žiadne dôvody, prečo projekt nerealizovať, ale okamžite uvažuje o riešeniach. Je to jedna z jeho hlavných čŕt. Popri tvorbe sa Helmut Bistika venoval práci s deťmi. V prvom rade ako pedagóg, ale aj na výtvarníckych workshopoch a v televíznej relácii „Komínkovo“. Vedie deti k tomu, aby sa dokázali výtvarne prejaviť a sprostredkovať svoje emócie cez výtvarné umenie. Vďaka medzinárodným projektom sa jeho workshopy s deťmi realizujú aj v zahraničí. Popri tvorbe a pedagogickej práci robí Helmut Bistika pravidelne terapeutické sedenia s hendikepovanými ľuďmi. Cez výtvarné umenie im pomáha komunikovať s okolitým svetom a vyjadriť svoje myšlienky a pocity. Jeho projekty pod záštitou Košického samosprávneho kraja vidieť napríklad aj vo vyzdobených čakárňach detských lekárov a nemocničných priestoroch pre deti. Vo svojej Galérii – Cafe v Medzeve usporadúva Helmut Bistika vernisáže výtvarných umelcov. Prispieva tak k propagácii umenia a jeho autorov a prináša medzi ľudí krásu.

br /> za dlhoročné aktivity smerované k zveľaďovaniu priemyselného parku spoločnosti JO-MA, spol. s r. o. a vytváranie optimálnych podmienok pre investície a tvorbu nových pracovných príležitostí v regióne Trebišov

Konateľ spoločnosti JO-MA Trebišov Jozef Gazdag je výrazná osobnosť. Pomáha vytvárať pracovné príležitosti, prispievať k rozvoju mesta a kraja, čo sa premieta do zvyšovania životnej úrovne obyvateľov. Jeho významná podnikateľská investícia a aktivita je Priemyselný park spoločnosti JO-MA. Vznikol v roku 2005 na ploche 1,93 ha a zahŕňa okolo šesťtisíc metrov štvorcových postupne zrekonštruovaných výrobných a skladových priestorov. V týchto priestoroch je v súčasnosti zamestnaných 420 pracovníkov spoločností ELEKTROCONNECT, JO-MA, DEN BRAVEN. V priemyselnom parku získavajú ďalšie pracovné príležitosti aj iné firmy z okresu Trebišov, ako aj z ďalších častí Košického kraja. Dlhoročné aktivity pána Gazdaga v tejto oblasti neustále smerujú k zveľaďovaniu priemyselného parku a vytváraniu optimálnych podmienok na ďalšie investície v tomto ťažko skúšanom regióne. Jozef Gazdag po ukončení vysokoškolského štúdia pôsobil vo VSŽ Košice. V tom čase bol aktívnym hráčom futbalového klubu VSŽ Košice, odkiaľ v roku 1987 prestúpil do futbalového klubu Slavoj Trebišov, ktorý bol účastníkom 1. slovenskej národnej futbalovej ligy. Aktívny vzťah k športu sa pretransformoval aj do jeho rozsiahlych aktivít vo forme finančnej i materiálnej pomoci mnohým mládežníckym športom. Zároveň podporuje futbalových veteránov, podieľa sa na organizovaní a zabezpečovaní futbalových turnajov bývalých hráčov Košíc, Prešova a Trebišova. Pán Jozef Gazdag je príkladom človeka, ktorého spoločenský význam a prínos je v súčasnej dobe neoceniteľný. Osobným a rodinným životom, výsledkami svojej činnosti v rôznych oblastiach spoločenského života je príkladom a motiváciou pre mladú generáciu.

pri príležitosti životného jubilea - 90 rokov
za celoživotnú učiteľskú prácu a angažovanosť v mnohých oblastiach vzdelávania, kultúry a športu

Juraj Kačmár sa narodil v obci Lastomír na Zemplíne. Jeho učiteľské začiatky siahajú do roku 1944, keď ako študent učil v Bánovciach n/Ondavou. Po vojne dokončil 5-ročné štúdium na Učiteľskej akadémii v Michalovciach. Prvým pôsobiskom bola od roku 1945 Osemročná škola v Nižnom Žipove, neskôr sa stal riaditeľom Osemročnej strednej školy v Lastomíre a od roku 1959 zástupcom riaditeľa tejto školy. V rokoch 1973 – 1985 bol zástupcom riaditeľa ZŠ Moskovská 1v Michalovciach, kde svoje učiteľovanie ukončil odchodom do dôchodku. Pre svoju veselú povahu a ľudský prístup ku kolegom i žiakom bol veľmi obľúbený. Dodnes naňho mnohí spomínajú s úctou a sú mu vďační za to, že vďaka nemu si obľúbili dejepis i hudobnú výchovu. Juraj Kačmár bol dlhoročným metodikom hudobnej výchovy v Okresnom pedagogickom stredisku v Michalovciach. Cennými skúsenosťami pomáhal najmä začínajúcim a nekvalifikovaným učiteľom. Patril k zakladajúcim členom folklórneho súboru Zemplín a pôsobil v ňom ako ľudový rozprávač, spevák a harmonikár. Dlhé roky sa venoval zberateľskej činnosti a vďaka tomu obohatil repertoár mnohých spevákov ľudových piesní, napr. skupiny Pacerky z Budkoviec, či ženského speváckeho súboru Radosť v Lastomíre, ktorý viedol. Ako dirigent školských speváckych zborov sa venoval talentovaným žiakom a aj na dôchodku pokračoval v tejto náročnej práci s cirkevným zborom Reformovanej kresťanskej cirkvi v rodnej obci. Zaujímal sa aj o šport a dlhé roky pracoval ako tajomník TJ Lastomír. Pre svoju činorodú povahu nedokázal byť bez práce ani na dôchodku a okolo sedemdesiatky bol veľmi obľúbeným kolegom v Štátnom archíve v Michalovciach. V súčasnosti sa venuje cirkevnej hudbe a je kantorom v Lastomíre a v Slavkovciach. Od roku 2010 je držiteľom ocenenia ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

za dlhodobú podporu a realizáciu humanitných aktivít, za osobnú, finančnú a materiálnu pomoc zdravotne postihnutým a sociálne odkázaným deťom prostredníctvom humanitnej spoločnosti Humanita pre život

Amália Mikulová, ako konateľka firmy ELEKTROSET KROMPACHY s.r.o. odštartovala v roku 1993 dobrovoľnícku, sponzorskú a partnerskú humanitnú činnosť s humanitnou spoločnosťou „HUMANITA PRE ŽIVOT“. Počas kolektívneho členstva firma zásluhou štatutárnej zástupkyne prispela na podporu humanitných aktivít finančnou čiastkou takmer 20 tisíc eur. Zdravotne postihnutým deťom tak humanitná pomoc s výrazným prispením pani Amálie Mikulovej pomohla upevňovať ich zdravie, znížiť riziko možnosti ochorení, keďže výťažky sú venované detským oddeleniam nemocníc, detským domovom, ústavom a individuálnym žiadateľom na nákup liekov, či zdravotnej techniky. V prípade sociálne odkázaných detí finančná pomoc z realizovaných podujatí smerovala na nákup hračiek, či iných pomôcok rozvíjajúcich myslenie detí, na nákup materiálneho vybavenia pre detské domovy, materské školy, jasle, v pomoci pri živelných udalostiach, ako sú povodne, či v jednotlivých prípadoch k pomoci pri príprave na budúce povolanie ďalším štúdiom. Pani Amália Mikulová je dlhoročnou členkou Rady humanitnej spoločnosti a tak sa aj ona organizačne podieľala na prípravách a realizácii vyše 280-tich podujatí, ktoré HUMANITA PRE ŽIVOT zorganizovala. Do tejto osobnej angažovanosti zapojila aj svojho manžela Andreja, dcéru Annu, a syna Lukáša. Ďalšia pomoc pani Mikulovej spočíva v bezplatnom prenájme kancelárskych priestorov pre potreby humanitnej spoločnosti v mieste jej sídla a v bezplatnom poskytovaní osobných motorových vozidiel pri pracovných cestách predsedu humanitnej spoločnosti doma, takmer po celom Slovensku, ale aj v zahraničí.Pani Amália Mikulová patrí medzi tých ľudí dobrej vôle, ktorí tým, že nezištne poskytujú svoje sily, energiu a voľný čas v prospech iných, robia tento svet lepším, krajším a nádejnejším a nezabúdajú na dar ľudskosti.

za dlhoročnú obetavú prácu v oblasti kultúry a za rozvoj slovenských ľudových tradícií pri práci s deťmi a mládežou

Ivan Nemčok sa narodil v Revúcej. Vďaka povolaniu svojho otca bol doma v štyroch rôznych mestách Slovenska, ale po vyštudovaní Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene a založení rodiny pôsobí v Rožňave. Svojej najväčšej záľube - slovenskému folklóru a interpretácii ľudových piesní sa začal venovať počas štúdia na vysokej škole. Po príchode do Rožňavy sa to len upevnilo vďaka bohatým ľudovým tradíciám Horného Gemera, hlavne rázovitej obce Rejdová. Okrem aktívneho pôsobenia v niekoľkých folklórnych kolektívoch v roku 1999 obnovil činnosť detského folklórneho súboru Haviarik, v ktorom v súčasnosti pracuje 50 detí a mladých ľudí z Rožňavy a okolia. Svojím zanietením pre túto činnosť dokázal okolo seba zhromaždiť ďalších nadšencov, rodičov detí a bývalých tanečníkov z rôznych folklórnych súborov. Pred šiestimi rokmi so svojou dcérou Ivanou založil folklórny súbor Dubina. S oboma súbormi dosahuje výrazné úspechy hlavne v speváckych súťažiach, kde sa o Rožňave a Hornom Gemeri vďaka popredným umiestneniam vie už aj na celoslovenskej úrovni. Svoje nadšenie a energiu rozvíjal popri folklóre aj v celkom odlišných oblastiach – pri osemročnom pôsobení na poste prezidenta Slovenskej asociácie taekwondo, pri aktívnej práci v Evanjelickom speváckom zbore a hudobnom zoskupení Retro music band.

za dlhoročný mimoriadny prínos pri rozvoji obce Choňkovce a celého Sobraneckého regiónu

Ján Skyba stojí na čele rodnej obce Choňkovce vo funkcii starostu nepretržite od roku 1981. Spočiatku ako predsedu miestneho národného výboru, ostatných 25 rokov ako starosta. Predtým od roku 1976 pôsobil aj vo funkcii poslanca miestneho národného výboru. Po štúdiu na strednej škole v Michalovciach pracoval najprv ako majster v strojárskych dielňach Chemko Strážske. Ako starosta vo svojej rodnej obci veľkú pozornosť venoval jej výstavbe a rozvoju. Za zmienku stoja investičné akcie ako rekonštrukcia základnej školy, výstavba domu smútku, rekonštrukcia obecného úradu, kultúrneho domu, požiarnej zbrojnice a miestneho kultúrneho strediska. Má veľký podiel na dobudovaní infraštruktúry a plynofikácii obce, úpravách miestnych komunikácií s odvodnením a vydláždením priekop. Bol pri zveľaďovaní futbalového ihriska, tenisového kurtu, skrášľovaní ulíc a verejných priestranstiev, či budovaní oddychových zón a kamerového systému. Ján Skyba bol zakladateľom mikroregiónu BOROLO, organizátorom niekoľkých odborných seminárov v oblasti samosprávy. Je dlhoročným členom a tajomníkom miestnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, za prácu v nej bol aj ocenený. Zároveň bol aj predsedom odborového zväzu SLOVES so sídlom v Tibave. Svojou prácou, ľudským prístupom k riešeniu problémov v Sobraneckom okrese, priateľským vzťahom k ostatným kolegom, starostom okolitých obcí sa stal akýmsi symbolom Sobraneckého regiónu. 

prof. MUDr. Miroslav Šašinka, DrSc.
pri príležitosti životného jubilea - 80 rokov
za špičkový rozvoj nefrológie v širokom medzinárodnom kontexte a za významné zásluhy v oblasti pediatrie na Slovensku

Profesor Miroslav Šašinka je lekár, vedec a veľká osobnosť slovenskej medicíny, so schopnosťou nadchnúť svojich kolegov pre nové veci. Ako bývalý pracovník Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach sa mimoriadne vyznamenal v oblasti detskej nefrológie a pediatrie. S kolektívom spolupracovníkov, ktorých dokázal nadchnúť pre svoje medicínske a odborné plány, sa mu za krátky čas podarilo rozšíriť, rozvinúť a dostať do širšieho povedomia tradíciu košickej nefrologickej školy, ktorú založil profesor Ferdinand Démant. Popri vedeckej práci v oblasti detskej nefrológie sa súbežne venoval i klinickej pediatrii. Zároveň intenzívne publikoval odborné články a s nesmiernou erudíciou a zodpovednosťou sa pripravoval na vydanie svojho životného diela. Tým sa po rokoch vedeckej a klinickej práce stalo výnimočné, neobyčajne rozsiahle a komplexné dielo Pediatria, ktoré vyšlo roku 1998. Táto publikácia zaplnila chýbajúcu medzeru na slovenskom a českom odbornom knižnom trhu a dodnes je nenahraditeľnou učebnou pomôckou pri pregraduálnom a postgraduálnom štúdiu pediatrie v Česku a na Slovensku. Výrazné úspechy pán profesor dosiahol aj vo vedecko-výskumnej oblasti. Výsledky jeho práce boli úspešne zavedené do zdravotníckej praxe. Publikoval v oblasti detskej nefrológie, pneumológie, endokrinológie a dorastového lekárstva. Profesor Šašinka je nositeľom jedenástich cien za odbornú publikačnú činnosť a siedmich ocenení udelených Slovenskou lekárskou spoločnosťou a Slovenskou nefrologickou spoločnosťou. V roku 2008 získal prof. Šašinka, Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti pediatrie.

Dychový orchester Štós
pri príležitosti 90. výročia vzniku
za reprezentáciu Slovenska na medzinárodných vystúpeniach a súťažných prehliadkach dychových zborov

Cenu prevzal organizačný vedúci orchestra Gabriel Müller

Dychový orchester zo Štósu je amatérske hudobné teleso založené v roku 1925. Od marca 2011 pôsobí ako občianske združenie. Orchester účinkuje na rôznych kultúrno - spoločenských podujatiach, ako sú dni miest a obcí, festivaly, zábavy, koncerty, slávnostné príležitosti, ako aj smútočné obrady. Dychový orchester založil v roku 1925 v Štóse syn majiteľa nožiarskej fabriky Gustáv Wlaslovits, ktorý bol dirigentom do roku 1945. O najväčšie úspechy kapely sa zaslúžil Peter Hartmann. Súčasné zloženie orchestra tvoria takmer výlučne jeho odchovanci. Dychový orchester Štós absolvoval vo svojej bohatej histórii množstvo úspešných vystúpení. K najpamätnejším patria najmä tie v zahraničí: reprezentácia Slovenska na stretnutí karpatských Nemcov v Karlsruhe 1995, v Poľsku 2008 a pravidelné účinkovanie v Maďarsku. Z domácich úspechov treba spomenúť účasť na celoslovenskej súťažnej prehliadke dychových hudieb Pádivého Trenčín 1998, víťazné i ocenené vystúpenia na krajských súťažiach v Helcmanovciach a Bardejovských Kúpeľoch a početné ocenenia v okresných súťažiach. Dychový orchester je súčasťou života obce Štós, jej veselých i smutných chvíľ. Tradičným každoročným podujatím v rodnej dedine sú, napr. veľkonočná oblievačka, stavanie májov a sprievod obcou 1. mája, letné koncerty v Kúpeľoch Štós, Deň obce, smútočný koncert na sviatok Všetkých svätých, či už legendárny vianočný koncert.

Folklórny súbor Rozmaring zo Sene
pri príležitosti 65. výročia vzniku
za záslužnú činnosť a propagáciu folklóru v regióne

Cenu prevzali vedúci súboru Csaba Mitro a vedúca detského kolektívu Rozmaringsarj Alžbeta Csurillová

Folklórny tanečný súbor Rozmaring založilo v roku 1950 dvanásť žien. Zakladateľkou a prvou vedúcou bola Mária Hámorská Kontúrová. Účinkovali hlavne v okolitých obciach a na okresných podujatiach. Od roku 1970 súbor viedli Alžbeta Csurillová a Zoltán Erőss. Vedúcim tanečného súboru je v súčasnosti pán Csaba Mitró. Zhotoviteľkou ľudových krojov bola v minulosti Jolana Murová, dnes sa tejto činnosti venuje Alžbeta Csurillová. Počas 65-ročnej existencie súbor zožal úspech na početných domácich a zahraničných podujatiach. V rokoch 1974 – 75 získali veľkú cenu folklórneho festivalu v Želiezovciach. V roku 2014 s veľkým úspechom účinkoval na folklórnom festivale vo Východnej. K úspechu súboru vo veľkej miere prispela aj cigánska hudobná skupina Rozmaringu pod vedením legendárneho primáša Gejzu Pottu. Táto hudobná skupina bola mnohokrát účastníkom stretnutí a festivalov, tanečných domov, či na domácej pôde alebo v Budapešti. Ich nasledovníkom je hudobná skupina Moderos, ale súbor spolupracuje aj s inými muzikantmi. Detská folklórna skupina Rozmaringsarj už desaťročia zabezpečuje dopĺňanie veľkého súboru Rozmaring novými členmi. Vedúcou kolektívu je pani Alžbeta Csurillová. Medzi ich úspechmi je napríklad účasť na medzinárodnom detskom festivale v Istanbule v Turecku. Spevácka skupina Rozmaring je nositeľom tradícií. Získala prvú cenu na celoštátnej speváckej súťaži „Bíborpiros szép rózsa“, dostala sa do finále súťaže ľudovej hudby Lajosa Vassa v Budapešti, pomenovanej po významnom dirigentovi, kde sa stala držiteľom ceny za mimoriadny umelecký výkon.

Detský spevácky zbor – Pro Musica pri ZUŠ Štefánikova 20, Michalovce
za propagáciu zborového spevu a úspešnú reprezentáciu mesta Michalovce, Košického samosprávneho kraja a Slovenska v zahraničí

Cenu prevzala dirigentka zboru Viera Džoganová

Detský spevácky zbor pôsobí od roku 1992 pri Základnej umeleckej škole v Michalovciach pod vedením dirigentky Viery Džoganovej. Od roku 1998 nesie názov Pro Musica. V zbore pracuje okolo 150 detí v troch oddeleniach. V koncertnom zbore spieva 55 – 60 detí vo veku 12 až 19 rokov, po 45 detí je dvoch prípravných zboroch – vo veku od 5 do 9 rokov a od 10 do 12 rokov. Najdôležitejším poslaním zboru je koncertná a súťažná činnosť. Detský spevácky zbor Pro Musica účinkoval na koncertoch, benefičných koncertoch, festivaloch a súťažiach nielen na Slovensku, ale aj vo viacerých štátoch Európy a v zámorí - v Belgicku, Veľkej Británii, Turecku, Švajčiarsku, Španielsku, Holandsku, Grécku, Poľsku, Maďarsku, Fínsku, Česku a na koncertnom turné v Mexiku a USA. Na svojom konte má spolu 8 zlatých, 6 strieborných a 3 bronzové medaily z domácich a svetových súťaží. Z významnejších domácich a zahraničných úspechov možno spomenúť: 1. miesta v kategórii detských i mládežníckych zborov s vyznamenaním poroty CUM LAUDE na prestížnom 60. európskom hudobnom festivale v belgickom Neerpelte v roku 2012, striebornú medailu v kategórii detských zborov na Svetovej súťaži v zborovom speve vo fínskej Tampere 2013, vlaňajšie tretie miesto na Svetovej súťaži v Tours vo Francúzsku , či tohtoročné víťazstvo na Svetovej súťaži zborového spevu Serenade vo Washingtone DC v USA. V roku 2014 Mestské zastupiteľstvo v Michalovciach udelilo zboru ocenenie za Čin roka. V tomto roku vydala Pro Musica a Magnólia CD s ľudovou hudbou Kandráčovci.

Ceny Košického samosprávneho kraja

Kolektív zamestnancov Botanickej záhrady Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
za vynikajúce výsledky v prenášaní poznatkov o ríši rastlín medzi širokú verejnosťou, s cieľom upevňovania trvalej udržateľnosti priaznivého životného prostredia
Ocenenie prevzal riaditeľ Botanickej záhrady doc. RNDr. Sergej Mochnacký, CSc.,

Botanická záhrada vznikla v roku 1950 ako Botanický ústav Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, v areáli bývalého Komenského ústavu na Komenského ulici, ktorý je dnes pôsobiskom Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie. Po vzniku Univerzity P. J. Šafárika sa v roku 1960 stala jej súčasťou, ako účelové zariadenie. Od roku 2003 je vedeckým pracoviskom CITES a od roku 2005 je záchytným strediskom pre rastliny. Všeobecne záväzným nariadením mesta Košice č. 25 z roku 1994 je Botanická záhrada v Územnom systéme ekologickej stability mesta Košice Biocentrom. Je členom Európskeho konzorcia botanických záhrad EÚ EuroGard. Botanická záhrada pestuje rôzne druhy rastlín na výmere 48 ha. V súčasnosti je Botanická záhrada výskumným a pedagogickým pracoviskom UPJŠ v Košiciach, ktoré sa špecializuje na pestovanie a udržiavanie vybraných druhov ohrozených, zriedkavých, vzácnych alebo inak významných chránených a dekoratívnych rastlín. Ďalej na štúdium biologických charakteristík rastlín a transfer informácií medzi širokú verejnosť. Jej zamestnanci venujú veľkú pozornosť edukácii a výchovno-vzdelávacej činnosti. Externou formou vyučujú v Ústave biologických ekologických vied a Ústave geografie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ šesť študijných predmetov, zabezpečujú potrebný rastlinný materiál na cvičenia pre iné botanické predmety a pre vedeckú činnosť, realizuje rôzne podujatia, aby poznatky dostali medzi ľudí a prispievali k udržateľnému životnému prostrediu. Návštevníci Botanickej záhrady čoraz častejšie vyhľadávajú veľmi obľúbené výstavy spojené s predajom, ktoré už majú svoju tradíciu.

za zisk niekoľkých paralympijských titulov v zjazdovom lyžovaní a za výnimočnú reprezentáciu Slovenskej republiky a Košického samosprávneho kraja

Ocenené športovkyne spolu pretekajú od roku 2008. Športové výsledky ich radia k absolútnej svetovej špičke v paralympijskom zjazdovom lyžovaní. Po tohtoročnej paralympiáde v Soči získali dve zlaté medaily v zjazde a obrovskom slalome. Na zimnej paralympiáde vo Vancouveri v roku 2010 tri zlaté v Super G, obrovskom slalome a superkombinácii. Vďaka týmto piatim zlatým medailám z dvoch paralympiád sa stali najúspešnejšími športovkyňami paralympijského hnutia v histórii Slovenska. Medzi najväčšie športové úspechy za ostatné roky patria aj dve zlaté medaily v zjazde a slalome na vlaňajších Majstrovstvá sveta IPC v zjazdovom lyžovaní telesne postihnutých v španielskej La Moline. Veľký krištáľový glóbus za absolútne víťazstvo v pretekoch Svetového pohára v sezóne 2011/2012 v alpských lyžiarskych disciplínach zdravotne postihnutých. Získali ho ako prvé a jediné v histórii slovenského zjazdového lyžovania. K tomu dva Malé krištáľové glóbusy za celkové víťazstvo v sérii pretekov Svetového pohára v slalome a superkombinácii. Na Majstrovstvách sveta 2011 v Sestriére získali štyri víťazstvá v slalome, obrovskom slalome, superkombinácii a zjazde. Na MS 2009 v Kórei 2 zlaté medaily v zjazde a Super G. Zrakovo postihnutá Henrieta Farkašová býva v Rožňave, je absolventkou Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave. Jej navádzačka Natália Šubrtová pochádza z Kežmarku, je doktorandkou Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov 2. ročníka Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Obdive športovkyne sú držiteľkami významných štátnych a rezortných ocenení za reprezentáciu Slovenskej republiky.

za celoživotné pôsobenie v oblasti vážnej hudby a osobitne speváckych zborov

József Havasi sa narodil v Košiciach, štúdiá absolvoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde študoval spev u profesora Godina. Spieval vo Vojenskom umeleckom súbore, Lúčnici a v Mladých srdciach, kde pôsobil ako asistent dirigenta. Po ukončení vysokoškolského štúdia v roku 1969 dostal angažmán v opere Štátneho divadla v Košiciach, od sezóny 1973-1974 sa stal sólistom opery. V rokoch 1976-1986 opustil dosky divadla a stal sa regenschorim Dómu sv. Alžbety. Bol aj dirigentom zboru pri Dóme sv. Alžbety, s ktorým naštudoval mnoho omší, ktoré uviedli s orchestrom a sólistami pri príležitosti cirkevných sviatkov. V roku 1983 znovu dostal príležitosť spievať v divadle, ako Scarpio v Pucciniho opere Tosca. V roku 1987 sa definitívne vrátil do opery. Hosťoval v Maďarsku, Českej republike, Rakúsku, Nemecku, Taliansku. Na jeseň roku 1973 založil spevácky zbor Csermely, ktorý vedie dodnes a je jeho srdcovou záležitosťou. Je predsedom Občianskeho združenia Csermely. Popri speváckom zbore Csermely viedol aj iné: spevácky zbor pri maďarskej priemyslovke, Vox Candidorum, Musica Aedis. Je regenschorim kostola premonštrátov v Košiciach. V roku 2011 vzniklo Občianske združenie Svätého Štefana, ktorého je podpredsedom a pri združení založil spevácky zbor z tamojších veriacich. Je nositeľom viacerých ocenení doma i v zahraničí a v tomto roku dostal cenu Harmónia za celoživotné dielo.

> pri príležitosti životného jubilea - 60 rokov
za futbalové hráčske majstrovstvo, dlhoročnú vynikajúcu trénerskú prácu a reprezentáciu mesta Košice a Košického samosprávneho kraja doma a v zahraničí

Meno Jána Kozáka nie je potrebné osobitne predstavovať, pretože v ostatných dňoch ho fanúšikovia futbalu často vyslovovali s úctou a radosťou. Je známe doma i v zahraničí. Spája sa s futbalovým majstrovstvom „jeho“ reprezentačného družstva, ktoré pritiahlo na štadióny a k televíznym obrazovkám tisícky divákov a fanúšikom vrátilo radosť z hry. Ján Kozák opäť všetkým dokázal, že jeho veľké kvality kormidelníka sú nespochybniteľné a aj vďaka nemu sa môže Slovensko znovu tešiť z veľkých futbalových úspechov. Narodil sa v Matejovciach nad Hornádom a od svojich 20 rokov sa venuje aktívnej športovej činnosti najprv ako futbalista – stredopoliar a v súčasnosti ako tréner slovenskej futbalovej reprezentácie. Ján Kozák je v poradí jedenástym trénerom slovenskej futbalovej reprezentácie v ére jej samostatnosti. Svoju športovú kariéru začínal vo Futbalovom klube Lokomotíva Košice, neskôr hral za Duklu Praha, RFC Bressoux, AC Bourges, odkiaľ sa vrátil späť do Lokomotívy Košice. V rokoch 1976-1984, ako člen národného mužstva, reprezentoval Československo na Majstrovstvách Európy a Majstrovstvách sveta. Počas svojej reprezentačnej kariéry odohral 55 zápasov a za Československo strelil 9 gólov. Jeho najväčšími hráčskymi úspechmi sú titul Majstra Československa v roku 1982, 3. miesto na Majstrovstvách Európy v roku 1980 a titul Najlepší futbalista ČSSR v roku 1981. Košiciam zostal verný aj ako tréner, pôsobil tu podstatnú časť svojej skoro 20-ročnej trénerskej kariéry. Najprv ako tréner 1. FC Košice, potom ako tréner MFK Košice. Pod jeho vedením sa 1. FC Košice, ako prvý slovenský klub, prebojoval do hlavnej fázy Ligy majstrov. Ján Kozák ako tréner vychoval celý rad vynikajúcich slovenských futbalistov. Celý svoj hráčsky aj trénerský život, napriek širokému geografickému záberu, žije v Košiciach a šíri jeho dobré meno nielen doma, ale aj vo svete. V auguste 2013 sa stal trénerom slovenskej reprezentácie. V kvalifikácii na EURO 2016 má jeho tím výborný nástup. Zdolal Ukrajinu, úradujúcich majstrov Európy Španielsko i Bielorusko.

za dlhoročný prínos pri rozvoji múzejníctva pri vedeckom a popularizačnom spracovaní histórie a kultúrnych tradícií regiónu Zemplín

Celoživotným pracoviskom múzejníka Vladimíra Sekelu sa stalo Zemplínske múzeum v Michalovciach. Niekoľko rokov ako riaditeľ stál aj na čele tejto kultúrnej a spoločenskovednej inštitúcie. Počas tohto obdobia sa mu podarilo úspešne ukončiť stavebné a rekonštrukčné práce na objekte, tzv. Starom kaštieli. Bývala hospodárska stavba sa vtedy zmenila na účelovú múzejnú budovu, do ktorej bola umiestnená expozícia Výtvarná kultúra na Zemplíne, zriadená sieň pre cyklické výstavy, vybudované depozitárne priestory, reštaurátorská dielňa a pracovne. Keďže inklinoval k výtvarnému umeniu, spolu s Jaroslavom Vizdalom spracoval odborný a technický scenár spomínanej expozície. Aj po roku 1990 sa mu v neľahkej ekonomickej situácii podarilo zabezpečiť ďalšiu rozsiahlu rekonštrukciu ústredného objektu kaštieľa i tzv. koniarne a zabezpečiť mnoho iných, pre múzejnú činnosť nevyhnutných technických náležitostí. Jeho široký záber v oblasti múzejnej činnosti sa prejavil i v tom, že Zemplínske múzeum v Michalovciach si dokázalo zachovať vlastnú tvár. Vďaka výsledkom práce dosiahol uznanie odbornej i laickej verejnosti za objavovanie a uchovávanie hodnôt regiónu Zemplína. Prezentoval aj mnohé formy kultúrnej a výchovnej činnosti. Vladimír Sekela je spoluzostavovateľom rozsiahlej monografie Dejiny Michaloviec a zostavovateľom publikácie o maliarovi Teodorovi Jozefovi Moussonovi. V súčasnosti ako zostavovateľ participuje na príprave monografie o šľachtickom rode Sztárayovcov zo Starého a Michaloviec. V San Reme v Taliansku na VII. Medzinárodnom festivale o súčasnom umení, bol poctený Zlatou plaketou.

Ceny predsedu Košického samosprávneho kraja

pri príležitosti životného jubilea – 80 rokov
za dlhoročné aktívne pôsobenie v slovenskom futbale, za reprezentáciu mesta Košice a Košického kraja doma i v zahraničí

Július Kánássy je jednou z mála žijúcich legiend slovenského a košického futbalu. Takmer celú svoju životnú, hráčsku a trénerskú kariéru prežil v rodnom meste Košice, mimo obdobia, keď hral v dresoch klubov Slovan Bratislava a Baník Prievidza. Bol československým reprezentačným prvoligovým hráčom Jednoty a VSS Košice, dorasteneckým majstrom Československa, prvoligovým trénerom VSS a dlhoročným mládežníckym trénerom. V prvoligovom mužstve odohral 141 zápasov a dal 26 gólov. Slovensko, mesto Košice i Košický kraj dôstojne reprezentoval takmer po celej Európe. Napriek pokročilému veku aktívne pôsobí vo Futbalovom klube Internacionáli VSS Košice a Olympijskom klube Košice, reprezentuje naše mesto, kraj a Slovensko na mnohých športových podujatiach doma i v zahraničí. Je vzorom pre mnohých športovcov a najmä mládež. Svojou životnou filozofiou dokazuje, že športovať a plnohodnotne žiť sa dá v každom veku. Pán Július Kánássy je nositeľom ocenení mesta Košice, Slovenského futbalového zväzu a nositeľom Čestného uznania Slovenského olympijského výboru „Cena FAIR PLAY“.

> pri príležitosti životného jubilea – 60 rokov
za celoživotnú prácu v komunálnej politike a v oblasti športu a dobrú reprezentáciu Slovenskej republiky vo vzpieraní

Pána Pavla Mutafova poznáme od roku 1989 z jeho pôsobenia vo verejnom živote v meste Košice najprv vo funkcii poslanca Mestského zastupiteľstva v Košiciach a poslanca Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice – Západ, neskôr ako starostu Mestskej časti Košice – Západ. V rokoch 2010 - 2013 vykonával funkciu asistenta primátora mesta Košice. V rokoch 2001 až 2013 bol poslancom Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja. V súčasnosti je riaditeľom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. Okrem iného vykonával aj funkcie predsedu Košického regionálneho Združenia miest a obcí Slovenska, zároveň bol členom predsedníctva ZMOS. Možno nie všetkým je známe aj pôsobenie oceneného Pavla Mutafova v oblasti športu, konkrétne vo vzpieraní. Bol predsedom organizačného štábu príprav a organizácie majstrovstiev sveta vo vzpieraní žiakov a žiačok do 17 rokov. Tieto preteky za účasti vyše 400 účastníkov z 38 krajín sveta a s piatimi svetovými rekordmi výrazným spôsobom zviditeľnili mesto Košice a Košický samosprávny kraj po športovej, aj kultúrnej stránke a prispeli k dobrej prezentácii Slovenska. V súčasnosti je pán Mutafov predsedom Slovenského zväzu vzpierania, členom Slovenského olympijského výboru a zároveň aj aktívnym členom Mestského klubu vzpierania a silových športov v Košiciach.

za profesionálny rozvoj verejnej politiky v pedagogickej a vedeckej činnosti, za mimoriadne zásluhy v medzinárodnej oblasti a dlhoročnú vzdelávaciu činnosť v rámci spolupráce Fakulty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Košického samosprávneho kraja

Profesor Igor Palúš od ukončenia štúdií práva pôsobí ako vysokoškolský učiteľ. V roku 1972 začínal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, svoje profesionálne pôsobenie v Košiciach začal v roku 1973 na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Do roku 1994 na nej pôsobil ako vedúci Katedry štátneho a správneho práva a jej dekan. V rokoch 1994 až 2003 pôsobil vo funkcii prorektora Právnickej fakulty. Od roku 2004 pôsobí na Fakulte verejnej správy UPJŠ ako vedúci Katedry právnych vied, neskôr vo funkcii jej dekana a v súčasnosti na Katedre verejnoprávnych disciplín Fakulty verejnej správy. Aktívne pôsobí ako člen vo vedeckých orgánoch – je členom vedeckej rady UPJŠ v Košiciach, Akadémie Policajného zboru v Bratislave, Právnických fakúlt Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Profesor Palúš je držiteľom viacerých ocenení – medailí UPJŠ a pamätných medailí Právnických fakúlt v Košiciach, Bratislave a Banskej Bystrici. Je autorom publikácií v oblasti štátneho práva, miestnej správy vo vybraných štátoch Európskej únie, listiny základných práv a slobôd ako právneho dokumentu a mnohých ďalších. Významný je jeho podiel na rozvoji verejnej politiky v pedagogickej a vedeckej činnosti a spolupráca so Združením miest a obcí Slovenska a Košickým samosprávnym krajom.

za významný prínos a zásluhy o formovanie odbornej úrovne a budovanie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie v rámci Ústavu železničného zdravotníctva

MUDr. František Samsely sa od ukončenia vysokoškolských štúdií celý svoj profesionálny život venuje fyziatrii, balneológii a liečebnej rehabilitácii. Významne sa zaslúžil o formovanie odbornej úrovne a budovanie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie v Ústave železničného zdravotníctva, kde bol metodikom pre tento odbor. V rámci jeho odbornosti sú dominantnou záležitosťou manipulačné techniky. Ich využívaním je liečba maximálne efektívna, často s okamžitým výsledkom, preto ho vyhľadávajú desiatky, ba stovky vďačných pacientov. Aj jeho pričinením je prístrojové aj personálne vybudovanie pracoviska na porovnateľnej európskej úrovni. V období rokov 1999 - 2004 bol doktor Samsely osobným lekárom prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera. Výrazne prispel k zvýšeniu úrovne zdravotnej starostlivosti vo svojom odbore nielen v rámci železničného zdravotníctva, ale aj z z pohľadu mesta Košice a celého Košického samosprávneho kraja. Pre svojich spolupracovníkov je vzorom pracovitosti, skromnosti, vytrvalosti, húževnatosti a vernosti životným pravdám a zásadám. Odmenou pre neho je vyliečený vďačný pacient. MUDr. František Samsely je držiteľom viacerých mestských vyznamenaní a ocenenia „Kríž I. stupňa prezidenta republiky“ za zásluhy v rozvoji železničného zdravotníctva.

pri príležitosti 50. výročia od jej založenia
za nezastupiteľnú úlohu pri výchove viacerých generácií hutníkov a výrazný príspevok k rozvoju spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o.
Cenu prevzal riaditeľ školy Ing. Jozef Šablatúra

Stredná odborná škola patrí medzi vzdelávacie inštitúcie, kde príprava na povolanie má dlhoročnú tradíciu a kvalitu overenú uplatnením absolventov na všetkých úrovniach manažmentu rôznych firiem na Slovensku, hlavne však v spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o. Svoju históriu začala škola písať v školskom roku 1964/1965 ako Odborné učilište hutnícke v Šaci. Vybudované bolo s cieľom pripravovať budúcich zamestnancov pre VSŽ Košice. Stredná odborná škola počas svojej 50-ročnej histórie zohrávala a aj v súčasnosti zohráva nezastupiteľnú úlohu pri výchove viacerých generácií hutníkov a tým prispieva aj k rozvoju tejto spoločnosti. Škola si aj po zmene politického usporiadania na Slovensku zachovala svoju jedinečnosť a ako jedna z mála bola schopná v spolupráci s hutníckou spoločnosťou udržať duálny systém odborného vzdelávania. Brány školy opúšťajú absolventi, ktorí sú na svoje budúce povolanie veľmi dobre pripravení tak po teoretickej, ako aj praktickej stránke. Ocenená škola je tak v neustálom kontakte s praxou a zamestnávateľmi a pružne reaguje na aktuálne potreby zamestnávateľov v celom regióne. To všetko by nebolo možné dosiahnuť bez zodpovednej a svedomitej práce celého vedenia a pedagogického zboru. V súčasnosti je v hutníckej spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o. zamestnaných viac ako tritisíc bývalých absolventov strednej odbornej školy, ktorí zastávajú rôzne odborné a riadiace pozície.

Plakety predsedu Košického samosprávneho kraja

pri príležitosti životného jubilea – 70 rokov
za dlhoročnú činnosť v stolnotenisovom hnutí

Marta Brúderová celý svoj život spojila so stolným tenisom - ako hráčka, trénerka, rozhodkyňa, funkcionárka a ako autorka viacerých metodických listov a predovšetkým publikácie Stolnotenisová retrospektíva Východniarov, ktorá bola vydaná v roku 2007. Ocenená pani Brúderová sa významne zaslúžila o rozvoj stolného tenisu nielen v bývalom Východoslovenskom kraji, ale aj na celom Slovensku. V rokoch 1961-1972 pôsobila ako hráčka Lokomotívy Košice. Neskôr sa zamerala na trénerstvo a rozhodcovskú činnosť. Od roku 1983 pôsobila v rôznych funkciách Východoslovenského stolnotenisového zväzu. Od roku 1996 bola predsedníčkou Východoslovenského stolnotenisového zväzu, až do tohtoročnej konferencie, keď uvoľnila pozíciu mladším. Podieľala sa na množstve akcií v kraja, na Slovensku, ale aj na vrcholných medzinárodných podujatiach ETTU – Európskej stolnotenisovej únie. Zúčastňovala sa tiež na aktivitách Slovenskej asociácie športu na školách. Je stále činná ako lektorka na školeniach trénerov a rozhodcov. Naďalej pôsobí v kontrolnej komisii Východoslovenského stolnotenisového zväzu a vo Výkonnom výbore Slovenského stolnotenisového zväzu.

za osobitný prínos pre rozvoj dobrovoľnej požiarnej ochrany v podmienkach Košického samosprávneho kraja a Slovenskej republiky

Pán Vendelín Fogaraš, vyštudovaný strojný zámočník pre opravu strojárenských zariadení a cestných strojov, celý svoj aktívny život pracoval v Cestných stavbách Košice ako strojník obaľovacej súpravy, majster obaľovacej súpravy a neskôr ako stavbyvedúci so špecializáciou pre živičné práce. Napriek tomu, že je na dôchodku, od roku 1998 aktívne pôsobí v komunálnej politike vo funkcii zástupcu starostu obce Slanská Huta. Jeho srdcovou záležitosťou, ktorej sa venuje takmer celý svoj život, je dobrovoľná požiarna ochrana. Rozvoj dobrovoľnej požiarnej ochrany ovplyvňoval prostredníctvom svojho pôsobenia v rôznych funkciách Dobrovoľného hasičského zboru. Ešte doteraz pôsobí vo funkcii predsedu Okresného výboru Dobrovoľnej požiarnej ochrany Košice – okolie, predsedu Krajského výboru Dobrovoľnej požiarnej ochrany Košice a od roku 2012 je viceprezidentom Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky. V období rokov 1997 až 2002 bol prezidentom Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky.

za úspešný podiel na získavaní grantových prostriedkov na budovanie a modernizáciu infraštruktúry Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Profesor Ján Gbúr od ukončenia vysokoškolského štúdia na prešovskej Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v roku 1977 pôsobil ako asistent na tejto fakulte, konkrétne na katedre slovenského jazyka a literatúry. V roku 1986 obhájil dizertačnú prácu na tému P. O. Hviezdoslav a česká poézia, neskôr v roku 1995 sa habilitoval v odbore teória a dejiny slovenskej literatúry a v roku 2003 získal titul univerzitný profesor v odbore literárna veda. V rokoch 1993 – 2006 pôsobil ako vedúci Inštitútu estetiky, vied o umení a kulturológie na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Výraznou mierou zaslúžil o to, že integrálnou súčasťou UPJŠ v Košiciach sa v roku 2007 znova stala Filozofická fakulta (FF). Ako jej prvý dekan má veľký podiel na tom, že FF UPJŠ je od svojho vzniku významnou výchovno-vzdelávacou, vedeckou a kultúrnou inštitúciou, obsadzujúcou popredné priečky v celoštátnom hodnotení fakúlt, ako aj na postupnom dobudovávaní a modernizácii jej infraštruktúry. Má veľký podiel na získaní grantových prostriedkov na budovanie a modernizáciu infraštruktúry fakulty. Podieľal sa na organizácii významných kultúrnych a vedeckých podujatí na území Košického samosprávneho kraja, ktoré boli zamerané najmä na literárnu tvorbu vysokoškolákov. Prof. PhDr. Ján Gbúr, CSc. patrí medzi popredných slovenských literárnych vedcov a literárnych historikov. Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa systematicky venuje obdobiu realizmu v slovenskej literatúre, patrí k popredným odborníkom v tejto oblasti.

pri príležitosti 140. výročia založenia
za prínos pri rozvoji dychovej hudby, propagácii mesta Košice a zviditeľnení Košického samosprávneho kraja doma i v zahraničí
Ocenenie prevzal manažér dychovky Jozef Lipták

Hasičská dychová hudba Košice je jeden z najstarších dychových orchestrov na Slovensku a jediný zriadený pri profesionálnej hasičskej jednotke. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1874. Znovuzaloženie Orchestra spolku dobrovoľných hasičov sa datuje od roku 1926. Okrem súčasného širokospektrálneho repertoáru môže stávať aj na tradíciách. Repertoár dychovej hudby je veľmi obšírny a širokospektrálny. Tvoria ho skoro všetky hudobné žánre. Profesionalitu orchestra vytvárajú najmä koncertné skladby - predohry k operám a operetám známych skladateľov. Vývoj telesa, hľadanie nových foriem prezentácie a zvyšovanie umeleckých nárokov vyústili do spolupráce orchestra so súborom mažoretiek Osvetového strediska mesta Košice v roku 1987. Hasičská dychová hudba vystupuje na rôznych štátnych, kultúrnych, športových, cirkevných a smútočných obradoch. Veľký orchester Hasičskej dychovej hudby tvorí do 28 členov, v malom orchestri pôsobí 12 členov. Je držiteľkou viacerých mestských ocenení a ocenení od Združenia dychových hudieb Slovenska. V roku 1994 získala Výročnú cenu Karola Pádivého a v roku 1995 medailu Za mimoriadne zásluhy so stuhou od prezídia Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky. Vzhľadom na široký repertoár, ktorý siaha od dixielandu, cez ľudovú hudbu, tanečnú hudbu až po klasiku, je Hasičská dychová hudba Košice vyhľadávaná pri prezentácii na mnohých spoločenských podujatiach.

za mimoriadny podiel na rozvoji obce
Pavel Hric stojí na čele svojej rodnej obce od roku 1978. Najprv to bolo vo funkcii predsedu miestneho národného výboru a ostatných 24 rokov vo funkcii starostu obce. Po 36 rokoch, v roku končiaceho sa mandátu starostu obce, plánuje ukončiť svoju aktívnu službu pre verejnosť. Pôsobiť vo verejnej funkcii začal síce bez skúseností, ale s elánom a veľkou obetavosťou. Počas pôsobenia vo funkcii starostu vo svojej rodnej obci veľkú pozornosť venoval jej výstavbe a rozvoju. Za spomenutie stoja také investičné akcie, ako výstavba telocvične a školy, ktoré boli dokončené v roku 1981. Onedlho, v roku 1984, bola dokončená výstavba zdravotného strediska, v roku 1986výstavba domu smútku. Od začiatku 90–tych rokov to boli ďalšie akcie predstavujúce dobudovávanie infraštruktúry obce ako plynofikácia, výstavba čističky odpadových vôd a kanalizácia, vytvorenie lekárne v zdravotnom stredisku, rekonštrukcia obecného úradu a kultúrneho domu a podpora pri výstavbe reformovanej fary. Aj osobitým prispením Pavla Hrica v obci venujú veľkú pozornosť dôležitým súčastiam každodenného života. Či už je to pomoc pri zveľaďovaní futbalového ihriska, detského ihriska a tenisového kurtu, pri zabezpečení sociálneho bývania, skrášľovaní ulíc a verejných priestorov, priestranstiev a pri udržiavaní pamätníka na počesť padlých v svetových vojnách.

pri príležitosti životného jubilea - 80 rokov
za celoživotné pôsobenie v zdravotníctve, za výborné výsledky v pedagogickej činnosti na lekárskej, právnickej i teologickej fakulte a za rozvoj psychiatrie v meste Košice a v Košickom samosprávnom kraji

Profesor Jozef Kafka je významný slovenský psychiater, ktorý sa výrazne zaslúžil o rozvoj slovenskej psychiatrie. V rokoch 1980 – 1990 bol hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre odbor psychiatria, ako jediný z bývalého Východoslovenského kraja. Presadil moderné trendy rozvoja v psychiatrii, vybudovanie nového typu psychiatrickej kliniky (v takom ponímaní je jedinou v rámci kliník v Slovenskej republike) a podieľal sa na rozvoji psychiatrickej starostlivosti kraja i mesta Košice. Zaslúžil sa aj o rozvoj Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ako jej prodekan, neskôr od roku 1992 ako člen Akademického senátu celej univerzity. Desať rokov bol predsedom Spolku lekárov v Košiciach, čím sa výrazne podieľal na zvýšení kvalifikačnej úrovne lekárov v Košiciach. Pod jeho vedením sa Psychiatrická klinika stala významným centrom výskumu a vzdelávania v odbore. Napomáhal aj rozvoju starostlivosti pomocou tzv. komunitnej psychiatrie. Pôsobil na Geriatrickej klinike v Košiciach, kde viedol odbor psychiatrie a bol garantom i koordinátorom Denného centra duševného zdravia ,,Praemium – Permansio, krízového centra Facilitas“ v Košiciach. V súčasnosti po vyhratom konkurze je prednostom I. Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. Napísal 5 monografií a 175 odborných prác, viaceré publikované v zahraničí.

pri príležitosti 21. výročia vzniku
za vzornú reprezentáciu Košického samosprávneho kraja a Slovenska na medzinárodných súťažiach v silovom trojboji
Ocenenie pre kolektív prevzal predseda klubu Klement Fekete

Silový trojboj je spravodlivý šport, kde vyhráva sila športovca. Na Slovensku patrí medzi málo známe športy. Je to každodenný boj s tonami váh, odriekanie a neustály boj so sebou samým. Silový trojboj má svoje pravidlá, svoju históriu i svoje budúce smerovanie. Všetci tí, ktorí sa upísali tomuto športu vedia, že je to životná filozofia. Klub vznikol z bývalých členov klubu TJ Baník Agro Rožňava v roku 1993. Hlavnú činnosť zameriava na silový trojboj, predtým aj vzpieranie, kulturistiku a spoluprácu s telesne postihnutými, v juniorských kategóriách je dôležitá práca s mládežou. Klub aj jeho členovia každoročne patria medzi najúspešnejších športovcov mesta Rožňava. Za 21 rokov existencie klubu sa v ňom vystriedalo niekoľko desiatok členov, dosiahli čiastkové, ale i významné úspechy a umiestnenia. Ako jeden z najúspešnejších klubov podáva dlhodobo stabilné výkony v najvyššej súťaži – slovenskej extralige. V hlavnej činnosti – silovom trojboji mužov a masters sa výsledky dostavili v posledných desiatich rokoch. Členovia klubu vo viacerých kategóriách obsadzovali prvé priečky na Majstrovstvách Slovenska. Klub má aj niekoľko držiteľov slovenských, ale aj svetových rekordov. V posledných rokoch v klube pribudlo pretekárov, ktorí majú možnosť reprezentovať na Majstrovstvách Európy a sveta, treba spomenúť také mená ako Juraj Pástor, Klement Fekete, Ondrej Hudák, Štefan Elek, Michal Andraščík, Milada Andraščíková, Štefan Sokoly, Vojtech Baláž, Ján Marget a ďalší.

pri príležitosti životného jubilea – 60 rokov
za celoživotné pôsobenie pri výchove vzpieračských talentov a dobrú reprezentáciu Slovenskej republiky vo vzpieraní

Štefan Korpa sa od svojej mladosti venuje trénerskej práci a výchove vzpieračských talentov. Pracoval v Stredisku vrcholového športu, kde sa podieľal na výchove viacerých reprezentantov a účastníkov olympijských hier. Vychoval mnoho majstrov Slovenska a slovenských rekordérov vo vzpieraní vo všetkých kategóriách od žiakov až po seniorov. Medzi jeho odchovancov patrili: Horváth, Durbák, Hudi, Trojčák, Trojčáková, Lacika, Lechman Moro, Samko, Oravec, Šolc, Kováč, Seničová. Ako tréner reprezentácie sa zúčastnil na niekoľkých olympijských hrách, naposledy v roku 2012, spolu s dnes oceneným pánom Pavlom Mutafovom, bol členom slovenskej národnej výpravy na Olympijských hrách v Londýne. V rokoch 1993-95 a 2001-2004 bol trénerom slovenskej seniorskej reprezentácie, v rokoch 1995-2001 trénerom slovenskej juniorskej reprezentácie. Po roku 1990 spolu s dnes už nebohým Dr. Karolom Gumánom pomáhal pri zakladaní Športového gymnázia v Košiciach. Trénerskej a pedagogickej práci sa pán Korpa venuje dodnes vo funkcii zástupcu riaditeľa Športového gymnázia v Košiciach. Na základe jeho trénerskej činnosti v roku 2012 bol zvolený do komisie trénerov Svetovej vzpieračskej federácie IWF.

za dlhoročnú prácu s mládežníckym speváckym zborom Vavrínček a so zborom dospelých Vavrinec pri Rímskokatolíckej farnosti v Sobranciach

Pani Antónia Mihaliková od ukončenia štúdia na Konzervatóriu v Košiciach v odbore husle, hudobná náuka a vedenie detského speváckeho zboru, pôsobila najprv ako učiteľka vtedy Ľudovej školy umenia v Sobranciach, od r. 1999 vo funkcii zástupkyne riaditeľky Základnej umeleckej školy v Sobranciach. Popri svojej náročnej práci od roku 1991 vedie mládežnícky spevácky zbor „Vavrínček“ a neskôr prevzala aj chrámový zbor dospelých „Vavrinec“ pri Rímskokatolíckej farnosti v Sobranciach, ktorý sa pravidelne zúčastňuje prehliadok cirkevných speváckych zborov v Michalovciach, Trebišove a v okolí. Zbor vydal dva nosiče s vianočnými a chrámovými piesňami a pravidelne reprezentuje mesto Sobrance na významných cirkevných miestach u nás – v Šaštíne, ale aj v zahraničí – Velehrade na Morave, Hostýne v Českej republike. Zbor pod vedením pani Mihalikovej každoročne účinkuje na vianočných koncertoch a mestských podujatiach, ako je Sobranský jarmok a Deň sv. Huberta. Zbor svojím vystúpením prispieva k slávnostnej atmosfére aj pri akciách, ako boli posviacka sochy Sedembolestnej Panny Márie a sochy sv. Archanjela Michala.

za dlhoročnú aktívnu prácu pre rozvoj Košického kraja s dôrazom na vzájomnú podporu a zbližovanie kultúrnych sfér Maďarov a Slovákov
Ocenenie prevzali podpredsedníčka združenia Adriana Gergely Papp a pán František Mede

Občianske združenie Rovás je od roku 1994 slobodnou a nezávislou tvorivou komunitou, ako združenie pôsobí od roku 1999. Zameriava sa predovšetkým na oblasť kultúry a umenia, prvotným cieľom je rozvíjať duševný rast jednotlivca. Svojou činnosťou oslovuje intelektuálov, umelcov a študentov, takisto nadšencov umenia. Zameriava sa na výtvarné umenie, literatúru, film a divadlo. Centrom združenia je rodinný dom slávneho košického sochára Vojtecha Löfflera.Občianske združenie Rovás v roku 2004 otvorilo bránu do kultúrneho a internetového sveta virtuálnou galériou Rovart (www.rovart.sk). Od roku 2010 funguje experimentálna divadelná malá scéna združenia s názvom TeatRovas. Sú do nej zapojení herci a režiséri Štátneho divadla a divadla Thália v Košiciach. Zameriavajú sa predovšetkým na monodrámy a na intermediálne pokusy. Cieľom združenia je vytvoriť v Košiciach nové stredisko kultúry a súčasného umenia, šíriť dobré meno slovenského umenia v Maďarsku a maďarského umenia na Slovensku a podporovať rozvoj talentov formou kurzov a workshopov, prednášok a sympózií. Občianske združenie Rovás sa aktívne zapája aj do formovania kultúrneho života mesta Košice, vo vlastných priestoroch pravidelne organizuje výstavy, divadelné, hudobné a intermediálne predstavenia.Združenie má vyše 70 členov a približne 30 mladých dobrovoľníkov. V roku 2013 zorganizovalo vyše 160 programov. Predsedom združenia je grafik a maliar Otto Szabó.

za celoživotné pôsobenie v oblasti výskumu, vývoja a využitia implantátov nových typov biomateriálov šitých na mieru pre ľudské telo

Profesor Živčák pôsobí na Technickej univerzite v Košiciach, na katedre biomedicínskeho inžinierstva a merania Strojníckej fakulty. Od ukončenia vysokoškolského štúdia najprv ako odborný asistent, neskôr garant diferencovaného štúdia automatizácie zdravotníckych prevádzok, vedúci oddelenia Biomedicínskeho inžinierstva, zástupca vedúceho katedry, prodekan pre vedu a výskum, doktorandské štúdium a zahraničie. Od roku 2002 až doteraz pôsobí ako vedúci katedry biomedicínskeho inžinierstva a merania na Strojníckej fakulte TU. V roku 2009 získal profesor Živčák titul Dr. h. c. v odbore Biomechanika a v roku 2013 titul Honorárny profesor Budapeštianskej univerzity. Je prednášateľom a garantom profilových predmetov na odbore biomedicínskeho inžinierstva TU Košice. Ocenený profesor Živčák pôsobí vo funkcii predsedu grantovej agentúry KEGA Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, je členom deviatich vedeckých rád a piatich redakčných rád doma a v zahraničí. Je členom štátnej rady pre prípravu projektov. Bohatá je publikačná činnosť profesora Živčáka, vedecké a spoločensko – odborné aktivity prostredníctvom prezentácie vedecko-výskumných výsledkov na svetových a medzinárodných podujatiach. Je členom vedeckých rád domácich a zahraničných časopisov a zahraničných spoločností. Je nositeľom významných ocenení za vedecko-výskumnú a pedagogickú činnosť, v tomto roku mu bola udelená Veľká medaila Samuela Mikoviniho - Vedec roka 2014.

Za ocenených sa publiku prihovoril Vladimír Sekela. Na záver slávnostného ceremoniálu odovzdávania ocenení v roku 2014 zaznel malý koncert v podaní víťaza štvrtej série obľúbenej súťaže Česko Slovensko má talent. Operný spevák Miroslav Sýkora pochádza zo Stredy nad Bodrogom. Je absolventom Obchodnej akadémie v Čiernej nad Tisou, klasický spev potom študoval na Konzervatóriu na Timonovej ulici v Košiciach. Podporu publika si zaslúžil vďaka svojmu veľkému talentu i usilovnosti a bojovnosti, s ktorou prekonáva prekážky a ide za svojim snom.

Ceny Košického samosprávneho kraja

Ženský basketbalový klubu Good Angels Košice
za zásluhy na zviditeľnení nielen mesta Košice, ale celého Košického samosprávneho kraja

V súčasnosti je klub najúspešnejším slovenským ženským basketbalovým družstvom. Sezóna 2012/2013 bola pre Good Angels Košice priam rozprávková. V prestížnej Eurolige dokázali najprv vyhrať základnú skupinu, potom postúpili na záverečný turnaj do Jekaterinburgu, kde postupom do semifinále dosiahli najväčší klubový úspech.

Ženský basketbalový klub Good Angels Košice vznikol v roku 2001 a už v priebehu prvej sezóny sa mu podarilo udržať pozíciu v extralige. V roku 2003 získal Slovenský pohár a prebojoval sa aj do základnej skupiny Európskeho pohára FIBA. O rok neskôr sa podarilo klubu získať historický titul Majster Slovenska a zároveň aj právo štartu v prestížnej Eurolige v sezóne 2004/2005, v ktorej sa prebojovali do osemfinále.

Z ďalších úspechov klubu, ktorý 12 rokov funguje pod taktovkou generálneho manažéra Daniela Jendrichovského, treba spomenúť 10 titulov Majsteriek Slovenska, 9 víťazstiev v Slovenskom pohári, postup do štvrťfinále Euroligy v sezóne 2009/2010, päťkrát postup do osemfinále Euroligy i divácky rekord v zápase proti Spartaku Moskva, keď povzbudzovať prišlo 7.125 divákov. Zápasy klubu sú magnetom pre priaznivcov tohto ženského športu.

Významné je aj pôsobenie klubu v charitatívnej oblasti. Za každú úspešnú strelu do euroligového koša prispievajú hráčky rodinám, ktoré sa ocitli v núdzi. Pod záštitou klubu pôsobí aj združenie „Dobro pre všetkých“, poslaním ktorého je pomoc sociálne slabším a hendikepovaným ľuďom, podpora zdravotníctva, školstva a životného prostredia, predovšetkým na východnom Slovensku.

Klub nezabúda ani na tých najmenších, ktorým je venovaná podpora športových, vzdelávacích a humanitárnych projektov Dobrý anjel, Zober loptu, nie drogy. Momentálne pôsobí v mládežníckej pyramíde 172 detí v ôsmich družstvách. V minulom roku 22 z nich reprezentovalo Slovensko.

prof. PhDr. Karol Horák, CSc.
pri príležitosti životného jubilea - 70 rokov
za vedeckú prácu, prozaickú, dramatickú a inscenačnú tvorbu

Karol Horák sa narodil v roku 1943 v Katarínskej Hute v okrese Lučenec. Po ukončení vysokoškolských štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity

P. J. Šafárika v Prešove od roku 1965 pôsobí ako pedagóg – v súčasnosti profesor v Inštitúte estetiky, vied o umení a kulturológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. V rokoch 1971 – 1977 bol súčasne dramaturgom v Divadle Jonáša Záborského v Prešove.

Už ako študent založil Študentské divadlo pri Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika, v ktorom pôsobil ako herec, dramaturg a režisér.

Prof. Horák patrí medzi najvýznamnejších slovenských spisovateľov a vedcov. Okrem vedeckej práce najvýraznejšia časť jeho tvorivého života patrí literatúre a divadlu. Je zakladateľom najdlhšie existujúceho medzinárodného festivalu študentského divadla u nás – Akademického Prešova, ktorý funguje už 50 rokov. Je autorom desiatok divadelných hier, rozhlasových a televíznych hier a adaptácií. Jeho diela boli sfilmované, divadelné hry uvádzané a preložené aj v zahraničí. Jeho domovskými scénami sa stali predovšetkým martinské, košické a bratislavské divadlá. Aj v tomto roku, v rámci projektu EHMK 2013, Štátne divadlo Košice pripravuje činoherný projekt Svedectvo krvi, reflektujúci život a osudy Sv. košických mučeníkov.

Za svoju prozaickú, dramatickú a inscenačnú tvorbu dostal rad národných a medzinárodných ocenení.

Karol Horák vychoval ako vysokoškolský pedagóg celý rad vynikajúcich slovenských umelcov, pedagógov a pracovníkov masmédií. Celý svoj tvorivý život, napriek veľkému geografickému záberu, žije v Košiciach.

Ženský hádzanársky klub IUVENTA Michalovce
za dlhodobé vynikajúce úspechy na Slovensku a v medzinárodnej súťaži WHIL

IUVENTA Michalovce dlhodobo patrí medzi najúspešnejšie kluby ženskej hádzanej na Slovensku i v Slovensko-českej interlige hádzanárok WHIL. V ročníku 2012/2013 získala šiesty titul Majstra SR, slovenský pohár a striebornú medailu v Interlige.

Historické korene klubu siahajú do začiatku 70. rokov, keď skupina nadšencov okolo Tomáša Jakubča založila pri textilnom závode Odeva rovnomenný ženský futbalový klub. V roku 1976 sa klub preorientoval na hádzanú a začal v regionálnych súťažiach. V širšej slovenskej špičke sa objavil po prvý raz v roku 1993 už pod novým názvom ŠK Zekon.

Zlatá éra michalovskej hádzanej sa začala na prelome storočí, keď k tradičnému sponzorovi klubu, odevnému výrobcovi Zekon, pribudol druhý silný partner, stavebná spoločnosť Chemkostav. Klub to kvalitatívne naštartovalo. V roku 2002 sa stal finalistom Slovenského pohára a piatym miestom v najvyššej slovenskej súťaži si vybojoval účasť v česko-slovenskej Interlige WHIL. Okamžite sa zaradil do jej najužšej špičky. Po dohode hlavných partnerov klub pred sezónou 2003/2004 prijal meno Iuventa, čo zvýrazňovalo jeho orientáciu na výchovu vlastných mladých hráčok.

Jedinému elitnému ženskému klubu z východu Slovenska sa darilo v česko – slovenskej Interlige WHIL. Vyhral ju v rokoch 2005, 2006, 2007, po ročnej prestávke v roku 2009 sa vrátil primát do Michaloviec. Klub sa dvakrát prebojoval do osemfinále Pohára EHF a raz do osemfinále Pohára víťazov pohárov. Iuventa si osem sezón drží primát v najvyššej priemernej návštevnosti v Interlige. Nebývalý divácky záujem viedol generálneho partnera klubu Chemkostav Michalovce k rozhodnutiu, aby z privátnych zdrojov vybudoval na mieste dožívajúcej novú halu. Vďaka tomu sú Michalovce často dejiskom medzištátnych zápasov. Diváci tu mohli vidieť hrať svetovo uznávané tímy - Brazíliu, Srbsko, Čiernu Horu.

Jozef Jarkovský
pri príležitosti životného jubilea - 60 rokov
za žurnalistickú prácu, ktorou reprezentuje Košický kraj doma i v zahraničí, so zvláštnym zreteľom na jedinečné majstrovstvo športového rozhlasového reportéra

Rodák z Košických Olšian, rozhlasový komentátor Jozef Jarkovský, sa po ukončení štúdia andragogiky na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove dlhé roky profesionálne venuje žurnalistike. Pôsobí v košickom štúdiu Slovenského rozhlasu (dnes Rozhlas a televízia Slovenska) ako športový redaktor a komentátor. Poslucháči na celom Slovensku ho poznajú predovšetkým ako špičkového hokejového reportéra. Zápasy slovenskej reprezentácie komentoval na 20 majstrovstvách sveta a na piatich zimných olympiádach, čo je unikát. Žiadny iný komentátor neabsolvoval toľko svetových šampionátov. Jeho majstrovstvo ocenila v roku 2007 aj Komisia ľadového hokeja pri Medzinárodnej asociácii športovej tlače (AIPS). Prezident Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) René Fassel mu na majstrovstvách sveta v hokeji v Moskve odovzdal ocenenie, ktorým sa môže pýšiť ako prvý a zatiaľ jediný Slovák.

Jozef Jarkovský reportuje na vlnách Slovenského rozhlasu od roku 1980. Ako 27-ročný začínal v rozhlase ako spravodajca. Inklinovanie k športu ho neskôr priviedlo do vysnívanej športovej redakcie. Venuje sa predovšetkým futbalu a hokeju, ale ako redaktor pokrýva dôležité zápolenia vo všetkých druhoch športov – cez hádzanú, basketbal, vodné pólo, nohejbal až po lyžovanie. S rovnakým profesionálnym prístupom reportuje zápasy na majstrovstvách sveta i na domácom ligovom zápase.

Pri každej príležitosti s hrdosťou hovorí o svojom rodnom Očvare, o Košiciach, kde dlhé roky žije, o východnom Slovensku, po ktorom sa niekoľko desaťročí s mikrofónom pohybuje. Skromnosť, pokora, profesionalita a vysoká odbornosť sú vlastnosti, vďaka ktorým má Jozef Jarkovský, medzi kolegami zvaný Gigi, veľa priaznivcov a obdivovateľov.

David J. Rintoul
za mimoriadne úsilie pri zachovaní európskej prevádzky United States Steel Corporation v Košiciach a za osobitný prínos pre podporu ekonomického a sociálneho rozvoja Košického regiónu

David J. Rintoul má viac než 30-ročné skúsenosti s prácou v oceliarskom priemysle. Do pozície prezidenta U. S. Steel Košice nastúpil 1. januára 2011. Úspešne viedol najväčšiu firmu v regióne v zložitých ekonomických podmienkach, s ktorými Európa zápasí a zaslúžil sa o zachovanie zamestnanosti a ďalší hospodársky a environmentálny rozvoj firmy. Podporoval aj verejnoprospešné aktivity U. S. STEEL Košice zamerané na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, kultúry i športu v regióne.

Počas pôsobenia vo funkcii prezidenta spoločnosti postupoval veľmi systematicky a precízne v otázkach technologických a organizačných zlepšení, ktoré dávajú firme väčšiu šancu uspieť na čoraz náročnejších trhoch.

Nezastupiteľnú úlohu plnil v procese, ktorý vyvrcholil rozhodnutím korporácie U.S.Steel zotrvať na Slovensku. Východné Slovensko v ňom našlo svojho najlepšieho ambasádora. Svoju vieru v životaschopnosť košického podniku získaval vďaka maximálnej osobnej zaangažovanosti do jeho života, ale aj v projektoch v prospech komunity celého kraja. Osobne podporoval zdravú previazanosť podniku s okolím, keď práve zamestnanci spoločnosti sa stali lídrami projektov, ktoré napomohli zlepšiť kvalitu života v Košickom samosprávnom kraji.

V kritických chvíľach, keď bolo treba poukázať na vplyvy, ktoré poškodzujú konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, prejavil silné odhodlanie. Jeho praktický a zároveň vizionársky pohľad na budúcnosť regiónu sa prejavil aj pri podpore športu, ale aj kultúrnych aktivít spojených s dianím okolo Európskeho hlavného mesta kultúry Košice – 2013.

David Rintoul udelenú cenu venoval detskému domovu v Podolinci, ktorý si získal jeho a manželkine srdce.

Ceny predsedu Košického samosprávneho kraja

Ján Bičkoš
za celoživotný prínos pri tvorbe miestnych novín KRASŇANČAN

Ján Bičkoš, šéfredaktor miestnych novín KRASŇANČAN, sa narodil v roku 1935 v Krásnej nad Hornádom. Od roku 1957 pôsobil v oblasti kultúry najprv ako dobrovoľný pracovník, neskôr ako profesionálny predseda Osvetovej besedy v Krásnej. Aj vďaka jeho práci toto zariadenie patrilo medzi najkonsolidovanejšie kultúrno – osvetové inštitúcie. Bol to výsledok mravčej práce, v čase, keď vznikali prvé amatérske divadlá, hudobné a spevácke telesá, vzdelávacie kurzy (aj pre rómskych obyvateľov) – čo nebolo možné robiť bez lásky, elánu a nadšenia.

Od roku 1971 pôsobil ako redaktor a neskôr zástupca šéfredaktora okresných novín Zora východu. Za svoju prácu bol odmenený viacerými vyznamenaniami za novinársku činnosť. Určitý čas pôsobil aj ako predseda Miestneho národného výboru v Hutke.

Vo novinárskej práci od roku 2006 pokračuje pri tvorbe miestnych novín Krasňančan. S veľkým oduševnením a so srdcom lokálpatriota udržuje štandard novín, aby plnili hlavné poslanie – informovať, propagovať, motivovať, vychovávať. Hlavne vďaka nemu sa Krasňančan stal najdynamickejším zdrojom informácií. Oslovuje a prihovára sa ľuďom rôznych vekových kategórií a záujmových skupín. Jeho tematicky, jazykovo, kultúrne, ba aj poeticky ladené príspevky súzvučia s udalosťami dneška, ale aj minulosti, sú zrkadlom múdrosti života.

Spevácky zbor CollegiumTechnicum
pri príležitosti 30. výročia nepretržitej činnosti
za vzornú reprezentáciu KSK prostredníctvom najväčšej univerzity regiónu východného Slovenska - Technickej univerzity v Košiciach

Spevácky zbor Collegium Technicum pôsobí na Technickej univerzite Košice nepretržite od roku 1983. Spievajú v ňom predovšetkým poslucháči, doktorandi a absolventi univerzity, hudobne nadaní študenti ďalších košických univerzít, ale aj zahraniční študenti. Po zakladajúcom dirigentovi Romanovi Skřepkovi boli najvýznamnejšími dirigentmi Marián Vach, Eva Zacharová a Karol Petróczi. V súčasnosti diriguje zbor Tatiana Švajková -Kanišáková.

Spevácky zbor má dlhodobo dominantné postavenie medzi univerzitnými zbormi Slovenska, čo viackrát potvrdil na súťažiach vysokoškolských zborov na Slovensku a v Českej republike. Od začiatku je premiérovým zborom, interpretuje nové skladby slovenských skladateľov ako sú Ivan Hrušovský, Norbert Bodnár, Juraj Filas, Juraj Hatrík, Peter Breiner, Iris Szeghy, Jozef Podprocký, Hanuš Domanský. Aj zásluhou zboru, ktorý ich skladby uvádzal na zahraničných festivaloch, dostali sa do repertoárov univerzitných zborov vo viacerých štátoch Európy, ale aj v Amerike a Austrálii.

Zbor uviedol 180 koncertov a festivalových vystúpení v 20 štátoch Európy, Argentíne, Uruguaji a Brazílii, Izraeli, USA a Mexiku. Na súťažných festivaloch s medzinárodnou porotou získal 22 cien, je laureátom významných medzinárodných súťaží. V kultúrnom živote mesta a kraja je významná jeho spolupráca na profesionálnej hudobnej scéne, predovšetkým s orchestrom Štátnej filharmónie Košice, s ktorou naštudoval 24 titulov, najpopulárnejšie sú určite spoločné vianočné koncerty. Zbor doteraz dirigovalo 46 profesionálnych dirigentov. Prínos speváckeho zboru do kultúrneho života nášho regiónu je nespochybniteľný.

Gemerský banícky spolok Bratstvo v Rožňave
za propagáciu a zachovávanie baníckych tradícií na Slovensku, ale aj v zahraničí

Gemerský banícky spolok Bratstvo od svojho založenia v roku 1999 pôsobí ako nezisková záujmová organizácia, ktorá združuje pracovníkov bývalých banských závodov, ale aj sympatizantov s touto profesiou. Hlavným poslaním je zachovávanie baníckych pamiatok a tradícií. V čase vzniku bol druhým takýmto spolkom na Slovensku. Spolok je veľmi aktívny predovšetkým pri organizovaní odborných konferencií aj so zahraničnou účasťou.

Gemerský banícky spolok Bratstvo svojimi odbornými a organizačnými radami má zásluhu na vzniku ďalších baníckych spolkov v regióne. Bol iniciátorom založenia Združenia banských spolkov a cechov Slovenska, ktoré má dnes už 27 členov.

V roku 2011 spolu s mestom Rožňava zorganizoval 4. Stretnutie banských miest a obcí Slovenska s medzinárodnou účasťou. V spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave pravidelne obohacuje program Noci múzeí a Dní mesta. Bohatá je prednášková činnosť členov hlavne na stredných školách. Zoznamujú dnešnú mladú generáciu s históriou baníctva v Rožňave a okolí. Každoročne v spolupráci s obcou Nižná Slaná organizujú turistický pochod Po stopách starej baníckej činnosti.

Aktivity spolku treba vnímať aj prostredníctvom práce jednotlivých členov vo významných funkciách v Združení baníckych spolkov Slovenska. Členovia spolku sa aktívne zúčastňujú na všetkých dôležitých akciách spojených s propagáciou zachovania baníckych tradícií na Slovensku a v zahraničí.

Róberta Lebovská a Adrián Angyal
za vzornú reprezentáciu KSK a Slovenska na medzinárodných súťažiach v taekwondo a za vynikajúce úspechy v tomto športe

Róberta Lebovská je najúspešnejšia juniorka na medzinárodnom turnaji Taekwondo ILYO CUP. Spolu s Adriánom Angyalom sú členmi klubu Taekwondo HAKIMI Rožňava i členmi Centra talentovanej mládeže. Patria do reprezentačného tímu Slovenskej republiky v zápase aj v súborných cvičeniach. Obaja pretekári sa v reprezentácii držia už 7 rokov a majú za sebou veľké úspechy.

Adriánovi Angyalovi sa ako prvému v slovenskej histórii tohto športu podarilo v septembri tohto roku v portugalskom Porte získať 2. miesto na Majstrovstvách Európy v taekwondo. V roku 2013 sa vďaka výsledkom nominoval na Majstrovstvá Európy od 16 do 21 rokov, ktoré sa konali v apríli v moldavskom Kišiňove.

Róberta Lebovská je študentkou 2. ročníka na Obchodnej akadémii v Rožňave. Trénuje od októbra 2005, získala majstrovský technický stupeň 1. DAN (čierny opasok). Zvíťazila v troch kolách Slovenského pohára v poomsae i na Majstrovstvách Slovenska. Je najúspešnejšou juniorkou v poomsae za rok 2012. Podobne zvíťazili aj v súťaži párov s Adriánom Angyalom

Taekwondo znamená umenie kopu a úderu, umenie neozbrojeného boja. Praktikant využíva techniky na vlastnú obranu. Je to ale viac ako len fyzický bojový dril. Taekwondo vytvára v cvičencovi cestu myslenia a určitý vzor pre život. Je to systém tréningu rozvíjajúci telo aj ducha. Dôraz je kladený na rozvoj morálneho charakteru človeka. Poomsae je súborné cvičenie, pomocou ktorého sa cvičenec sebazdokonaľuje o rôzne techniky po určených líniách pohybu systematickou cestou proti imaginárnemu súperovi, použitím variácií techník rúk a nôh.

Andrejovi Mikulovi
pri príležitosti životného jubilea - 60 rokov
za dlhoročnú podporu a realizáciu humanitných aktivít, za osobnú, finančnú a materiálnu pomoc zdravotne postihnutým a sociálne odkázaným deťom prostredníctvom humanitnej spoločnosti HUMANITA PRE ŽIVOT

Pán Andrej Mikula je konateľ obchodnej spoločnosti ELEKTROSET Krompachy a podpredseda humanitnej spoločnosti Humanita pre život. Organizačne sa podieľal na prípravách a realizácii vyše 270 podujatí, z ktorých výťažok putoval zdravotne postihnutým a sociálne odkázaným deťom. Doteraz v prospech takto handicapovaných detí spoločnosť odviedla čiastku takmer 95 000 eur. V týchto skutkoch ľudskosti je obsiahnutá i dobrovoľnícka, sponzorská a partnerská humanitná činnosť pána Andreja Mikulu. Odštartoval ju v roku 1993, rok po založení humanitnej spoločnosti.

Zdravotne postihnutým deťom humanitná pomoc pomohla upevniť zdravie. Výťažky sú venované detským oddeleniam nemocníc, detským domovom, ústavom, na nákup liekov, či zdravotnej techniky. V prípade sociálne odkázaných detí finančná pomoc smerovala na nákup hračiek, pomôcok rozvíjajúcich myslenie detí, materiálneho vybavenia pre detské domovy, materské školy, jasle, ale aj na pomoc pri živelných udalostiach, či pri štúdiu.

Za finančnou a materiálnou pomocou sa skrýva i osobná ľudská pomoc Andreja Mikulu pri prípravách a realizácii humanitných podujatí. Zapojil do nich aj svoju manželku a dcéru. Rodinné humanitné spoločenstvo dopĺňa syn.

Pán Mikula bezplatne prenajíma kancelárske priestory pre potreby humanitnej spoločnosti a poskytuje jej motorové vozidlá pri pracovných cestách na Slovensku i v zahraničí. Patrí medzi ľudí dobrej vôle, ktorí poskytujú svoje sily, energiu i voľný čas v prospech iných. Robí tento svet lepším, krajším a nádejnejším, nezabúda na dar ľudskosti

Plakety predsedu Košického samosprávneho kraja

Ing. Miloš Beca, in memoriam
za dlhoročný rozvoj mestskej časti Košice – Vyšné Opátske

Sú ľudia, ktorí pre nás v živote znamenajú viac, než tí ostatní. O to ťažšie je naučiť sa žiť bez nich. K takýmto ľuďom patril aj Ing Miloš Beca. Takmer 23 rokov pôsobil ako prvý muž košickej mestskej časti Vyšné Opátske.

Narodil sa v roku 1961 v Košiciach, svoj život s rodinou prežil vo Vyšnom Opátskom. Ako absolvent Strednej ekonomickej školy nastúpil do OTEX-u. V roku 1990 bol zvolený za starostu mestskej časti a v tejto funkcii pôsobil až do februára 2013, keď vo veku nedožitých 52 rokov podľahol ťažkej chorobe.

Smutné zostali nielen jeho tri dcéry, manželka, blízka rodina, ale aj celá pospolitosť mestskej časti a Košíc. Keďže vo Vyšnom Opátskom prežil celý život, bol s jeho problémami zžitý, starosti občanov považoval za svoje vlastné a tak sa k nim aj staval. Vážil si dôveru ľudí a prácu bral zodpovedne. Nebola ľahká, hlavne začiatky mladého starostu boli náročné. Pod jeho rukami vyrástla nová mestská časť s infraštruktúrou, komunikáciami, verejným osvetlením, kanalizáciou, vodovodom, zeleňou, ihriskami. Jeho húževnatosť a snaha vedieť čo najviac sa prejavila aj ukončením univerzitného štúdia v roku 2008 s červeným diplomom.

Nemal rád veľké slová, v tichosti pracoval, zveľaďoval. Na seba myslel málo, čo sa napokon prejavilo aj v rokoch, keď zápasil s chorobou. Bol to starosta so širokým spektrom, jeho práca nebola prospešná len Mestskej časti Košice – Vyšné Opátske, ale aj celým Košiciam a okolitému regiónu. Jeho pracovným heslom bolo „sme tu kvôli občanom“, v tejto jeho myšlienke chcú pokračovať a jeho volebný program doviesť do konca.

Kolektív zamestnancov Fyziatricko – rehabilitačného oddelenia Nemocnice Košice – Šaca a. s.
pri príležitosti 40. výročia založenia
ako uznanie práce v prospech rozvoja zdravotníctva v kraji a na Slovensku

Fyziatricko-rehabilitačné lôžkové oddelenie v Nemocnici Košice-Šaca v tomto roku slávi 40. výročie založenia. Začalo fungovať vo februári 1973 pod vedením primára Spišáka a bolo prvým oddelením svojho druhu na Slovensku. Poskytovaním kvalitnej zdravotníckej starostlivosti, komplexnej a cielenej rehabilitácie, sa zaradilo medzi najvyhľadávanejšie v Košickom kraji. Pod vedením primára Ľudovíta Želinského ju realizuje vysoko kvalitný erudovaný tím špecialistov a fyzioterapeutov pomocou najmodernejších rehabilitačných metodík a prístrojových zariadení.

Oddelenie je zároveň klinickým pracoviskom pre odborné stáže a predatestačnú prípravu lekárov z odboru fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia i pre lekárov z iných odborov. Pre bakalársky a magisterský stupeň štúdia v odbore fyzioterapia je výučbovou základňou pre Lekársku fakultu UPJŠ a Fakultu zdravotníctva Prešovskej univerzity.

Oddelenie pozostáva z lôžkovej a ambulantnej časti. Má 37 lôžok, z toho 13 nadštandardných. V ambulantnej časti je zriadených 6 ambulancií, z toho 2 všeobecné a 4 špecializované. Prioritou je liečba pacientov s poruchami pohybového aparátu, choroby svalov, kostrovej sústavy a spojivového tkaniva, úrazy, ochorenia nervovej a obehovej sústavy, rehabilitácia pacientov po úrazoch a operáciách pohybového aparátu. Špecializáciou oddelenia je liečba pacientov s ochoreniami chrbtice, ktorej súčasťou je rýchla a komplexná diagnostika, vrátane zobrazovacích metód a konziliárnych služieb pre pacientov.

Marko Kudlik
za dlhoročné bezpríspevkové darcovstvo krvi

Pán Marko Kudlik býva v Nováčanoch v okrese Košice – okolie. Je dlhoročným poslancom obecného zastupiteľstva a predsedom Dobrovoľného hasičského zboru v Nováčanoch. S manželkou Jankou majú 1 synčeka.

Je dlhoročným bezpríspevkovým darcom krvi a nositeľom Jánskeho plakety za 100 bezplatných odberov krvi. V darcovstve krvi a krvných doštičiek pokračuje aj naďalej.

V Nováčanoch už zorganizoval aj hromadný odber krvi, na ktorom sa zúčastnili okrem občanov Nováčan aj občania z iných obcí.

Detský folklórny súbor Pavička zo Sečoviec
pri príležitosti 30. výročia založenia
za záslužnú činnosť a propagáciu folklóru v regióne

Detský folklórny súbor bol založený v roku 1983 pri materských školách v Sečovciach. Vedúcimi súboru sú Valéria Benedeková, Magdaléna Kožuchová a Eva Ferenčíková. Deti pracujú v dvoch skupinách: Malá pavička – pri Materskej škole, účinkujú v nej deti od 3 do 6 rokov,Pavička - pri Meste Sečovce a od septembra 2012 pri Centre voľného času, účinkujú v nej deti od 5 do 12 rokov.

Pavička je členom Východoslovenského folklórneho združenia i Folklórnej únie Slovenska. Námety a materiál pre svoju činnosť čerpá z vlastného regiónu – Zemplína. Súbor sa zapája do rôznych kultúrnych podujatí v rámci mesta, okresu i kraja. Zúčastňuje sa na regionálnych súťažiach, krajských prehliadkach, najväčší úspech dosiahla na Celoslovenskom festivale detských folklórnych súborov v Likavke, kde v roku 2007 získalq Pavička titul LAUREÁT.

Deti v súbore spievajú ľudové piesne, učia sa riekanky, vyčítanky, detské hry i jednoduché tančeky. Vroku 2009 na regionálnej prehliadke sa Malá Pavička s pásmom „Poce dzeci zhora, zdola“ umiestnila v striebornom pásme, rovnaké umiestnenie získala aj v roku 2011 s pásmom „Na huski“. Na súťaži v speve Slovanská pieseň sa deti z Malej Pavičky vždy umiestňujú na popredných miestach. Na celoštátnej súťažnej prehliadke detských folklórnych súborov v Likavke s programom „Na slunočku, na diždiku“ skončili v zlatom pásme.

Folklórna únia na Slovensku na tomto podujatí udelila Valérii Benedekovej a Magdaléne Kožuchovej Cenu Eleny Medveckej – za významný prínos vo vzdelávaní a výchove detí prostredníctvom tradičného ľudového umenia.

Jaskyniarsky klub SPELEO Rožňava
pri príležitosti 65. výročia založenia
za mimoriadny príspevok členov skupiny k rozvoju speleoterapie a za reprezentáciu Košického kraja prostredníctvom projektu EU – HUNEX –DECATHLON 2009

Jaskyniarsku skupinu SPELEO Rožňava od roku 1948 patrila medzi prvé organizované skupiny v bývalom Československu. Prispela k poznaniu podzemia krasových území a lokalít celej republiky, no obzvlášť územia Slovenského krasu.

Na konte jej členov je objav Gombaseckej, Krásnohorskej i Hrušovskej jaskyne, ktoré sú zaradené do fondu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Mimoriadne prispeli k rozvoju speleoterapie aj ďalšími objavmi.

Ocenenie si členovia jaskyniarskeho klubu zaslúžia aj za záchranu ľudských životov – zachránili napríklad maďarského potápača v Rákocziho jaskyni pri obci Bódvarákó v Aggteleckom národnom parku, ale aj chlapca zo starej banskej štôlne nad mestom Rožňava.

Vzorne reprezentovali Košický kraja v Projekte EU-HUNEX-DECATHLON 2009 a aktívne sa zúčastnili na medzinárodnom cvičení záchranárskych síl a prostriedkov na území Maďarskej republiky (Budapešť, Miškolc).

Svoje poznatky a skúsenosti s radosťou a nadšením odovzdávajú mladým ľudom. Sú aktívnymi spoluorganizátormi na viacerých Táboroch ochrancov prírody v Košickom kraji.

Mgr. Mária Uličná
pri príležitosti životného jubilea – 75 rokov
za dlhoročné vedenie folklórnej skupiny Jadlovec a reprezentáciu obce Margecany a Košického samosprávneho kraja prostredníctvom folklóru

Pani Mária Uličná sa narodila v Jaklovciach. Celý život pracovala ako učiteľka, dnes je na dôchodku. Je dlhoročnou členkou Folklórnej skupiny Jadlovec z Margecian. Stála pri jej vzniku v roku 1976. V roku 1977 sa stala vedúcou skupiny a viedla ju nepretržite až do roku 2012, keď odovzdala žezlo mladším.

Ona sama je pravým zobrazením charakteru Spiša – skromná, pracovitá, múdra, hrdá, srdečná a láskavá. Jej umenie právom patrí do zlatého fondu slovenského folklóru, jej osobnosť medzi nositeľov našich tradícií. Folklórna skupina Jadlovec pod jej vedením dosiahla veľa úspechov a ocenení. Poznajú ju folkloristi na celom Slovensku. Jej práca zanechala hlbokú stopu v obci, ktorá si ctí tradície. Vďaka Márii Uličnej zostali zachované zvyky a tradície predkov pre budúce generácie. Má neoceniteľný podiel na reprezentácii Margecian, Spiša, Košického kraja.

Jadlovec v rokoch 1976 – 2012 účinkoval na mnohých folklórnych podujatiach. Od domácich, obecných, okresných , až po celoslovenské. Od Národopisných slávností v Olcnave, Hornotoryského festivalu v Krivanoch, Spišských folklórnych slávností, Zemplínskych slávnosti na Šírave, cez Zamagurské slávnosti v Červenom Kláštore, Turčianske slávnosti v Martine, festival v Raslaviciach, až po vrcholné festivaly vo Východnej, v Detve, v Strážnici.

Jadlovec s úspechom účinkoval aj v Poľsku a Maďarsku. V československom rozhlase nahral ukážky spišského folklóru, piesne a zvyky z Margecian. V televíznom archíve sú relácie o zvykoch na Ondreja, Margecianska svadba i ďalšie relácie. V spolupráci s nestorkou slovenského folklóru Melániou Nemcovou boli vydané dva diely „Piesní Spiša“. Veľa energie venuje deťom v detskom folklórnom súbore JADLOVČEK II. a MARGARÉTKA. Z vlastných spomienok do scénickej podoby upravila pásma „Na gazdovskom dvore“, „V ňedzeľu pri mľine“, „Podzme še bavic“, „Zašej mi Janičku, zašej mi ľen“, „Pri jarečku“, „Vihaňaňe žimi z jarka“.

Ceny Košického samosprávneho kraja

Ladislav Bottlik
pri príležitosti životného jubilea - 70 rokov
za osobný prínos k rozvoju vodnopólového športu v regióne

Ladislav Bottlik celý svoj profesionálny život zasvätil vodnému pólu. Bol reprezentantom Československa, hráčom Červenej hviezdy Košice a od roku 1975 až do roku 2010 pôsobil ako profesionálny tréner vo významných európskych oddieloch. Získal 30 titulov majstra ČSSR a majstra Slovenskej republiky. Je nositeľom titulov Majster športu a Zaslúžilý majster športu. V tomto roku uplynulo polstoročie od významného historického úspechu, keď 31. júla 1962 vodní pólisti Červenej hviezdy Košice získali titul majstra ČSSR. Bol to prvý titul majstra ČSSR, ktorý získal kolektívny šport pre mesto Košice a zároveň prvý titul pre vodných pólistov Červenej hviezdy Košice. A bol to aj začiatok úspešnej éry 34 titulov, ktoré v priebehu uplynulého pol storočia vybojovali pólisti pre mesto Košice a celý východoslovenský región.Vodné pólo sa vďaka tomu stalo pýchou všetkých Východniarov, úspechy tohto športu nemajú v bývalom Československu ani na Slovensku obdobu. A práve ocenený Ladislav Bottlik je najvýraznejšou osobnosťou z prvého majstrovského kolektívu. Väčšinu 50- ročnej éry naďalej stojí pri úspechoch košického vodného póla.Medzi jeho najväčšie úspechy ako reprezentačného trénera patrí účasť na OH 1992 v Barcelone a 2000 v Sydney, na Majstrovstvách sveta 1998 v Perthe. Osemkrát doviedol svojich zverencov na Majstrovstvá Európy a dvakrát na Majstrovstvá Európy juniorov.

Štefan Bubán
pri príležitosti životného jubilea – 80 rokov
za celoživotné pôsobenie v slovenskej maliarskej tvorbe

Štefan Bubán, rodák z Pavloviec nad Uhom, absolvoval štúdia na Vysokej pedagogickej škole v Prešove a Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. S jeho menom sa spája slovenské maliarstvo posledných štyridsiatich rokov.V tvorbe začínal abstrakciou. Ako Východniar sa začal venovať predovšetkým Zemplínu. Do diel vkladal veľa optimizmu, ale neobchádzal ani ťažké témy vojny, Hirošimy a Osvienčimu. Množstvo diel venoval aj ekologickým témam. Dôležitú úlohu v jeho tvorbe zohráva farba, vďaka čomu sa Bubánova tvorba líši od tvorby viacerých súčasníkov. Sám umelec svoje diela charakterizuje ako optimistické, nepodliehajúce pesimizmu. Obrazy nemaľuje podľa vkusu ľudí, jeho tvorba je svetom vlastnej fantázie a objavov. V dielach hľadá nepoznané, láka ho vyjadrovať tvorbou neznáme.Obrazy trebišovského maliara Štefana Bubána vzbudzujú obdiv nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, kde sa predstavil na viacerých samostatných a kolektívnych výstavách. Úspechom bola napr. veľká medzinárodná výstava Jesenný parížsky salón. Japonci ho zaradili do publikácie medzi sto najvýznamnejších súčasných umelcov. Vystavoval aj vo francúzskom Cannes počas filmového festivalu, spomedzi dvesto výtvarníkov a osemsto diel, získal zlato. Vystavoval tiež v Berlíne, Londýne a v Káhire.

Mikuláš Kasarda
za celoživotné pôsobenie v slovenskej poetickej tvorbe

Básnik Mikuláš Kasarda sa narodil v Sačurove, žije v Sečovciach. Po ukončení odboru slovenčina – filozofia na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave v roku 1950 a Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove v roku 1964, pracoval ako učiteľ v Trebišove. Neskôr pôsobil ako redaktor v Československom rozhlase v Košiciach, striedavo učil na Gymnáziu v Sečovciach a na Gymnáziu v Michalovciach. Vo svojich dielach sa Mikuláš Kasarda často vracal k rodnému zemplínskemu kraju, k práci roľníkov, ale aj k svojej pedagogickej praxi či spoločenským problémom. Okrem poetickej tvorby pre dospelých sa venoval i písaniu poézie pre deti. Prekladal tiež z nemeckej literatúry (Johanna Wolfganga Goetheho, Friedricha Schillera), maďarskej literatúry (diela Endre Adyho) a z českej poézie hlavne diela Jana Nerudu. Jeho poetická tvorba počnúc rokom 1953 vyšla v niekoľkých zbierkach básní. Medzi najvýznamnejšie rozhodne patria Širokými ulicami, Kohútí spev, Pre teba, Zemplínske leto, Predletie, Krajinské dažde, Cesta búrkou, Zápočet, Podvečerné poľné cesty. V roku 1999 spolupracoval na diele Duchovné piesne. Z tvorby pre deti je asi najznámejšia knižka z roku 1962 Lopta na oblohe.Mikuláš Kasarda je od roku 2011 nositeľom Ceny Fra Angelica.

Folklórny súbor Čarnica z Košíc
pri príležitosti 55. výročia založenia súboru
za zachovávanie ľudových tradícií a úspešnú reprezentáciu východoslovenského folklóru doma i v zahraničí

Folklórny súbor Čarnica vznikol v roku 1957 ako prirodzený nasledovník detského folklórneho súboru Vienok. Za 55 rokov nepretržitej existencie sa v ňom vystriedalo viac ako 1500 dievčat a chlapcov tanečnej, speváckej a hudobnej zložke. Čarnica reprezentovala slovenský folklór na 72 zahraničných zájazdoch v 21 krajinách Európy a Ázie. Súbor prešiel rôznymi vývojovými etapami, no stále si zachováva svoju tvár, štýl práce a miesto v povedomí obdivovateľov folklóru. Milovníkov folklóru potešil niekoľkými desiatkami choreografií z oblastí Spiša, Abova, Gemera, Zemplína, Šariša, či z Goralskej oblasti. Pri Čarnici pôsobí aj detský folklórny súbor Čarnička a Detská tanečná škola Čarnulienka, v ktorej sa deti od 4 rokov učia základom ľudového tanca. Každý rok sa v nej vystrieda okolo 100 detí. Folklórny súbor sa aktívne podieľa na kultúrnom dianí v Košiciach. Folklórny súbor Čarnica je nositeľom viacerých významných ocenení. Stala sa laureátom Svetového festivalu mládeže a študentstva v Helsinkách a Berlíne. Na prestížnom medzinárodnom festivale vo francúzskom Dijone v roku 2005 v konkurencii 13 profesionálnych súborov získala ako jediný slovenský súbor Zlatú reťaz v kategórii štylizovaného folklóru. V roku 1963tu získala Bronzovú reťaz. Úspechom súboru bola aj účasť na festivale v tureckej Burse, kde v konkurencii 50 súborov získala mimoriadne ocenenie medzinárodnej poroty „Cenu sympatie“.

Technická univerzita v Košiciach
pri príležitosti 60. výročia založenia
za vynikajúce výsledky vo vzdelávacej a vedeckej činnosti, ktorými úspešne reprezentuje Košický samosprávny kraj

Technická univerzita v Košiciach je s deviatimi fakultami s diverzifikovanými študijnými odbormi a programami najväčšou vysokou školou vo východoslovenskom regióne. Dôvodom založenia jej predchodkyne - Vysokej školy technickej v Košiciach, bol rozvoj hutníckeho, spracovateľského, strojárskeho a dobývacieho priemyslu v tomto regióne. Cieľom bolo vychovávať odborný personál pre zabezpečenie intenzívneho rozvoja priemyslu. Za 60 rokov na Technickej univerzite v Košiciach ukončilo štúdium viac ako 40 tisíc absolventov, ktorí tvoria rozhodujúci potenciál pre rozvoj Košického a Prešovského kraja. Univerzita má veľký podiel na rozvoji výskumu a inovácií. Prostredníctvom európskych štrukturálnych fondov získali jej zamestnanci viac ako 100 miliónov eur na rozvoj výskumu a vzdelávania na vysokých školách. V rôznych hodnoteniach a domácich či zahraničných rankingov sa Technická univerzita umiestňuje na 2. až 4. mieste medzi slovenskými vysokými školami. Technická univerzita sa v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom podieľa na príprave a realizácii rozvojových programov Košického a Prešovského kraja. Jej zamestnanci sú členmi rôznych spoločností a komisií. Univerzita sa významne podieľa aj na zdokonalení prípravy absolventov stredných odborných škôl a tvorbe študijných programov, ktoré potrebujú priemyselné firmy v regióne i univerzitné študijné odbory.

Ceny predsedu Košického samosprávneho kraja

Mária Buzinkayová
za kvalitnú trénerskú prípravu žiackych a mládežníckych kategórií a osobný podiel na rozvoji basketbalu v meste Rožňava

Mária Buzinkayová žije v Lipovníku v okrese Rožňava. Svoje medzinárodné hráčske a trénerské skúsenosti využíva pri príprave kvalitných mladých hráčok pri Mestskom basketbalovom klube v Rožňave, kde v súčasnosti pôsobí. Takmer celý svoj aktívny život venovala basketbalu – či už ako hráčka alebo trénerka v domácich i zahraničných kluboch. Počas hráčskej kariéry odohrala 1 305 zápasov. Na Slovensku pôsobila v klube Lokomotíva Košice. Po žiackych a mládežníckych kategóriách hrala až do roku 1968 II. a I. ligu žien a patrila k oporám košického basketbalu. Neskôr patrila k najlepším basketbalistkám Juhoafrickej republiky, kde žila 24 rokov. Na začiatku 70. rokov, keď získaval basketbal popularitu, sa dostala do klubu Celtik, v drese ktorého odohrala množstvo zápasov. V juhoafrickej ligovej súťaži Champion of Champions, kde sa tradične stretávali najlepšie klubové družstvá z celej Južnej Afriky, reprezentovala tento klub 18 krát a odohrala 108 zápasov. Neskôr pôsobila v klube Corinthians, v drese ktorého získala miesto v All stars. V roku 1978 získala jedno z najvzácnejších ocenení „Športovkyňa roka Južnej Afriky“. Od roku 1986 pokračovala v trénerskej kariére najprv v Transvaale v Juhoafrickej republike, po príchode na Slovensko v roku 1993 v klube Cassovia Košice. Ako trénerka žiackej kategórie a neskôr kadetiek a junioriek prispela k ich postupu do slovenskej Extraligy. V rokoch 2000 – 2001 pôsobila ako asistentka trénera Karnaja v reprezentačnom družstve Slovenskej republiky.

Martin Neubeller
za prínos a zásluhy na rozvoji mesta Krompachy, regiónu Spiš a zviditeľnenie Košického kraja

Martin Neubeller, rodák z Krompách, je nositeľom viacerých vyznamenaní v oblasti dopravy. Po maturite na elektrotechnickej priemyslovke začínal na Oblastnom riaditeľstve Železníc Slovenskej republiky v Košiciach. V roku 1989 začal podnikať v oblasti silnoprúdovej elektrotechniky so zameraním na montáže a dodávky pevných trakčných zariadení pre železničnú a mestskú dopravu. Od roku 1993 je majiteľom a konateľom firmy ELTRA Košice, ktorá sa môže pochváliť modernizáciou a elektrifikáciou tratí: Čadca – Skalité – Zwardoň, Banská Bystrica – Zvolen, Prešov – Plaveč, Vydrník – Spišská Nová Ves, Kraľovany – Turany, ale aj rekonštrukciou trakčných vedení staníc Čierna nad Tisou, modernizáciou železničných koridorov Bratislava - Púchov, rekonštrukciou tatranských železničných tratí. Jeho firma sa spolupodieľala aj na modernizácii trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov. O úspechoch firmy svedčí aj fakt, že spoločnosť Eltra v súťaži Diamanty slovenského biznisu, ktorú organizuje spoločnosť Enterprise Investors a magazín Profit, získala 1. miesto vo východoslovenskom kraji ako najdynamickejšie rastúca firma za rok 2011. Martin Neubeller venuje veľkú pozornosť aj humanitným a charitatívnym aktivitám, pri ktorých nezabúda ani na rodný Spiš. Ocenili to viaceré samosprávy. Mesto Krompachy mu udelilo Čestné občianstvo, Mesto Krompachy Cenu mesta a spoločnosť Humanita pre život Ocenenie za podporu humanitárnych aktivít.

Mgr. Oto Sabo 
pri príležitosti životného jubilea – 70 rokov
za mimoriadny podiel na rozvoji stredoškolského odborného vzdelávania a úspechy košického vodného póla doma i v zahraničí

Oto Sabo sa narodil v Humennom. Absolvoval Pedagogickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V roku 1965 začínal ako učiteľ na Odbornom učilišti Hutných stavieb, terajšej Strednej odbornej škole na Ostrovského ulici v Košiciach. Od roku 1983 bol zástupcom riaditeľa pre teoretické vyučovanie. Škole zostal verný 37 rokov a bol hnacím motorom jej rozvoja. Nebál sa experimentovať, na jeho podnet sa pedagógovia pustili do experimentálneho overovania nového študijného odboru. Už v roku 1987 tu bola zriadená jedna z prvých počítačových učební v regióne. V súčasnosti pôsobí ako vedúci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky na pracovisku v Košiciach. S menom Ota Saba je nerozlučne späté aj košické vodné pólo. Tomuto športu sa venoval ako hráč, ale aj ako predseda oddielu Červená hviezda Košice. Získal päť titulov majstra Československa seniorov. V rokoch 1980 až 1990 bol predsedom úseku vodného póla pri Výbore zväzu plaveckých športov Ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy. Stál pri zrode stredísk vrcholového športu mužov a mládeže v Košiciach, Novákoch, Bratislave a tréningových stredísk mládeže v Košiciach, Bratislave, Novákoch a Topoľčanoch. Stali sa základom rozširovania vodného póla na Slovensku. Ako predseda oddielu vodného póla Košice sa výraznou mierou podieľal na úspechoch Červenej hviezdy Košice v medzinárodných súťažiach. Klub sa stal uznávaným a vyrovnaným partnerom aj najvyspelejším družstvám z absolútnej svetovej špičky.

Dr.h.c. mult. prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc.
za významný prínos vo vzdelávacej a vedeckej činnosti v Košickom regióne, Slovenskej republike i na medzinárodnej úrovni

Juraj Sinay po skončení Strojníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach počnúc rokom 1974 celý svoj profesionálny život zasvätil poslaniu vedca a vysokoškolského pedagóga svojej alma mater. Jej smerovanie striedavo ovplyvňoval ako prorektor pre zahraničné styky, neskôr ako prodekana Strojníckej fakulty pre zahraničné styky, vedu a výskum. V rokoch 2000 – 2007 bol rektorom Technickej univerzity v Košiciach. Zároveň pôsobil aj ako hosťujúci profesor na univerzitách v Miskolci a v slovinskej Ljubljane. Titul doctor honoris causa bol profesorovi Sinayovi udelený na Univerzitách v Miskolci, na Bergskej univerzite vo Wuppertali a na Štátnej zakarpatskej univerzite v Užhorode. Krátke obdobie pôsobil aj ako poradca prezidenta pre oblasť vedy a vzdelávania. Veľmi výrazné pôsobenie profesora Juraja Sinaya vnímame aj v akademickej oblasti - ako prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie, stáleho experta Rady vlády pre vedu a techniku pre technické vedy, či ako člena Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu. Rovnako významné je jeho pôsobenie v regionálnej samospráve, predovšetkým v oblasti školstva. Juraj Sinay je ako propagátor vedy a techniky v oblasti aplikácie metód hodnotenia teoretických a pracovných rizík, členom viacerých riešiteľských výskumných tímov, pracovných skupín a redakčných rád významných časopisov. Je autorom a spoluautorom 7 monografií, 5 vysokoškolských skrípt, množstva článkov, viac ako 30 projektov a 3 patentov. Je nositeľom Národnej ceny za kvalitu za prínos pri presadzovaní myšlienok kvality a budovaní systémov manažérstva kvality v Slovenskej republike, Ceny Jána Andreja Segnera za rozvoj metrológie na Slovensku a v roku 2003 mu udelili Medailu Slovenskej akadémie vied.

Kolektív redakcie podnikových novín Oceľ východu
za zásluhy v publicistickej a verejnoprospešnej činnosti a zviditeľňovanie Košického samosprávneho kraja

Podnikové noviny hutníckej spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o. a ocenený kolektív redakcie Oceľ východu zohrávajú dôležitú úlohu v internej komunikácii firmy od jej založenia. Oceľ východu vychádza v náklade 13 000 kusov a zamestnancom sú distribuované zadarmo. Tvorí ich päťčlenný kolektív Magdaléna Fecurková, Milan Katunský, Richard Dreisig a Jana Šlosárová pod vedením Ivety Fialovej. Počas 52 ročnej existencie sa niekoľkokrát zmenila periodicita vydávania až po súčasný dvojtýždňový cyklus. Významné aktuality sa k zamestnancom dostávajú aj prostredníctvom mimoriadnych vydaní. Redakcia Ocele východu si kvalitu firemných novín overuje už niekoľko rokov v súťaži Podnikové médium roka. Vždy získava popredné umiestnenia – v ostatných štyroch rokoch to bolo vždy 1. miesto. V roku 2008 redakcia získala aj Cenu Hospodárskych novín za najlepšiu obsahovú stránku a v roku 2011 aj špeciálnu cenu vyhlasovateľa súťaže za najlepšiu obsahovú stránku.Kolektív redakcie bol úspešný aj v 15. ročníku tvorivej súťaže novinárov východoslovenského regiónu za rok 2009. V kategórii okresná, podniková tlač a internetové noviny udelila Regionálna organizácia Slovenského syndikátu novinárov v Košiciach a Literárny fond – sekcia pre žurnalistiku kolektívu Oceľ východu 1. miesto.

Plakety predsedu Košického samosprávneho kraja

Michal Sabo Balog
pri príležitosti životného jubilea – 55 rokov
za prínos v oblasti kultúry ako neprofesionálneho výtvarníka, ktorý svojou tvorbou prispieva k zviditeľňovaniu Košického samosprávneho kraja

Pán Michal Sabo Balog sa narodil a býva v obci Záhor v Sobraneckom regióne. V 70. a 80. rokoch minulého storočia pôsobil ako člen hudobnej skupiny Hurikán. V tom čase sa skupine darilo, Hurikán sa kvalitnými vlastnými skladbami uchytiť v hudobnom svete, Skupina to neskôr zúročovala aj v hudobnej súťaži „Košický zlatý poklad“, v ktorej stále bodovala. Získali jedno prvé miesto, dvakrát druhé a raz tretie miesto. Skupina doteraz hráva na koncertoch skladby z obdobia pôsobenia pána Michala Sabo Baloga. Po ukončení pôsobenia v skupine Hurikán sa pán Michal Sabo Balog začal venovať maľovaniu obrazov. Vystavoval na spoločných výstavách neprofesionálnych maliarov v Michalovciach, na ktorej už získal niekoľko čestných uznaní. Stálu výstavu obrazov má v cukrárni Siesta v Michalovciach. Svojím estetickým cítením ovplyvnil a ovplyvňuje vzhľad obce Záhor. Mnohí záhradkári z obce čerpajú inšpiráciu v jeho okrasnej záhrady. Viacerým občanom pomáhal pri zakladaní okrasných záhrad a tvarovaní okrasných drevín v záhradách, tejto záľube sa venuje aj v prospech obce Záhor na jej verejných priestranstvách.

PhDr. Eva Bombová
pri príležitosti životného jubilea – 70 rokov
za celoživotné zásluhy v publicistike, s prihliadnutím na dlhoročné aktivity vo verejnoprospešnej, humanitárnej a dobrovoľníckej oblasti

Eva Bombová začínala ako novinárka v roku 1964 v Prešovských novinách. Po tom, čo sa s manželom JUDr. Jozefom Bombom, futbalovým internacionálom, v roku 1966 presťahovali do Košíc, pracovala až do roku 1985 ako vedúca východoslovenskej redakcie denníka SMENA, neskôr pôsobila ako redaktorka celoštátneho denníka odborov PRÁCE Praha, bola regionálna spravodajkyňa z východného a časti stredného Slovenska. Na začiatku 90. rokov sa stala vedúcou regionálnej redakcie denníka SME pre východné Slovensko, kde pôsobila až do odchodu do dôchodku. Je viacnásobnou laureátkou prestížnych novinárskych ocenení na celoštátnej i regionálnej úrovni. Určité obdobie pôsobila aj ako tajomníčka pre mediálnu komunikáciu na Generálnom biskupskom úrade Evanjelickej cirkvi a. v. v Bratislave. Eva Bombová je členkou československých a slovenských novinárskych organizácií od roku 1965. (V súčasnosti je členkou celoštátnej Kontrolnej rady Slovenského syndikátu novinárov a predsedníčkou Revíznej komisie Slovenského syndikátu novinárov v regióne.) Eva Bombová aktívne pôsobí aj v humanitárnej oblasti, kde ako dobrovoľníčka dlhodobo poskytuje poradenstvo v oblasti public relations pre charitatívne organizácie. Pripravuje humanitárne projekty, z ktorých zaujala napr. Plamienková štafeta na pomoc bezdomovcom, v spolupráci so Spoločnosťou dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Od roku 1995 je aktívna v neziskovej sfére prostredníctvom občianskeho združenia Zelené pero/GREENPEN, ktoré založila spoločne s manželom Jozefom.

Mgr. Eva Děkanovská
za celoživotné zásluhy na vytváraní vzťahov medzi Slovenskom a Srbskou republikou a za neúnavné mapovanie života v Košickom kraji prostredníctvom lokálnej televízie v Košiciach – TV NAŠA

Aj keď Eva Děkanovská vo svojej profesijnej kariére vyskúšala učiteľstvo na vysokej škole, či manažérsku funkciu v banke, už viac ako 20 rokov je jej život spätý s televíziou. Tesne po revolúcii s Marcelom Děkanovským založili produkčnú spoločnosť, ktorá sa zaoberala televíznou výrobou a produkciou. O pár rokov na to založili lokálnu televíziu s najväčším rozsahom denného vysielania na Slovensku – TV NAŠA. Tá sa krátko po svojom vzniku stala fenoménom a mienkotvorným médiom v Košiciach. Eva Děkanovská je spoluzakladateľkou TV Global, televízie, v ktorej spolupracovalo niekoľko lokálnych televízií na spoločnej celoštátnej a lokálnej programovacej platforme. Je zakladateľkou Nadácie City TV, ktorá je organizátorom najstaršieho festivalu lokálnych televízií v Európe, prostredníctvom ktorej organizuje školenia lokálnych televíznych manažérov, producentov, kameramanov a redaktorov nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách. Nadácia pod jej vedením vytvorila rozsiahlu databázu informácií o lokálnych televíziách v Európe a zároveň funguje ako distribútor lokálnych televíznych programov medzi nimi. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa začala nadácia prioritne zameriavať na tie krajiny, ktoré sú mimo Európskej únie - najmä na Bielorusko, Ukrajinu a krajiny bývalej Juhoslávie. Spolupráca Evy Děkanovskej so srbskými televíznymi tvorcami prerástla do komplexnej spolupráce vo všetkých oblastiach života. Preto bolo pred dvoma rokmi úplne prirodzené, že sa Eva Děkanovská stala honorárnou konzulkou Srbskej republiky na Slovensku. Osobnosť Evy Děkanovskej sa už stala pojmom v európskej rodine lokálnych vysielateľov.

doc. JUDr. Vladimír Gecelovský, CSc.
pri príležitosti životného jubilea – 60 rokov
za prínos pre rozvoj Košického samosprávneho kraja v oblasti verejnej správy

Vladimír Gecelovský je rodák z obce Vlachovo. Od ukončenia štúdia práva dlhé roky pôsobil v miestnej štátnej správe v Rožňave. Po ukončení činnosti na komunálnej úrovni pôsobil ako riaditeľ sekretariátu a protokolu v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky a v ústredných orgánoch štátnej správy ako vedúci úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Absolvoval aj štúdium na Kráľovskej akadémii obranných štúdií v Londýne (RCDS). V rokoch 2003 až 2005 pôsobil ako poradca predsedu Úradu pre štátnu službu Slovenskej republiky. Isté obdobie pôsobil ako advokát. Od roku 2009 pôsobí pán Gecelovský v Ústave medzinárodných vzťahov Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici. Popri tom sa venuje aj regionálnej samospráve. Vladimír Gecelovský vo funkciách v ústredných orgánoch štátnej správy a v súčasnosti v oblasti vysokého školstva a regionálnej samospráve ovplyvňoval a ovplyvňuje činnosť verejnej správy v regióne.

Gabriel Kladek
za celoživotné zásluhy na mapovaní umeleckých a historických artefaktov v Košiciach

Gabriel Kladek sa narodil v Košiciach, kde prežil aj väčšinu svojho života. Pôsobil ako fotograf košického štúdia Slovenskej televízie a ako historik umenia odovzdával skúsenosti mladým fotografom na Škole umeleckého priemyslu. V súčasnosti pracuje na projekte mesta Košice „Súpis všetkých artefaktov na verejne prístupných miestach“. Od vzniku TV NAŠA pracuje ako jej externý spolupracovník. Už viac ako desať rokov sa prihovára Košičanom prostredníctvom postrehov z mesta, ktoré pomohli zachrániť nejednu kultúrnu, či historickú pamiatku, pretože inak by zostali nepovšimnuté. Nabáda kompetentných, aby umenie a história mali v Košiciach dôstojné miesto. Jeho relácie sú plné informačnej presnosti, analýzy, kritiky a dôslednej kontroly správy mesta. Za roky pôsobenia vytvoril obrovský obrazový archív. Jeho neúnavnosť pri ochrane vojnových hrobov Červenej armády v Košiciach ocenilo aj Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku. Nadácia otvorenej spoločnosti ocenila Novinárskou cenou v roku 2007 jeho osobnostný pohľad na chátrajúcu budovu Židovského kasína. Vlastný názor a trpezlivosť pri presadzovaní predsavzatí sú zásadami jeho života. Počas nežnej revolúcie sa aktívne zapojil do hnutia Verejnosť proti násiliu. Po jeho rozpade však odmietol všetky ponuky vstúpiť do vznikajúcich politických strán. Krátky čas pracoval v samospráve. Ak by nebol historikom umenia, určite by sme o ňom dnes hovorili ako o úspešnom športovcovi. V rokoch 1957 – 1961 bol členom reprezentácie ČSR v atletike v hode diskom. Keď však odmietol nátlaky, aby začal užívať anaboliká, v apríli 1961 ho z reprezentácie vylúčili. Sám hovorí, že vytrvalosť, ktorú sa naučil v športe, mu v živote priniesla ovocie. Vždy trafí svojím pomyselným diskom tam, kam si zaumieni.

Ing. Emil Labaj
pri príležitosti životného jubilea – 60 rokov
za osobitný prínos, dosiahnuté výsledky a mimoriadne zásluhy v oblasti kultúrnej, umeleckej, vzdelávacej a verejnoprospešnej činnosti v meste Spišská Nová Ves, regióne a Slovensku

Emil Labaj začínal v kultúre v Spišskej Novej Vsi v roku 1986. V súčasnosti pôsobí vo funkcii riaditeľa Mestského kultúrneho centra. Už od začiatku svojho pôsobenia v kultúrnom živote mesta sa spolupodieľal na realizovaní významného projektu SPIŠSKÝ SALÓN KRESLENÉHO HUMORU, na ktorom vystavovali svoje práce velikáni kresleného humoru zo Slovenska a zahraničia. Tento neobvyklý projekt pretrval vďaka angažovanosti Emila Labaja až do súčasnosti a má neustále úspech u spišskonovoveskej verejnosti. Prioritou jeho práce bola vždy maximálna snaha o zachovanie kolektívov záujmovej umeleckej činnosti – folklórnych skupín ČAČINA a IHRÍK a ochotníckeho divadelného súboru HVIEZDOSLAV, ktoré patria medzi špičkové vo svojej kategórii na Slovensku. Nie zanedbateľná je jeho textárska činnosť. Mnohé jeho texty prevzala do svojho repertoáru spišskonovoveská country rocková skupina THE COLT, prebásnil svetové evergreeny F. Sinatru, T. Jonesa, E. Humperdinga pre speváka Petra Stašáka, ako aj texty piesní pre inscenácie divadelného súboru HVIEZDOSLAV (napríklad do inscenácie Moliérovho Lakomca. Záujmom pána Labaja je výtvarné umenie. Jeho grafické a ilustrátorské práce získali významné ocenenia. Patria k nim aj príležitostné poštové pečiatky a kresby do kalendárov, ktorých vydavateľom je Mesto Spišská Nová Ves. Ako autor – výtvarník realizoval niekoľko autorských výstav doma i v zahraničí.

Ing. Ján Lörinčík
pri príležitosti životného jubilea – 80 rokov
za celoživotný prínos v oblasti rozvoja neprofesionálneho výtvarníctva, ktorým propaguje mesto Trebišov a zviditeľňuje Košický samosprávny kraj doma i v zahraničí

Ján Lörinčík sa narodil v obci Uderina v okrese Lučenec. Na východné Slovensko prišiel v 50. rokoch po absolvovaní štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre a vojenskej službe. Začal ako stredoškolský pedagóg na Vyššej roľníckej škole v Michalovciach a na SPTŠ v Sečovciach. Život a práca pedagóga, publicistu, riadiaceho pracovníka je bytostne spojená s okresom a mestom Trebišov a jeho verejným a spoločenským životom. Trvalou súčasťou života i aktivitou Jána Lörinčíka je výtvarné umenie, hlavne krajinomaľba. V jeho motívoch prevažuje príroda v každom ročnom období, vodné zákutia pri Latorici, tatranská príroda, Zamagurie, Pieniny, Kriváň, Ždiar a poľovnícke motívy. Výber z tvorby predstavil na 46 obrazoch na samostatnej výstave vo Vlastivednom múzeu v Trebišove. Jeho diela mali vynikajúci ohlas doma a v zahraničí. Obraz Jána Lörinčíka daroval Alexander Dubček ako predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR prezidentovi USA Georgeovi Bushovi st. pri jeho návšteve Československa v roku 1992. Jeho diela dotvárajú mnohé súkromné zbierky. Obraz „Symbolická ruža pre Nórsko“, ktorý vyjadruje sústrasť po vlaňajšom teroristickom útoku v Osle a na ostrove Utoya, venoval autor Veľvyslanectvu Nórskeho kráľovstva v Bratislave. K umelcovým inšpiratívnym zdrojom patrí moderné cirkevné umenie. Jeho oltárne obrazy v evanjelickom kostole v Trebišove, v rodnej obci, v Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v ďalších inštitúciách obohatili posvätné miesta veriacich.

Ing. Ladislav Maxim
za pedagogickú a publikačnú činnosť, za prácu s mládežou v meste Sobrance i pozitívny príklad ochrany prírody a prínos pre rozvoj Košického samosprávneho kraja

Ladislav Maxim je významnou osobnosťou v oblasti lesného hospodárstva a dendrológie, rovnako pozitívne je vnímaná jeho pedagogická, publikačná činnosť a práca s mládežou. Od ukončenia vysokoškolského štúdia pôsobil v rôznych funkciách v Lesnom závode Stakčín, neskôr v Sobranciach. V roku 1973 založil prvý Krúžok mladých ochrancov krajiny vo Východoslovenskom kraji na Základnej škole v Stakčíne. Odvtedy sa aktívne venuje ochrane prírody. Jeho najväčším koníčkom bola publicistika. Bol aktívnym dopisovateľom podnikového časopisu Východoslovenské lesy a člen redakčnej rady mesačníka LES, ktorý vydávalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. V roku 1998 vydal publikáciu Vzácne dreviny okresov Sobrance a Michalovce. Je autorom publikácie Spomienka na vzácneho rodáka... venovanej profesorovi Miroslavovi Stolinovi, vynikajúcemu vysokoškolskému pedagógovi, praktikovi a výskumníkovi. Päťdesiate výročie maturity alebo putovanie za osvedčením o skúške dospelosti bol jeho tretí titul, vyšiel v roku 2008. V súčasnosti pán Maxim pripravuje ďalšiu publikáciu Stromy sú mojím osudom. V roku 2000 odišiel do dôchodku, ale napriek tomu sa naďalej stretáva s mládežou na základných a stredných školách. Venuje sa aktívnej ochrane hniezdenia bociana bieleho a získavaniu jedinečných informácií o živote bocianov v okresoch Sobrance, Michalovce a Trebišov. Ladislav Maxim je držiteľom viacerých rezortných vyznamenaní.

Imrich Pástor
za mimoriadne úspechy, ktorými zviditeľnil Košický samosprávny kraj a Slovensko na pretekoch Medzinárodného maratónu mieru

Imrich Pástor je rodák z Vyšnej Myšle. Už od detstva mal vzťah k športu, predovšetkým k maratónskemu behu. Na štart prvých oficiálnych pretekov sa postavil ako dvanásťročný v Blažiciach. Spočiatku mu bol trénerom a sponzorom otec. Až kým neprestúpil do športovej triedy na Trebišovskej ulici v Košiciach, kde sa mu v atletickom oddiele Telovýchovnej jednoty Východoslovenských železiarní začal venovať Vladimír Hrin. Prvú veľkú medailu získal na halových majstrovstvách v Banskej Bystrici. V behu na 800 m skončil druhý. Stále ho však lákali skôr dlhšie trate, vytrvalostné disciplíny. Preto pred deviatimi rokmi prestúpil do Telovýchovnej jednoty OBAL SERVIS Košice, kde sa plne rozvinul jeho bežecký talent pod vedením Pavla Madára. Medzi najväčšie úspechy, ktoré dosiahol, patria tituly majstra Slovenska na dráhe v Košiciach (10 000 m, 1. miesto), majstra Slovenska v polmaratóne Košice - Seňa (1. Miesto). Imrich Pástor je majster Slovenskej republiky v maratónskom behu. Titul dosiahol na Medzinárodnom maratóne mieru, kde v rokoch 2007-2010 bol štyrikrát najrýchlejším Slovákom. Imrich Pástor je zamestnancom hutníckej spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o. Pracuje na divíznom závode Energetika, na prevádzke Distribúcia elektrickej energie.

Ing. Jozef Pollák
predseda klubu orientačného behu TJ Akademik Technická univerzita Košice
pri príležitosti usporiadania juniorských majstrovstiev sveta v orientačnom behu v Košiciach v roku 2012

Jozef Pollák je absolventom Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Je dlhoročným aktívnym orientačným bežcom, v súčasnosti v seniorskej kategórii. Niekoľkokrát reprezentoval Slovenskú republiku na majstrovstvách sveta v orientačnom behu. Pôsobí ako riaditeľ Poháru rektora Technickej univerzity Košice - vrcholových pretekov v orientačnom behu, ktoré sa všetky uskutočňujú v prekrásnom prostredí Košického samosprávneho kraja – v Herľanoch, na Silickej planine, v Gombaseku, Slanskom pohorí. V roku 2006 bol hlavným organizátorom a riaditeľom Akademických majstrovstiev sveta v Košiciach za účasti pretekárov z 35 krajín sveta. V roku 2012 stál na čele organizačného tímu juniorských majstrovstiev sveta za účasti pretekárov zo 43 krajín sveta. Jozef Pollák bol aktívnym pretekárom v športovom klube orientačného behu TJ Akademik Technická univerzita, ktorý pôsobí pri Technickej univerzite v Košiciach. V súčasnosti vykonáva funkciu jeho predsedu a pôsobí aj ako tréner. Celý svoj život zasvätil rozvoju orientačného behu a príprave mládeže na tento druh športu, ktorý vychováva mladú generáciu k láske k prírode, k čestnému súťaženiu a tým aj k celkovému pozitívnemu rozvoju.

Pavol Šaranič
predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Oblastného výboru v Michalovciach,
za statočný občiansky postoj a významný prínos pre rozvoj mesta Michalovce a košického regiónu

Podplukovník vo výslužbe Pavol Šaranič sa narodil v Bánovciach nad Ondavou. V armáde na východnom Slovensku odslúžil v rôznych funkciách skoro štyri desaťročia. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bol ustanovený do funkcie odborného pyrotechnika a bol povereného úlohami pre Východoslovenský kraj. V tom období pomáhal aj pri výstavbe pamätníka bojov o Dargovský priesmyk. Ako expert – pyrotechnik sa podieľal na likvidácii nevybuchnutých granátov, mín či bômb z čias druhej svetovej vojny nielen vo vojenských priestoroch, ale v spolupráci s políciou aj v katastroch desiatok východoslovenských miest a obcí. Významnou mierou tak prispel k bezpečnejšiemu životu obyvateľov mnohých miest a obcí, ale pomáhal aj priamo v meste Košice, na sídliskách Nad jazerom, Dargovských hrdinov, v Ťahanovciach a v Kavečanoch. Pavol Šaranič isté obdobie pôsobil aj na vojenskej katedre Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ako starší odborný asistent pre výzbroj. Pán Pavol Šaranič je v súčasnosti aktívnym členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, od roku 2009 pôsobí ako predseda Oblastného výboru v Michalovciach, pôsobí aj vo Zväze vojakov Slovenskej republiky, v klube Michalovce.

Karol Wolf st.
pri príležitosti životného jubilea – 70 rokov
za aktívnu prácu v oblasti ochrany pred požiarmi v Košickom kraji, ktorou prispel ako predseda Dobrovoľného hasičského zboru v Krompachoch

Karol Wolf, rodák z Gelnice, je dlhoročným členom a funkcionárom Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky. Výrazne prispel k rozvoju hasičstva, ale aj k zviditeľneniu mesta Krompachy a Košického kraja na Slovensku a v zahraničí. Vychoval nespočetné množstvo mladých hasičov, hasičského dorastu, ale aj mužov a žien, ktorí dnes pôsobia nielen ako členovia dobrovoľných hasičských zborov, ale sú aj príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru Slovenskej republiky. Hasičskému povolaniu sa upísal už v roku 1953. Ako člen hasičského zboru v rodnej Gelnici, neskôr v Krompachoch, absolvoval množstvo odborných kurzov a školení, ktoré boli odrazovým mostíkom jeho profesionálneho rastu v dobrovoľnom hasičskom zbore. Získal mnoho významných ocenení. V roku 2005 bol Karol Wolf za aktívny podiel v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky na návrh Prezídia Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky prijatý u prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča a ocenený „Čestným uznaním prezidenta SR“. Významný je jeho podiel na organizovaní Celoslovenskej súťaže mladých hasičov o „Putovný pohár predsedu Košického samosprávneho kraja“, ktorej 1. ročník sa konal tento rok v Krompachoch.

Folklórny súbor Čačina zo Spišskej Novej Vsi
pri príležitosti 40. výročia založenia
za zachovávanie ľudových tradícií a úspešnú reprezentáciu ľudového folklóru doma i v zahraničí

Folklórny súbor Čačina od vzniku v roku 1972 interpretuje ľudové umenie, piesne, tance a hudbu z regiónov východného Slovenska, najmä Spiša, Šariša a Zemplína. Kolektív s odhodlaním prispieva k zachovávaniu tradičného umenia a na pódium prináša najkrajšie a najhodnotnejšie tradície mnohých generácií predkov. V súbore sa za 40 rokov vystriedalo množstvo tanečníkov, spevákov, hudobníkov, ale i umeleckých vedúcich a tanečných pedagógov. V súčasnosti folklórny súbor pôsobí pod umeleckým vedením pani Žanety Hrubiznovej a tanečného pedagóga Martina Janečka. Čačina reprezentovala Spišskú Novú Ves, východoslovenský región a Slovensko na mnohých festivaloch doma aj v zahraničí. Veľký úspech dosiahla v lete v ďalekom čínskom Šanghaji. Už úvodná prezentácia u generálneho konzula Slovenskej republiky ohúrila čínskych hostí – Čačina brilantne zahrala nielen slovenskú, ale aj čínsku hymnu. Najvyššiu sledovanosť mal otvárací ceremoniál Šanghajského turistického festivalu, ktorý naživo sledovalo 400 tisíc ľudí a pri televíznych obrazovkách až neuveriteľných 200 miliónov divákov. Vďaka temperamentnému folklóru už dnes pre nich Slovensko nie je neznámou krajinou. Ocenili to i naši diplomati, ktorí pripravujú podmienky spolupráce s touto ekonomickou veľmocou. Čačina v jubilejnom 40. roku svojej existencie výrazne zviditeľnila nielen náš región, ale predovšetkým Slovenskú republiku. „Nie je dôležité, aký veľký je národ, ale aké srdce v ňom bije,“ povedal pri vyhodnocovaní festivalu predseda organizačného výboru na adresu dnes oceneného kolektívu.

Gymnázium Pavla Horova v Michalovciach
pri príležitosti 90. výročia založenia školy
za tvorivosť v procese výchovy a vzdelávania a úspešnú prezentáciu školy v kraji, na Slovensku i na medzinárodnej úrovni

Gymnázium Pavla Horova v Michalovciach je najstarším slovenským gymnáziom na východ od Slanských vrchov. Signálom pre zriadenie strednej školy na Zemplíne boli vlastenecky cítiace slovenské osobnosti. Pri jeho zrode stáli starosta Michaloviec Ferdinand Alexa, hlavný notár Mikuláš Čollák a bývalý župný poslanec Dr. Michal Slávik. Škola počas svojej histórie viackrát prešla transformačným procesom a svoj terajší názov získala v novembri 1980 po básnikovi Pavlovi Horovovi. V súčasnosti v škole študuje 881 žiakov v 28 triedach. Úspešnosť študentov v prijímaní na slovenské i české vysoké školy sa každoročne pohybuje okolo 95 percent. Už v minulosti škola vychovala rad významných osobností pôsobiacich v jednotlivých sférach spoločenského života – v oblasti spoločenských vied, cirkvi, umenia, prírodných a ekonomických vied, vojenskej oblasti a športu. Medzi jej absolventov patria také osobnosti ako literárny kritik Pavol Plutko, historik Štefan Šutaj, kardinál Jozef Tomko, básnici Pavol Horov, Mikuláš Kasarda, Juraj Pado, Marián Čalfa – predseda vlády ČSFR, Jozef Činčár generál letectva, Alexander Rezeš – minister dopravy, Marek Eštok – veľvyslanec Slovenskej republiky vo Francúzsku. V oblasti športu to boli hádzanári Anton Frolo, Mariana Kuchtová, Peter Gotzman a Peter Hatalčík i mnohí ďalší. Študenti dosahujú významné úspechy v rôznych súťažiach, olympiádach a projektoch v rámci kraja, Slovenska, ale aj na medzinárodnej úrovni. Košický samosprávny kraj zaradil Gymnázium Pavla Horova do Projektu budovania špičkového gymnázia pre vedomostnú spoločnosť. Vo februári 2008 gymnázium získalo Certifikát kvality v odbore výchovnovzdelávacej činnosti.

Spolok za rodnú zem Plešivec – Pro Pátria Pelsőciensis Társaság
za podiel na zachovávaní a zveľaďovaní kultúrneho dedičstva obce Plešivec

Spolok za rodnú zem Plešivec – Pro Pátria Pelsőciensis Társaság, sa ako občianske združenie vyše dvanásť rokov usiluje prehĺbiť lásku k rodnej zemi, k rodnej obci, ale aj k jej okoliu v spoločenskom vedomí občanov obce. Od svojho založenia si spolok postavil za cieľ odkrývanie miestnej histórie Plešivca a jeho okolia, zachovanie a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva predkov. Prispel k tomu aj rôznymi aktivitami - založil pamätnú izbu pre záujemcov o históriu Plešivca, revitalizoval židovský cintorín, odhalil pamätnú tabuľu plešiveckým obetiam holocaustu. Pamätnou doskou zvečnil aj pobyt Sándora Petőfiho v Plešivci. V rámci miléniových osláv oživil tradíciu dožinkových slávností v obci a 86 vojakom - obetiam druhej svetovej vojny – postavili členovia spolku pomník na miestnom cintoríne. Pričinením spolku odhalili pamätnú tabuľu rodu Bebekovcov a na návrh spolku bolo námestie v Plešivci premenované na Bebekovo námestie - po šľachtickej rodine, ktorá sa najviac pričinila o zveľaďovanie Plešivca a jeho okolia. Od roku 2002 spolok vydáva svoj vlastný časopis pod názvom Pelsőci Hírnök, Plešivský kurier. Archív tohto vestníka zatiaľ obsahuje 162 strán. Spolok pasportizoval a digitalizoval tri cintoríny v katastri obce Plešivec a cintoríny všetkých pätnástich obcí v jeho okolí. Počas svojej dvanásťročnej činnosti spolok vydal sedemnásť publikácií.

Ceny Košického samosprávneho kraja

Dr. h. c. JUDr. Ing. Ján Bílek
pri príležitosti životného jubilea - 60 rokov
za podiel na rozvoji miestnej, regionálnej samosprávy, štátnej správy a za dlhoročnú prácu zameranú na rozvoj športu

Ján Bílek sa narodil v Košiciach. Po maturite na tunajšom gymnáziu študoval na košickom detašovanom pracovisku bratislavskej Ekonomickej univerzity. Začínal ako systémový inžinier v Pozemných stavbách v  Košiciach, od roku 1978 pôsobil na Vysokej škole technickej ako vedúci sekretariátu rektora a v rokoch 1980 až 87 vo funkcii kvestora. Koncom 80. rokov bol vedúcim Odboru plánovania na Krajskom národnom výbore.

Na začiatku 90. rokov pôsobil Ján Bílek na Ministerstve vnútra SR vedúci Regionálneho pracoviska v Košiciach s pôsobnosťou koordinátora miestnej štátnej správy neskôr ako vedúci Oblastného pracoviska Protimonopolného úradu v Košiciach. Od polovice 90. rokov do roku 2001 vo VSŽ, a. s. Košice ako zástupca viceprezidenta a riaditeľ odborov obchodného auditu, podnikateľských rizík i odboru vonkajších vzťahov, neskôr ako riaditeľ obchodnej spoločnosti Vytéza, s. r. o. a poradca predstavenstiev akciových  spoločností Mlyn, a. s., Košice a Chemolak Smolenice. Medzitým vykonával funkciu hlavného poradcu prezidenta Slovenskej republiky. Od roku 2003 pôsobil ako komerčný právnik, v  súčasnosti pôsobí ako advokát.

Na všetkých postoch mal príležitosť ovplyvňovať hospodárstvo, rozvoj regiónu.  Konkrétne treba spomenúť jeho pôsobenie v Národnej diaľničnej spoločnosti a jeho osobnú angažovanosť pri príprave výstavby rýchlostnej cesty R4 Košice – Milhosť, ktorá pomôže zatraktívniť celý región aj z  pohľadu investorov.

Meno Jána Bíleka je spojené aj s aktivitami v športe, najmä horolezectve. Ako reprezentant Československa a Slovenska i predseda Východoslovenského horolezeckého zväzu sa zaslúžil o propagáciu tohto športu medzi mládežou. Pôsobil vyše 20 rokov ako dobrovoľný člen Lyžiarskej záchrannej služby. Ján Bílek je nositeľom zlatého odznaku Yames za horolezectvo, v roku 2001 mu bolo udelené dôstojnícke vyznamenanie Rádu Maltézskych rytierov a je nositeľom ďalších  významných ocenení.

RNDr. Jozef Ondáš, PhD., MBA
pri príležitosti životného jubilea - 60 rokov
za mimoriadny podiel na rozpracovaní, propagácii a usmerňovaní rozvoja informačnej spoločnosti v regióne a podporu vedecko – výskumných projektov

Jozef Ondáš po absolvovaní odboru matematika, logika a teória množín na košickej Univerzite Pavla Jozefa Šafárika začal pracovať v oblasti informačných technológií a údržby vo Východoslovenských železiarňach. Po roku 1990 pôsobil vo firmách IBM a SAP, neskôr ako námestník generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky. V rokoch 2003 až 2005 bol poradcom Ministerstva financií SR pre oblasť použitia informačných technológií v riadení verejných financií. V spoločnosti T-Systems Slovakia, ktorá patrí medzi vedúce spoločnosti na trhu informačných a komunikačných technológií v Európe, pôsobil vo funkcii generálneho riaditeľa od roku 2006 do mája 2011.

Bol iniciátorom a lídrom združenia Košice IT Valley. Jeho cieľom je uviesť a podporovať myšlienku vybudovania IT centra v Košiciach. Rozpracoval a realizoval konkrétne aktivity na podporu zlepšovania kvality vzdelávacích a tréningových programov ponúkaných univerzitami a  IT priemyslom. To prispelo k zatraktívneniu regiónu pre odborníkov a  študentov z oblasti IT, propagáciu a usmerňovanie rozvoja informačnej spoločnosti v regióne, podporu vedecko-výskumných projektov pre rozvoj informačnej spoločnosti.

Vďaka jeho úsiliu T-System Slovakia už v roku 2008 prekonal métu päťsto zamestnancov. Dnes zamestnáva vyše dve tisíc odborníkov, väčšinou vysokoškolákov. Mladá spoločnosť stále zvyšuje kvalifikáciu zamestnancov. Aj na tomto procese vidieť výrazný manažérsky a ľudský rukopis pána Ondáša. Je priekopníkom a realizátorom aktívneho prepojenia medzi pracovným trhom a vzdelávacími inštitúciami. Jozef Ondáš získal v  roku 2007 ocenenie IT Osobnosť roka a v roku 2010 Manažér roka v  Slovenskej republike.

Významné je jeho pôsobenie vo verejných aktivitách. V roku 1996 založil charitatívnu organizáciu DeDo a neskôr DORKA, v ktorých je predsedom správnych rád. Organizácie podporujú deti v detských domovoch, ich vzdelávanie a integráciu do spoločnosti po opustení detského domova. V roku 2004 získal cenu ministra práce, soc. vecí a rodiny za „Sociálny čin roka“.

Ján Pisančin
pri príležitosti životného jubilea - 70 rokov
za celoživotné pôsobenie v slovenskom šoubiznise ako humoristu a zabávača

Ján Pisančin, alias Ander z Košíc, sa v slovenskom šoubiznise pohybuje už neuveriteľných tridsať rokov. Východniarsky humor vďaka jeho zábavným vystúpeniam spoznalo nielen celé Slovensko, ale aj Česko, či USA, kde vystupoval pre zahraničných Slovákov.

Hoci Jána Pisančina pozná každý ako Andera z Košíc, pochádza z  Michaloviec. Vyštudoval odbor výchova a niekoľko rokov pracoval ako odborný vychovávateľ v magnezitke. Zhoda náhod spôsobila, že táto práca „nakopla“ jeho kariéru. Stále bol vtipkár, ľudia vedeli, že je to veselý človek. Vo firemnom súbore Magnezitár chceli, aby im robil konferenciera. Jeho prvé zabávačské vystúpenia boli počas toho, čo sa členovia súboru v zákulisí prezliekali. Na týchto vystúpeniach si jeho schopnosti všimla televízia a prišlo niekoľko zaujímavých ponúk na  vystúpenia.

Štart jeho kariéry bol ostrý. Už počas prvých dvoch - troch rokov sa na javisku stretol s každou známou zabávačskou osobnosťou. Účinkoval v  rozhlase, kde sa naučil artikulovať, natáčal televízne relácie. Je neuveriteľné, ako dlho sa postava Andera z Košíc môže tešiť priazni divákov. Ján Pisančin bol stále prívržencom samostatného zabávačstva, ale ako spestrenie v jeho reláciách vystupovali desiatky spolupracovníkov.

Za najvýznamnejšie body kariéry Jána Pisančina možno označiť televízne programy Televarieté a Anderov rebriňák. Dôležité boli aj jeho zahraničné vystúpenia - napríklad v USA, Kanade, Poľsku a Juhoslávii. Zahraničným Slovákom touto cesto prinášal kúsok domova. Natočil aj niekoľko vianočných Anderových rebriňákov. Sviatočné natáčanie malo pre  Jána Pisančina odjakživa špeciálny punc. V tieto výnimočné dni stále pociťoval, ako hovorí, šaľenu zodpovednosť.

János Szerencsés
za výrazný podiel na podpore slovensko – maďarských vzťahov a rozvíjaní spoločenského a kultúrneho života národností susediacich regiónov

Ján Szerencsés sa narodil v Budapešti. Maturoval v Prahe, vysokoškolské vzdelanie získal na ELTE – Univerzite Loránda Eötvösa v  Budapešti, ako stredoškolský profesor – diplomovaný knihovník. Neskôr sa jeho profesionálna kariéra nasmerovala k zahraničným vzťahom. Svoju diplomatickú kariéru začal v Prahe, kde bol v rokoch 1994 - 1998 konzulom.

V tomto roku si pripomíname 11. výročie začatia činnosti Generálneho konzulátu Maďarskej republiky v Košiciach. Slávnostne otvorený bol v  auguste 2000. János Szerencsés tu najprv v rokoch 2000 až 2004 pôsobil ako konzul, od roku 2007 do polovice roku 2011 bol generálnym konzulom. Úlohou Generálneho konzulátu - ako samostatnej misie maďarskej diplomacie v regióne – bolo do začiatku fungovania aj pestovanie politických, hospodárskych, kultúrnych a iných vzťahov, udržiavanie a  rozvíjanie partnerských vzťahov so slovenskými štátnymi občanmi maďarskej národnosti, resp. ich organizáciami na území konzulárneho obvodu. Generálny konzulát Maďarskej republiky sa za 11 rokov existencie stal skutočným spoločenským a kultúrnym centrom. Podieľa sa na mnohých aktivitách, podporuje umeleckú tvorbu, prispieva k spoločenskému životu druhého najväčšieho slovenského mesta.

Pán János Szerencsés má výrazné zásluhy na bezproblémovom riešení situácií, ktoré život priniesol v hospodárskej, kultúrnej a spoločenskej oblasti i v cezhraničnej spolupráci. Má veľký podiel aj na rozvíjaní a  podpore slovensko - maďarských vzťahov v oblasti  spolupráce krajských samospráv, predovšetkým fungujúcich a živých vzťahov medzi Košickým samosprávnym krajom a župou Borsód - Abaúj - Zemplén. Za roky pôsobenia v  Košiciach sa tu udomácnil, našiel priateľov a osvojil si slovenský jazyk tak, že už prakticky nepotrebuje tlmočníka.

Do pôsobnosti zastupiteľského úradu patria celý Košický a Prešovský kraj, zo Žilinského kraja okresy Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Ružomberok a Liptovský Mikuláš a z Banskobystrického kraja okresy Brezno, Revúca a Rimavská Sobota. 

Hokejový klub HC Košice
za úspešnú reprezentáciu Košického samosprávneho kraja a Slovenskej republiky, za šírenie morálnych kvalít vo vzťahu k mladej generácii

Cenu prevzali prezident HC Košice Vladimír Jacko a generálny manažér Juraj Bakoš

Hokejový klub HC Košice sa stal od roku 2008 trikrát po sebe víťazom najvyššej slovenskej hokejovej súťaže – Extraligy a majstrom Slovenska. Na popredných miestach sa pravidelne umiestňujú aj žiacke a dorastenecké družstvá. Systematické úsilie trénerov, hráčov a funkcionárov prináša kvalitné športové výsledky a posilňuje v obyvateľoch Košického samosprávneho kraja hrdosť na tento kraj a talenty, ktoré tu vyrastajú. Pre mladých športovcov sú hokejové hviezdy vzormi, ktoré v nich rozvíjajú vytrvalosť, silu, zručnosť a ťahajú ich na športoviská.

Hokejový klub HC Košice popri športových cieľoch dokazuje aj záujem hráčov o potreby druhých – predovšetkým svojou aktivitou a účasťou na  dobrovoľníckych podujatiach organizovaných hutníckou firmou. Uvedených podujatí je mnoho, ale za spomenutie stojí pomoc hráčov pri výstavbe Športovo – zábavného areálu na Alejovej ulici v Košiciach a v tomto roku pomoc Autistickému centru Rubikon v Myslave.

Za pripomienku určite stojí aj to, že práve v roku 2011 si pripomíname 90. výročie hokeja v Košiciach. Oslavy vyvrcholia už najbližšiu nedeľu o 17. hodine na Hlavnej ulici hudobným galaprogramom a  o 19.30 v Steel arene extraligovým zápasom s Popradom, ktorý mužstvá odohrajú v retrodresoch.

CENY PREDSEDU KOŠICKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA 2011

Ing. Alexander Barčák
za výrazný prínos v rozvoji regiónu a mesta Spišská Nová Ves

Pán Alexander Barčák patrí medzi významné osobnosti mesta Spišská Nová Ves. Do jeho histórie sa zapísal svojimi aktivitami, ktoré pomáhali rozvíjať mesto najmä v 70. a 80. rokoch minulého storočia.

Jeho profesionálny, ale aj osobný život bol veľmi úzko spojený s  baníctvom na Spiši a Gemeri. V rokoch 1970 – 1982 bol podnikovým riaditeľom najväčšieho a ekonomicky najvýznamnejšieho podniku v regióne - Železorudných baní. V spomínaných rokoch sa osobne výrazne angažoval pri výstavbe strojárskych kapacít v Bansko-montážnom závode. Jeho vklad do rozvoja infraštruktúry v meste Spišská Nová Ves bol nezanedbateľný. Podieľal sa na vybudovaní takých významných objektov v meste akými sú Dom kultúry, Zimný štadión, Športová hala či Krytá plaváreň.

Svojím aktívnym prístupom sa postaral o nebývalý rozmach bytovej výstavby v meste, zvláštnu pozornosť venoval najmladšej generácii a  rozvoju školských a predškolských zariadení. Jeho pozitívny vzťah k sociálnemu a spoločenskému vývoju v meste sa prejavil i podporou športu. Dlhodobo podporoval TJ Lokomotíva Bane po personálnej, investičnej i  finančnej stránke.

Ing. Jozef Kočan
za dlhoročné pôsobenie v komunálnej samospráve a zásluhy o rozvoj obce Pavlovce nad Uhom

Jozef Kočan  sa narodil a prevažnú väčšinu života pôsobil v obci Pavlovce nad Uhom. Po maturite  na Poľnohospodárskej technickej škole v  Michalovciach v roku 1961 nastúpil do Potravinárskeho kombinátu Trebišov. Neskôr pôsobil v Elektrárňach Vojany a desať rokov na  Jednotnom roľníckom družstve v rodnej obci i v Bežovciach. Medzitým získal vysokoškolské vzdelanie na Vysokej škole poľnohospodárskej v  Nitre.

Pôsobenie Jozefa Kočana v samospráve sa datuje od roku 1964, odkedy  vykonával funkciu poslanca Miestneho národného výboru v obci, neskôr bol poslancom Okresného národného výboru v Michalovciach. V rokoch 1981 až 1990 bol predsedom Miestneho národného výboru v Pavlovciach nad Uhom, v  rokoch 1991 až 2010 bol päťkrát zvolený za starostu obce. Celkovo v  komunálnej samospráve pôsobil 29 a pol roka. V roku 1990 bol zakladajúcim členom Združenia miest a obcí Slovenska, neskôr členom Ústrednej rady ZMOS a predsedom Regionálneho združenia v Michalovciach.

Za 30 rokov zabezpečil takmer všetky investičné a neinvestičné akcie v  záujme skvalitnenia života obyvateľov Pavloviec. Od postavenia Domu smútku v akcii „Z“, vybudovania skupinového vodovodu Pavlovce nad Uhom - Lekárovce, plynofikáciu celej obce, výstavbu novej základnej školy za 46 miliónov korún, rekonštrukciu miestnych komunikácií, vybudovanie ďalších vodovodných radov, výstavbu novej budovy obecného úradu, až po rad ďalších investičných akcií, ktorými sa rozšírili a skvalitnili služby pre obyvateľov obce.
 
Jozef Kočan sa výrazne zaslúžil o  výstavbu čistiarne odpadových vôd a kanalizácie z eurofondov založením združenia obcí pre prívod vody a odkanalizovanie juhovýchodu Zemplína. Investícia dosiahla takmer 1 miliardu slovenských korún. Neskôr sa združenie obcí transformovalo na akciovú spoločnosť, ktorej bol podpredsedom. Realizáciu projektu ako investor neskôr prevzala Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. Košice.

doc. RSDr. Ján Poprenda, CSc.
pri príležitosti 15. výročia založenia Klubu Zemplínčanov v Košiciach
za mimoriadny dlhodobý prínos pri organizovaní dobrovoľnej klubovej činnosti zameranej na zachovávanie a rozvíjanie ľudových tradícií Zemplína

S úmyslom nestratiť väzbu na rodný kraj, na jeho tradície vytvorené predkami, bolo v roku 1996 založené občianske združenie Klub Zemplínčanov v Košiciach. Iniciátorom jeho založenia bol pán Ján Poprenda. Klub od svojho založenia členskou základňou a rozsahom činnosti patrí medzi najväčšie kluby tohto druhu na Slovensku. Jeho cieľom je rozvíjať kultúrne tradície Zemplína, udržiavať kontakty so  Zemplínčanmi v rodnom kraji, v niektorých mestách na Slovensku aj v  zahraničí. Za 15 rokov klub pod vedením Jána Poprendu bol iniciátorom či spoluautorom vydania mnohých CD nosičov, spevníkov, kníh s piesňami a  zvykmi zo Zemplína. Klub stal pri zrode nových folklórnych súborov a  skupín, činnosť ktorých v rámci svojich možností podporuje.

Najvýznamnejšou akciou klubu je Zemplínsky majáles, na ktorom koncom mája prezentuje 400 – 500 účinkujúcich pôvodný zemplínsky folklór. Na Hlavnej ulici v Košiciach vystupuje 18 až 24 folklórnych skupín a  súborov zo Zemplína. Tradičnou akciou klubu pred vianočnými sviatkami je Kračun na valale. Predvianočný program je zostavený z tradičných vinšov, spevov, tancov a zvykov od Ondreja až po Troch kráľov. Umocňuje atmosféru príchodu najkrajších sviatkov roka a posilňuje spolupatričnosť hostí k rodnému Zemplínu.

Aj zásluhou Jána Poprendu sa klub dostal do povedomia širokej verejnosti. Prekračuje hranice mesta, regiónu a Slovenskej republiky. Klub svojimi aktivitami v centre Košíc rozvíja tradičnú kultúru, prezentuje rozmanitosť tradičnej kultúry, podčiarkuje postavenie mesta Košice ako Európskeho hlavného mesta kultúry v roku  2013, ku ktorému neodmysliteľne patrí celý Košický región a špeciálne Zemplín.

Ing. Igor Reiprich, CSc.
pri príležitosti životného jubilea – 70 rokov
za profesionálnu výnimočnosť a vynikajúce pracovné výsledky dosahované počas svojho celoživotného pôsobenia v oblasti rozvoja osobnej dopravy v  Slovenskej republike a pri budovaní Integrovaného dopravného systému verejnej osobnej dopravy v meste Košice a Košickom kraji

Igor Reiprich študoval prevádzku a údržbu koľajových vozidiel na  Vysokej škole dopravnej v Žiline. Pracovnú kariéru začal vo  Východoslovenských železiarňach v závode Doprava. V roku 1975 nastúpil ako riaditeľ do Dopravného podniku mesta Košice, neskôr bol námestníkom primátora mesta Košice. V roku 1989 sa vrátil do DPMK ako riaditeľ, neskôr generálny riaditeľ. Významne sa zaslúžil o rozvoj dopravy v  Košiciach vybudovaním nových električkových tratí a tiež zavedením nového druhu trolejbusovej dopravy. Osobne sa zaslúžil o znovuoživenie prevádzky parného rušňa Katka na Detskej železnici v Košiciach.

Celý život venoval aj vzdelávaniu a odovzdávaniu skúseností v oblasti dopravy na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Košiciach a  univerzitách v Košiciach a v Žiline. V roku 1988 mu za jeho vedeckú prácu na Technickej univerzite v Košiciach udelili vedecká hodnosť kandidát technických vied. Aj dnes aktívne pôsobí v odborových komisiách na univerzitách v Žiline - v oblasti cestnej dopravy a v Košiciach - v  oblasti logistiky. Aktívne spolupracuje s ministerstvom dopravy na  rozvoji osobnej dopravy a pri budovaní Integrovaného dopravného systému verejnej osobnej dopravy v Košickom kraji ako splnomocnenec predsedu Košického samosprávneho kraja.

Igor Reiprich dlhé roky pomáhal pri rozvíjaní športu v organizačnom výbore TJ Lokomotíva Košice. V DPMK vytvoril podmienky pre  nohejbalistov, ktorí získali niekoľko titulov majstrov Slovenska. Dlhé roky je členom Organizačného výboru Medzinárodného Maratónu mieru. V roku 2010 ho zaradili medzi päť Najlepších osobností v koľajovej doprave na Slovensku.

Pavol Ružan
za celoživotný prínos v zhromažďovaní a spracovávaní histórie mesta Trebišov a regiónu

Promovaný pedagóg Pavol Ružan sa narodil v roku 1922 v Dvoriankach. Detstvo bez otca prežil v Sečovskej Polianke, kde ukončil základné vzdelanie. Maturoval na Gymnáziu v Michalovciach, vzdelanie si prehĺbil maturitou na Pedagogickej škole v Košiciach a na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove.

Mnoho rokov pôsobil na základných školách v okrese Trebišov. Po skončení vojny ovplyvňoval vzdelanostnú a kvalifikačnú úroveň obyvateľstva. Jeho práca a mimoškolská činnosť presahovala hranice školy. V riadiacich funkciách sa podieľal na koncepčných premenách a  realizácii didaktických a výchovných postupov na ZŠ a SŠ. Na Gymnáziu v  Trebišove od roku 1968 vyučoval zemepis, dejepis a nemecký jazyk. V roku 1983 odišiel do dôchodku. Popri práci viedol školskú kroniku a  usmerňoval prácu redakčnej rady v škol.časopise.

Život a práca Pavla Ružana ako pedagóga, kronikára, publicistu, regionálneho historika je spojená s mestom Trebišov a jeho verejným a  spoločenským životom. V zložitom povojnovom období ako predseda MNV obnovoval základné funkcie mesta. Celoživotnou záľubou pána Ružana je regionálna a mestská história. Ako kronikár mesta Trebišov päť rokov písal jeho kroniku. Takmer 14 rokov viedol rubriku „Dotkli sa nášho horizontu“ v regionálnom týždenníku Slovo Zemplína,  v ktorom predstavil 3200 osobností Južného Zemplína. Jeho samostatnou autorskou publikáciou je svojho druhu prvý 415 stranový Biografický a náučný slovník Južného Zemplína. Ďalej kniha Vývoj školstva v regióne Južného Zemplína a jeho priekopníci v rokoch 1918 – 1937. V roku 2009 vydal Historický kalendár Trebišova od 8. storočia po rok 2006 a zbierku poézie „Len tak z dlhej chvíle.“ V roku 2011 Históriu trebišovských opatrovní a materských škôl 1885 – 1982. V súčasnom období pracuje na vydaní publikácie o umeleckých osobnostiach južného Zemplína. Je aktívnym členom Trebišovského umeleckého klubu od jeho vzniku v roku 2002.

Pán Pavol Ružan sa v januári 2012 dožíva vzácneho životného jubilea – 90 rokov.

PLAKETA PREDSEDU KOŠICKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA 2011

Mgr. Peter Gombita
za zásluhy pri poskytovaní sociálnych služieb a poradenstvo ľuďom bez domova

Peter Gombita ako riaditeľ neziskovej organizácie Oáza - Nádej pre  nový život obetavo poskytuje pomoc a poradenstvo ľuďom bez domova. Nezisková organizácia prevádzkuje útulok, ktorý sídli v Mestskej časti Košice - Barca, časť Bernátovce.

S prácou začal v roku 2004, na začiatku starostlivosťou o 40 bezdomovcov. V súčasnej dobe už poskytujú služby 90 bezdomovcom. Objekt, ktorý Oáze mesto prenajíma na tento účel, a jeho okolie upravili z  vlastných zdrojov. V najbližšom období budú odovzdávať do užívania aj svojpomocne realizovanú nadstavbu objektu, ktorou sa zvýši kapacita zariadenia o ďalších približne 40 miest.

Nezisková organizácia, ktorej je páter Gombita riaditeľom, poskytla efektívnu pomoc mestu Košice a Košickému samosprávnemu kraju v období Majstrovstiev sveta  v ľadovom hokeji 2011, keď dočasne rozšírili kapacity svojho útulku tak, aby v centre mesta žobráci a bezdomovci nerušili návštevníkov a športovcov.

Nezisková organizácia poskytuje sociálne služby na území mesta a je zapísaná do registra poskytovateľov sociálnych služieb Košického samosprávneho kraja. Aj osobným prispením a zásluhou oceneného pátra Petra Gombitu sú poskytované služby na vysokej odbornej úrovni, ale pritom sú charakteristické ľudským a bezprostredným prístupom.

MVDr. László Gordon
za zachovávanie, rozvíjanie a prezentáciu prírodných hodnôt jedinečného územia Slovenského krasu

Je málo ľudí, ktorí sa od detstva zaujímajú o svoje najbližšie okolie. Pán László Gordon už ako 8 - 10 ročný pozoroval chrobáky, motýle, vtáky, pestrofarebné kvety a iné prírodné bohatstvo. Na začiatky sa pohyboval v oblasti Plešivskej a Silickej planiny, neskôr sa začal venovať celému územiu Gemerského a Turnianskeho krasu. Od 17 rokov už systematicky mapoval rozšírenie vzácnych chránených druhov rastlín a  živočíchov v uvedenej oblasti. Objavil a popísal nové, dovtedy neznáme lokality vzácnych druhov.

Ako stredoškolák a vysokoškolák vypracoval niekoľko študentských odborných prác. S Československou, následne Slovenskou a Maďarskou televíziou natočil unikátne prírodopisné, dokumentárne, ale aj hrané filmy, ktoré majú dodnes vysokú vedeckú a kultúrnu hodnotu. Ako fotograf zvečnil prírodné bohatstvo krasu na niekoľko tisíc diapozitívov, žiaľ, dodnes málo publikovaných. Na základných a stredných školách vytrvalo propagoval prírodné hodnoty Slovenského krasu, ako aj myšlienky ochrany prírody.

V súčasnosti pôsobí ako sprievodca Gemersko – Turnianskym krasom. Vyše desať rokov organizoval dobrovoľnú ochranu na území Chránenej krajinnej oblasti Slovenského krasu. O chránenej oblasti zverejňoval články aj s fotodokumentáciou v okresných, celoštátnych aj zahraničných časopisoch. Ocenenie pána Gordona je výrazom ocenenia vyše štyri desaťročia trvajúcej mravčej a doteraz neocenenej činnosti. László Gordon je jeden z posledných mohykánov, ktorý pozná a aj rozumie prírodným hodnotám jedinečného územia Slovenského krasu.

Andy Gore
za dlhoročné pôsobenie v kultúrno – výchovnej oblasti ako metodikovi pre neprofesionálnu výtvarnú tvorbu, tradičné remeslá a dychovú hudbu

Andy Gore je kultúrno-osvetový pracovník, metodik, neprofesionálny výtvarník, zakladateľ Klubu košických výtvarníkov. Žije, pracuje a tvorí v Košiciach. Kultúrno-výchovnej práci sa venuje vyše 35 rokov. Dlhé roky pôsobil ako metodik pre neprofesionálnu výtvarnú tvorbu, tradičné remeslá a dychovú hudbu v  Kultúrnom centre Košického samosprávneho kraja. Metodicky a organizačne pracoval s neprofesionálnymi výtvarníkmi v  celom Košickom kraji. Usporadúval pre nich súťažné a autorské výstavy, medzinárodné plenéry v kultúrno – historických pamiatkach a na historických cestách ako je napr. Gotická cesta v Košickom samosprávnom kraji.

Niekoľko kolektívnych a autorských výstav výtvarných umelcov zorganizoval vďaka cezhraničnej spolupráci na Projekte DIALÓGY 2007 – 2013, na ktorom sa partnersky spolupodieľal Pedagogický odborný poradenský a vzdelávací inštitút Boršodsko - abovsko - zemplínskej župy a  Krajské osvetové stredisko v Košiciach, predchodca Kultúrneho centra KSK. Je známy tým, že vyhľadáva mladé výtvarné talenty a venuje sa ich ďalšiemu vzdelávaniu a  to hlavne v  občianskom združení K – ART v  Košiciach. Výsledky jeho výchovno – vzdelávacej aktivity sa najlepšie odzrkadľujú na  celoslovenských výstavách, kde je Košický samosprávny kraj na poprednom mieste pri udeľovaní ocenení výtvarným prácam.

Andy Gore sa v minulosti ako aktívny muzikant venoval aj hudbe, grafike a fotografovaniu. V súčasnosti sa venuje olejomaľbe. Jeho výtvarný prejav je silne ovplyvnený blízkym vzťahom k prírode, ale aj psychotronikou, ktorá ho zaujíma už dlhšie obdobie. Uprednostňuje využívanie symbolov, typická je pre neho  teplá, farebná plocha. Inšpiruje ho ezoterika, mystika, záhadné javy v histórii ľudstva, ale aj život okolo neho. Venuje sa aj starým  tradičným remeselným technikám – práci s drevom,  kovom a kameňom. Mal 12 samostatných výstav na  Slovensku a v zahraničí. V roku 2006 mu generálny riaditeľ Národného osvetového centra udelil Medailu Daniela Gabriela Licharda.

Mgr. Juraj Kováč
za mimoriadne zásluhy na rozvoji obce Vlachovo

Juraj Kováč pôsobí v obci Vlachovo na úseku kultúry, osvety a  verejno¬-spolo¬čenského života od ukončenia štúdia na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove v roku 1966. Je zakladateľom folklórneho súboru Stromíš, v ktorom pracuje ako čestný predseda dodnes. Od roku 1993 bol osem rokov vydavateľom okresného týždenníka Zora Gemera a založil tlačiareň a vydavateľstvo Roven v Rožňave, kde pôsobí aj dnes.

Významnou mierou sa pričinil o rozvoj Vlachova ako poslanec obecného zastupiteľstva a v rokoch 2003 – 2010 dve volebné obdobia ako starosta. V súčasnosti je poslancom a zástupcom starostu obce. Na starosť má školstvo, kultúru, sociálne veci, mládež a šport. Ako starosta obce sa v  spolupráci s predvstupovým fondom SAPARD zaslúžil o rekonštrukciu bývalého kaštieľa Andrássyovcov vo Vlachove, ktorý slúži pre verejnosť ako kultúrny dom a obecné múzeum.

Juraj Kováč spolupracoval s inštitúciami ochrany prírody pri výstavbe ekologických zariadení a rekonštrukcii parkov. Z prostriedkov Ministerstva kultúry SR a obce Vlachovo zabezpečil rekonštrukciu ojedinelej technickej pamiatky - Grófskej ľadovne vo Vlachove a v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia obnovu chodníkov, výstavbu autobusovej čakárne, mostíka cez potok, tradičnej kováčskej vyhne, rekonštrukciu ústredného priestranstva obce, výstavbu multifunkčného ihriska pri základnej škole. Zabezpečuje tradičné verejné kultúrno-spoločenské podujatia, akými sú Folklórny festival vo Vlachove a Vlachovský remeselnícky jarmok. Deväť rokov pôsobil aj ako predseda futbalového klubu vo Vlachove.

Za verejno-spoločenské aktivity občanov, estetický vzhľad obce, starostlivosť o kultúrne pamiatky a životné prostredie udelilo Ministerstvo životného prostredia SR v roku 2005 obci Vlachovo čestný titul Dedina roka 2005. V európskom kole tejto súťaže v Ummendorfe v  Nemecku získala obec čestné uznanie za progresívne výsledky v rozvoji hospodárskeho, spoločenského a sociálneho života občanov.

prof. MUDr. Eva Mathéová, CSc.
pri príležitosti životného jubilea - 80 rokov
za dlhoročné lekárske pôsobenie zamerané na včasnú diagnostiku poškodenia obličiek u detí v Košickom kraji, vedecko – výskumnú činnosť na úseku klinicko – biochemickej diagnostiky ochorení, ako aj za riadiace pôsobenie a pedagogickú činnosť

Profesorka Eva Mathéová sa narodila v Košiciach. Po ukončení Lekárskej fakulty UPJŠ v roku 1955 pracovala v Biochemickom ústave ako odborná asistentka a od roku 1956 ako sekundárna lekárka vo Fakultnej detskej nemocnici, kde absolvovala klinickú prax v pediatrii v rámci prípravy k atestácii novovzniknutého odboru klinickej biochémie. V roku 1963 bola poverená založením a vedením Oddelenia klinickej biochémie Detskej nemocnice, o tri roky bola menovaná za primárku tohto oddelenia.

V Detskej nemocnice mala na zreteli odbornú a vedeckú výchovu lekárov a manažment klinického výskumu. Viedla tím lekárov a chemikov k  integrovanej spolupráci na ďalšom rozvoji klinicko – biochemickej  diagnostiky. Bola školiteľkou vedeckých ašpirantov odboru pediatria. Absolvovala mnoho zahraničných pobytov v Anglicku, Spojených štátoch amerických. Participovala na klinicko-biochemických, pediatrických a  nefrologických domácich i zahraničných odborných podujatiach. Vedomosti odovzdáva v rámci pregraduálnej a postgraduálnej pedagogickej činnosti. Od roku 1993 pôsobí ako externá učiteľka na Fakulte zdravotníctva a  sociálnej práce Trnavskej univerzity.

Ako riaditeľka Detskej nemocnice sa výrazne zaslúžila o zvyšovanie odbornej úrovne zdravotníckych pracovníkov a rozvoj poskytovania liečebnej starostlivosti najmä v subšpecializovaných pediatrických odboroch a v rámci interdisciplinárnej pediatrickej starostlivosti. Boli vytvorené regionálne centrá pre diabetické deti, pre deti s  fenylketonúriou a Detské centrum pre deti s poruchami psychomotorického vývoja. V domácich i zahraničných časopisoch publikovala 63 odborných prác, väčšina bola zameraná na problémy detí s dedičnými poruchami metabolizmu. Bola spoluriešiteľkou a riešiteľkou 6 výskumných rezortných úloh Ministerstva zdravotníctva SR a Štátneho plánu technického rozvoja. Profesorka Mathéová je držiteľkou mnohých ocenení Slovenskej lekárskej spoločnosti a členkou viacerých lekárskych spoločností.

JCLic. Miroslav Porvazník
za prínos pre  rozvoj náboženskej obce v Medzeve, osobnú angažovanosť a poskytovanie náboženských služieb nemeckej národnostnej menšine v jej materinskom jazyku

Miroslav Porvazník sa narodil v Humennom - Jankovciach. Ordinovaný bol v roku 1989 vo farnosti Košice – Juh, Mons. J. Ferancom. Primičnú svätú omšu slávil v rodných Jankovciach. Od roku 1989 pôsobil ako kaplán v Michalovciach, neskôr v roku 1990 v Stropkove a v roku 1991 v  Prešove. Od roku 1992 pôsobil vo farnosti Košice – Dóm a Košice – Juh. Od prvého júla  1993 sa stal farárom v Medzeve. Štúdium kánonického práva absolvoval v Poľskej Ľubline na katolíckej univerzite. Štúdium ukončil v máji roku 1998, získaním titulu licenciát kánonického práva.

V súčasnosti pracuje ako advokát na Metropolitnom súde Košickej arcidiecézy – tribunáli. Je riadnym členom Slovenskej spoločnosti kánonického práva a stálym patrónom Manželského tribunálu Košickej arcidiecézy. Počas pôsobenia vo farnosti Nižný Medzev sa zaslúžil o  rozvoj náboženskej obce vo viacerých smeroch. V oblasti zachovania tradície a jazyka národnostnej menšiny sa zaslúžil o jeho zachovanie obnovou a slúžením omší v nemeckom jazyku a podporou nemeckého spevokolu v kostole. Realizáciou rekonštrukčných prác kostola a jeho interiéru sa zaslúžil o zachovanie renesančnej pamiatky v Medzeve.

Licenciát kánonického práva Miroslav Porvazník pôsobí ako učiteľ náboženstva na Základnej škole - Grundschule Medzev, venuje sa mládeži a  pracuje so sociálne slabšími obyvateľmi.

Gustáv Stibrányi
pri príležitosti životného jubilea - 60 rokov
za významný prínos k rozvoju slovenskej speleológie, za celoživotnú objaviteľskú, prieskumnú činnosť v Slovenskom krase a rozvoj jaskyniarstva v Košickom samosprávnom kraji

Gustáv Stibrányi je výraznou osobnosťou slovenskej speleológie. Výrazne ovplyvnil metodiku skúmania vertikálnych jaskýň a priepastí, prispel k rozvoju technických pomôcok a zaslúžil sa o šírenie dobrého mena slovenského jaskyniarstva vo svete. V Turni nad Bodvou založil Speleologickú skupinu Jána Majku a v Slovenskom krase objavil, preskúmal a zdokumentoval množstvo jaskýň a priepastí.  Nasledoval odkaz svojho otca, ktorý bol uznávaným amatérskym archeológom a vynikajúcim znalcom prírody aj histórie Slovenského krasu.

Od roku 1969, keď bol prijatý za člena Speleologickej skupiny pri Baníckom múzeu v Rožňave a člena Slovenskej speleologickej spoločnosti, sa stal jedným z najznámejších priekopníkov moderného speleologického prieskumu pomocou lanovej techniky. Už v roku 1970 zostúpil po lane do  75 metrov hlbokej Jelenej priepasti na Plešivskej planine. Neuspokojil sa s existujúcimi riešeniami, neúnavne vynachádzal a zlepšoval pomôcky, rozpracoval nové metódy prieskumu priepastí, zostavil bezpečnostné pravidlá, ktorými sa jaskyniari dodnes riadia. Zaviedol testovanie horolezeckých lán, uzlov a ďalších pomôcok a spolupracoval s ich výrobcami na vylepšeniach. Metódy Gustáva Stibrányiho sa rozšírili v  celej strednej Európe a sú uznávané aj v tradičných speleologických krajinách, ako Francúzsko, Taliansko či Španielsko. Jeho výskum lán v  extrémnych podmienkach bol ocenený ako najlepší technický príspevok na  Svetovom speleologickom kongrese v roku 1986.

Ako dlhoročný predseda Technickej komisie Slovenskej speleologickej spoločnosti založil školu jednolanovej techniky a v roku 1985 napísal skriptá, ktoré dodnes patria k používaným príručkám. Veľa cestoval a  prenášal skúsenosti západoeurópskych a amerických jaskyniarov do  strednej Európy a naopak. V roku 1992 založil v Turni nad Bodvou firmu Meander, ktorá vyrába a exportuje slovenské výrobky do desiatky európskych krajín.

V roku 1994 prispel k príprave úspešného návrhu Slovenska a Maďarska na zaradenie jaskýň Slovenského a Aggteleckého krasu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.  Roku 1997 bol vedúcim organizačného štábu premostenia Zádielskej doliny (Veľký traverz), ktorý znamenal prielom do  techniky dlhých lanových premostení a ako najdlhší lanový traverz na  svete bol zapísaný do Guinnessovej knihy rekordov.

Gustáv Stibrányi zorganizoval alebo spoluorganizoval poznávacie aj objaviteľské expedície do známych svetových jaskýň a krasových oblastí, ktoré urobili slovenskému jaskyniarstvu dobré meno vo svete. Významne prispel k cezhraničnej spolupráci v oblasti speleológie, organizoval spoločné slovensko-maďarské stretnutia, expedície a súťaže v Slovenskom a  Aggteleckom krase, je členom Českej speleologickej spoločnosti. Je držiteľom zlatej medaily Slovenskej speleologickej spoločnosti, vzorom a  autoritou pre niekoľko generácií našich jaskyniarov.

Helena Tormašiová
za dlhoročnú dobrovoľnícku prácu vo verejnoprospešných aktivitách v rámci Európskeho roka dobrovoľníctva

Helena Tormašiová je predsedníčkou Okresnej organizácie Únie žien Slovenska Košice – okolie a predsedníčkou základnej organizácie v rodnej obci Košická Belá. Venuje sa zachovávaniu tradícií a ich rozvoju. Na princípe celoživotného vzdelávania organizuje spoluprácu s materskými škôlkami a základnými školami  a motivuje ženy k zapájaniu sa do  verejného života. Osobne iniciovala vznik súboru Beľanka, Beľanskí parobci a neskôr aj súborov detí, ktoré sa prezentovali v obci, ale aj v  Košiciach, Bratislave, v Národnej rade SR, na festivale vo Východnej. Motivačne pôsobia pre pokračovanie tradícií aj prezentácie v zahraničí, napr. v Rumunsku. V spolupráci s miestnou samosprávou, pripravuje stretnutia pri príležitosti Medzinárodného dňa žien, Dňa matiek a  Mesiaca úcty k starším. Sú prínosom pre celú komunitu a pre zachovanie vzájomnej úcty generácií.

Helena Tormašiová od roku 1992 ako predsedníčka Okresnej organizácie Únie žien Slovenska Košice - okolie koordinuje aktivity základných organizácií v okrese. Pozná podmienky života a potreby rodín na vidieku, zapája ženy aj do aktivít na území mesta Košice i v kraji. Už 15 rokov udržiava dobré vzťahy so ženami z Okresnej organizácie Únie žien Slovenska Banská Bystrica.

Ženy motivuje k zapájaniu sa do rozhodovania o veciach verejných pre  zlepšenie kvality života obyvateľov, rôznych cieľových skupín, ale aj pre sebarealizáciu a verejnoprospešné aktivity. Podieľa sa na zachovaní okresnej prehliadky Dargovská ruža vo Svinici, ktorej tradície založil zväz žien. V projekte Únie žien Slovenska organizovala šitie krojov. Krojované bábiky slúžia aj na prezentáciu Slovenska pri významných akciách v kraji.
 
Pôsobila ako koordinátorka v projekte, ktorý podporil Európsky sociálny fond, a naďalej sa podieľa na vytváraní siete, pre možnosť vzniku služieb vo vidieckom turizme.

Konzervatórium v Košiciach
pri príležitosti 60. výročia založenia
za významné spolutvorcovstvo kultúrneho diania v Košickom samosprávnom kraji a výrazný vplyv na prípravu profesionálnych hudobníkov, tanečníkov a hercov

Konzervatórium v Košiciach, ako jediná štátna inštitúcia svojho druhu vo východoslovenskom regióne, oslávila v roku 2011 už 60 rokov svoje existencie. Táto priorita stavia školu šesť desaťročí do postavenia významného spolutvorcu kultúrneho diania nielen v samotnej metropole – v  Košiciach, ale aj v celom kraji. Dobré meno školy je známe prostredníctvom umeleckých aktivít súborov na celom Slovensku, v mnohých krajinách Európskej únie, ale aj v Japonsku či Mexiku. Je to predovšetkým zásluha symfonického a komorného orchestra, akordeónového orchestra a menších sláčikových či dychových komorných zoskupení.

Do povedomia kultúrneho sveta sa Konzervatórium dostalo aj zásluhou excelentných študentov, ktorí reprezentujú svoju alma mater doma, ale aj v zahraničí – spomeňme napr. klaviristov Petra Toperczera, Stanislava Zámborského, organistov Vladimíra Rusó, Emíliu Dzemjanovú, Moniku Melcovú, Bernadetu Šuňavskú, spevákov – Sergeja Kopčáka, Klaudiu Dernerovú, Denisu Šlepkovskú, skladateľov – Jozefa Podprockého, Norberta Bodnára, Petra Breinera, Janu Kmiťovú, Ivana Buffu, muzikológov – Júliu Bukovinskú, Lýdiu Urbančikovú .

V novodobej histórii sa z radov študentov etablovali mnohí muzikanti v  oblasti populárnej hudby, kde formácie kapiel napr. No Name, IMT Smile a  iných tvoria absolventi školy.

Medzibodrožský divadelný súbor – Bodrogközi Színjátszócsoport
pri príležitosti 35. výročia založenia
za vynikajúcu nepretržitú činnosť v ochotníckom divadelníctve, rozvoj kultúry v regiónoch Medzibodrožia a Použia i úspešnú reprezentáciu Medzibodrožia a amatérskeho divadelníctva v maďarskom jazyku na  celoslovenských a medzinárodných súťažiach

Ocenenie prevzali vedúca a režisérka súboru Irena Illésová a Ferdinand Papp

Medzibodrožský divadelný súbor – Bodrogközi Színjátszócsoport pôsobiaci pri  Mestskom  kultúrnom  stredisku v  Kráľovskom Chlmci potvrdzuje správnosť rozhodnutia založiť v meste a v regióne Medzibodrožia amatérske divadelné teleso.

Súbor vznikol v roku 1976, keď sa niekoľko milovníkov divadelného umenia rozhodlo spestriť si každodenný život aktívnou spoluprácou a  kreatívnou vynaliezavosťou v oblasti tohto žánru. Amatérski herci kvalitnou, detailnou až profesionálnou interpretáciou naštudovaných inscenácií výrazne obohacujú kultúrny profil mesta Kráľovský Chlmec, regiónov Medzibodrožie a Použie. Počet členov súboru sa počas ich pôsobenia občas mení, ale základ tvorí približne pätnásť pedagógov, študentov a iných záujemcov rôznej vekovej kategórie.

Divadelný súbor sa od počiatku existencie venuje celovečerným predstaveniam, divadelné hry sú vhodné aj pre náročné publikum. Venuje sa aj kratším inscenáciám estrádneho charakteru, ktorými obohacujú kultúrne podujatia obcí v regióne. Súbor sa zúčastňuje na mnohých divadelných súťažiach pre amatérske súbory na Slovensku aj v zahraničí. Poroty hodnotili prácu súboru ako vynikajúcu a zaradili ho medzi najlepšie. Z rôznych cien: najlepší súbor, cena za réžiu, stvárnenie postavy, objavený talent a pod., môžeme vyzdvihnúť cenu festivalu na  Celoslovenskom divadelnom festivale v Moldave nad Bodvou alebo Medzinárodnej súťaži amatérskych divadelných súborov v Mátészalka v  Maďarsku, na ktorých divadelný súbor získal viackrát významné ceny.

ŠK Zemplín Michalovce – oddielu JUDO
za úspešnú reprezentáciu mesta Michalovce, Košického samosprávneho kraja a  Slovenskej republiky na medzinárodných súťažiach a rozvíjanie športovej činnosti detí a mládeže v jude

Ocenenie prevzal Viliam Kohút

Oddiel džuda v Michalovciach vznikol v roku 1964 najprv ako krúžok, ktorého zakladateľmi boli Štefan Karaffa a  Bohuslav Karas.  V  roku 1968 sa transformoval na oddiel džuda TJ ZV Vihorlat Michalovce pod vedením Miroslava Gajdoša.  V súčasnej podobe oddiel džuda ŠK Zemplín pôsobí od roku 1994. Hlavnou úlohou oddielu je rozvíjanie športovej činnosti detí a mládeže v džude.  Oddiel vychováva úspešných športovcov a  reprezentantov Mesta Michalovce a Slovenskej republiky. Zúčastňujú sa na Majstrovstvách Slovenska, Európy a majstrovstvách sveta. Najvýraznejšie úspechy, ktoré oddiel získal, bolo medailové umiestnenie  jednotlivcov a družstiev na majstrovstvách Československa a Slovenska.

Medzi najúspešnejších odchovancov patrí Peter Babjak, tretí na  majstrovstvách Európy juniorov, v roku 1993 obsadil 3. miesto  na  turnaji v Japonsku a v roku 1997 vyhral turnaj US open v USA. Odchovanci klubu mali úspech aj na európskych olympijských hrách mládeže - Arpád Szakács na 1. mieste a Katarína Čarná na 3. mieste. Od roku 2004 má oddiel džuda svoje miesto v Mestskej športovej hale v Michalovciach, ale tréningy sa uskutočňujú  aj v priestoroch škôl.

Oddiel organizuje  najstaršiu súťaž v Európe v kategórií detí a  žiakov do 15 rokov - Medzinárodnú Veľkú cenu Mesta Michalovce, v tomto roku už 41. ročník. Súťažia účastníci z 8 až 10 krajín Európy. Odchovanci oddielu prechádzajú po dokončení základnej školy do  vrcholových športových stredísk v Bratislave, Trnave, Banskej Bystrici, kde rozvíjajú ďalej svoje schopnosti.

Medzi najvýraznejšie športové talenty patria Dominika Kincelová, Dirk van der Valk, Róbert Hanko, Martina Varadyová. Dlhoročnými trénermi a  aktivistami oddielu sú: Viliam Kohút, Anna Kittanová, Peter Kittan, Jozef  Volek, Ľubica Donerová, Antónia Mullerová a v silovej príprave Ladislav Lechan.

Základná organizácia Zväzu branných a technických činností Parchovany
za úspešnú reprezentáciu v brannom viacboji mládeže na republikových a medzinárodných majstrovstvách

Ocenenie prevzal predsedu ZO Pavol Cibák

Základná organizácia Zväzu branných a technických činností Parchovany bola založená a registrovaná v roku 2008, ale ako Základná organizácia Zväzarmu pri Základnej škole Parchovany existovala od roku 1973. Pán Cibák, ktorý preberá ocenenie za kolektív, túto činnosť vykonáva už 38 rokov. Predtým  existujúce tréningové stredisko mládeže pre strelectvo a  branné športy zaniklo a v súčasnosti materiálne a finančné prostriedky zabezpečujú sponzori.

ZO Zväzu branných a technických činností Parchovany má v súčasnosti 21 zaregistrovaných členov, ktorí sa každoročne zúčastňujú na rôznych súťažiach v brannom viacboji žiakov ZŠ, súťažiach športovo-brannej všestrannosti študentov odborných a stredných škôl, postupových súťažiach v brannom viacboji zmiešaných družstiev pre členov Zväzu branných a technických činností.

Parchovanci získali v apríli tohto roku na VI. kongrese Zväzu branných a technických činností SR v Kočovciach medailu za aktívny prístup pri zabezpečovaní súťaží Zväzu a za dosahované výsledky v období rokov 2007 – 2010. Ocenením práce je aj skutočnosť, že ZO bola poverená usporiadaním Medzinárodných majstrovstiev Slovenska v brannom viacboji žiakov základných škôl, ktoré sa uskutočnia v dňoch 15. – 16. júna 2012 v  Parchovanoch na futbalovom ihrisku a v miestnom parku. Ich otvorenie sa plánuje v obci Hejce v Maďarsku, kde havarovalo lietadlo s vojakmi vracajúcimi sa z misie v Kosove, ako výraz piety. 

Ceny Košického samosprávneho kraja

George F. Babcoke
prezident obchodnej spoločnosti U. S. STEEL Košice, s. r. o.
za  mimoriadny podiel na rozvoji a podpore športu v regióne Košíc a východného Slovenska

George F. Babcoke mal od začiatku svojho pôsobenia v Košiciach veľkú zásluhu na podpore športu v Košiciach i celom regióne východného Slovenska.  Od vrcholového športu – hokeja, futbalu, hádzanej, basketbalu až po podporu žiackych a juniorských športových oddielov, jednorazové aktivity pre hendikepovanú mládež, podporu športovo nadaných detí – budúce hokejové talenty zo sociálne znevýhodnených rodín, či budovanie športovísk. Má veľkú zásluhu na tom, že v čase hospodárskej krízy, keď šport v mestách a regiónoch zápasí s financovaním, U. S. Steel Košice pomáha podporou jednotlivých druhov športu. Prvý mestský hádzanársky klub Košice mohol vďaka tomu bez problémov začať sezónu 2010 – 2011. Vďaka podpore sa darí aj žiackym a juniorským športovým oddielom, turnaju o Pohár olympijských nádejí v zápasení juniorov a  junioriek, Košickému vodáckemu maratónu, Klubu orientačného behu Akademik TU KE. Meno Georga F. Babcoka a U. S. Steel Košice sú spojené aj s podporou Hokejového klubu Košice, Košického atletického klubu Jednota, Basketbalového klubu SOUŽ Košice a Školských športových klubov Abovia 96, Union Press a TYDAM prostredníctvom projektu „Tvoja šanca hrať – hokej, futbal, basketbal“. ýznamná je aj podpora podujatí organizovaných Občianskym združením „Zober loptu, nie drogy“ a podpora podujatí v rámci programu Školská športová liga. Okrem konkrétnej podpory športu U. S. Steel Košice sa zasadzuje aj za podporu verejnoprospešných projektov v zdravotníctve, školstve, charite prostredníctvom svojej nadácie. Ako jeden zo zakladajúcich členov záujmového združenia „Koalícia 2013+“ podporuje projekt Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013.

Arpád Račko
pri príležitosti 80. narodenín
za celoživotné výtvarné dielo naplnené úctou k ľuďom, venované obyvateľom východného Slovenska

Arpád Račko začínal ako kresliar a až neskoršie sa preorientoval na  plastiku. Na jeho tvorbu malo vplyv dielo českých sochárov Myslbeka a  Štursu. Dominuje v nej výtvarné využitie výrazových možností kovu. Arpád Račko vytvoril desiatky sôch, súsoší, plastík, portrétov, reliéfov. K najznámejším patria socha Maratónca, ktorú vytvoril presne pred 50 rokmi a plastika Erbu mesta Košice. Symbolicky ohraničujú historické jadro mesta. Meno Arpáda Račka je synonymom rozsiahleho sochárskeho diela spojeného predovšetkým s Košicami. Niet ďalšieho umelca, ktorý by mal takú úžasnú príležitosť vystavovať svoje diela pred očami tisícok divákov, po všetky dni roka, v najkrajšej galérii historického centra mesta. Račkov Maratónec sa stal symbolom nielen najstaršieho európskeho behu, ale aj samotného mesta. Spodobenie Erbu Košíc dalo jedinečnú podobu päťsto rokov starému symbolu vážnosti. Fontána Zverokruh láka každý deň deti i dospelých, aby siahli na dvanástinu svojho osudu. Znovuzrodená Aurora z vrcholu divadla sprevádza všetky múzy. Ak by sme k tomu pripočítali všetky plastiky, portréty, reliéfy, busty, obrazy i  kresby, bol by to dlhý odborný výklad o životnom diele vynikajúceho umelca. Bol by to výpočet malých i veľkých miest, v ktorých sa ľudia pristavia so záujmom pri soche. Mnohokrát nevedia, kto je jej autor, ale zaujme ich a prinúti pristaviť sa a zamyslieť. Akademický sochár Arpád Račko za 60 rokov tvorby ovplyvnil svojimi dielami prostredie mnohých slovenských miest, ale predovšetkým jeho metropoly. Pri svojej tvorbe vždy vyzdvihoval krásu tunajšej prírody a charaktery ľudí, ktorí sa tu narodili, tvorili, pracovali a svojimi životnými osudmi ovplyvnili spoločnosť. Motívy, ktoré v dielach spodobil, sú inšpiráciou pre  súčasníkov i pre budúce generácie.

Vladimír Urban
za dlhoročnú tvorivú činnosť v  oblasti folklóru, za zachovávanie, rozvíjanie a prezentáciu autentického folklóru v scénickom a nescénickom spracovaní

Kariéra vyštudovaného geológa Vladimíra Urbana vo folklóre začala v  roku 1970, keď sa stal tanečníkom folklórneho súboru Stavbár v Žiline. Do roku 1987 bol jeho choreografom a vedúcim. Po príchode do Košíc sa stal umeleckým vedúcim a choreografom folklórneho súboru Železiar. Po roku 1990, keď neboli podmienky pre tvorivú činnosť v kultúre ľahké, sa odvážil ako prvý vydať po priekopníckej ceste. Založil umeleckú a  reklamnú agentúru Kultobin, neskôr Súkromnú základnú umeleckú školu, ktorá vychováva dorast pre košické folklórne súbory. Pred dvoma rokmi stál aj pri vzniku mládežníckeho súboru Želiezko. Mimoriadne ocenenie si zaslúži za podiel na výchove a vzdelávaní deti a mládeže nielen v  Súkromnej základnej umeleckej škole, ale aj formou výchovných koncertov, škôl tanca či folklórnych slávnosti a festivalov. Špičkové predstavenia Železiaru majú priestor na doskách Štátneho divadla, ale sú aj obohatením európskych a svetových folklórnych podujatí. Jeho neobvyklá nápaditosť, majstrovstvo a profesionalita, tvorivosť a ochota podeliť sa - ho posunula do prípravných a organizačných výborov viacerých významných slovenských festivalov. Vytvoril množstvo choreografií ľudových tancov, ktorým vdýchol netradičné dimenzie a humor. Folklór popularizoval a prezentoval v televíznych reláciách. V roku 2005 zriadil Dom ľudového tanca, v ktorom majú podmienky pre činnosť ďalšie folklórne súbory a kolektívy záujmovo-umeleckej činnosti. Je zakladateľom a predsedom občianskeho združenia Košické folklórne štúdio, ktoré pripravilo 16 ročníkov Košických folklórnych dni – na Slovensku jedinečného podujatia. V roku 2005 bol spoluzakladateľom a programovým riaditeľom medzinárodného folklórneho festivalu CASSOVIA FOLKFEST.

Oblastný výbor CSEMADOK v Kráľovskom Chlmci
za dlhodobú, mimoriadne záslužnú tvorivú činnosť v oblasti kultúry a osvetovej činnosti

Spoločenský a kultúrny zväz Maďarov žijúcich na Slovensku CSEMADOK od  svojho založenia v roku 1949 organizuje a riadi kultúrne dianie Maďarov na Slovensku. Má veľkú zásluhu na usporadúvaní festivalov celoslovenského a regionálneho významu, ako napr. Gombasecký kultúrny festival, Egressy Béni – festival divadiel s dedinskou tematikou, Letná univerzita v Jasove, Kazinczyho jazykovedné dni alebo Medzibodrožský kultúrny festival v Malom Horeši. Bohatú kultúrnu činnosť prezentuje 15 folklórnych skupín, dva súbory ľudového tanca, 1 citarová skupina, 5 speváckych zborov, 3 ochotnícke divadlá a 9 detských divadelných súborov. Mnohé z nich prezentujú kultúru regiónu aj na medzinárodných podujatiach v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku, Ukrajine, Poľsku, kde vytvárajú partnerstvá a budujú kultúrne vzťahy na báze spoločného európskeho kultúrneho dedičstva. Pri oživovaní kultúrnych tradícií a  zachovaní ľudovej kultúry v regióne spolupracuje CSEMADOK Oblastný výbor Kráľovský Chlmec s ostatnými aktérmi kultúrneho života. Napríklad s  Kultúrnym centrom Medzibodrožia a Použia, ktoré je metodickým, kultúrnym a osvetovým centrom regiónu. 

Základná umelecká škola v Michalovciach
pri príležitosti 60. výročia založenia
za dôležitú úlohu pri výchove k umeniu a reprezentáciu mesta Michalovce v regióne, na Slovensku i v zahraničí

Základná umelecká škola v Michalovciach si v roku 2010 pripomína 60. výročie založenia. Výsledky, ktoré dosahuje dokazujú, že sa stala centrom umeleckého života mesta aj okolia. Mimoriadne úspechy, ktoré reprezentujú školu, mesto i celý región v rámci Slovenska i v zahraničí, sú výsledkom pedagogicky náročnej a tvorivej práce učiteľov. Tí s  príslovečnou trpezlivosťou zobúdzali a potom rozvíjali hudobné talenty, venovali sa im od útleho detstva až k prahu dospelosti. Od svojho vzniku až do súčasnosti poskytuje škola základy umeleckého vzdelania generáciám žiakov. Z najúspešnejších absolventov sú dnes profesionálni umelci pôsobiaci v populárnej, ľudovej a vážnej hudbe, v divadle, filme, televízii, na domácich i zahraničných pódiách. Škola má svoju detskú ľudovú hudbu, Detský spevácky zbor Pro Musica, akordeónový súbor. Umenie žiakov aj súborov školy ocenili nielen v krajinách Európy, ale aj na  ázijskom kontinente. Základná umelecká škola zohráva dôležitú úlohu pri výchove k umeniu. Nielen vzdeláva, ale aj formuje mladého človeka, umožňuje mu hlbšie poznať a precítiť umenie, naplno využiť kreativitu, nadanie a talent. Huslistka Andrea Šestáková pôsobí v Slovenskej filharmónii, Štefan Demeter v košickej Štátnej filharmónii, Jana Bodnárová je pedagogičkou košického Konzervatória, Zuzana Berešová pôsobí na Janáčkovej akadémii múzických umení Brno, Branislav Ladič – Vysoká škola múzických umení - dirigent, Miroslav Starjak – Vysoká škola múzických umení - husle, Ľubica Kistyová klavír, t. č. odborná asistentka Katedry hudobnej výchovy na Fakulte humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, Ivica Markovičová – Vysoká škola výtvarných umení – odbor umelecké sklo a ďalší.

Ceny predsedu Košického samosprávneho kraja

Leontin Dohovič
pri príležitosti 75. narodenín
za celoživotné občianske postoje a za zachovávanie kultúrneho dedičstva národnostnej menšiny Rusínov – Ukrajincov

Leontin Dohovič sa narodil v Užhorode, ale dlhé roky žije a pôsobí v  Košiciach. Jeho život by si zaslúžil románové či filmové spracovanie. Ako 15-ročný chlapec sa s prívlastkom politický väzeň dostal do  sovietskeho gulagu, v ktorom strávil vyše šesť rokov. V roku 1957 sa dostal do Čiech, kde pracoval v Krajskom ústave národného zdravia v Ústí nad Labem, neskôr ako zbormajster v Poddukelskom ukrajinskom ľudovom súbore v Prešove a na Okresnom výbore Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich v Prešove ako vedúci mládežníckeho klubu a referent pre  záujmovú umeleckú činnosť v celom Prešovskom okrese. V roku 1971 v  dôsledku „normalizačných procesov“ dostal výpoveď pre údajné „ideologicky negatívne pôsobenie na mládež“ so zákazom pracovať v  kultúre a v školstve. V tom istom roku, po päťročnom diaľkovom štúdiu a  absolvovaní štátnej záverečnej skúšky z dejepisu, bol vylúčený zo štúdií na Filozofickej fakulte v Prešove. S pomocou profesorov Karlovej univerzity v Prahe sa mu podarilo ukončiť štúdium v Prahe v roku 1974. V rokoch 1971 – 1986 pracoval v stavebníctve na tzv. akciách „Z“, ale 15 rokov bol vedený ako brigádnik, pretože kvôli kádrovému posudku z  Prešova nemohol byť vedený v riadnom pracovnom pomere. Od roku 1986 je v  dôchodku, hoci jeho pracovné aktivity zďaleka neskončili. Leontin Dohovič veľkou mierou prispel k upevneniu občianskej spoločnosti v  mnohonárodnom prostredí Košického kraja. Dlhé roky organizuje kultúrne podujatia, šíri kultúrne hodnoty medzi majoritnými národom a  národnosťami Slovenska, najmä v oblasti zachovania kultúrneho dedičstva národnostnej menšiny Rusínov – Ukrajincov. Výrazne prispel k reprezentácii nášho regiónu na Slovensku a v zahraničí. Na prvom mieste hodno spomenúť účinkovanie Ukrajinského miešaného zboru KARPATY, ktorý založil v roku 1985. Od roku 1988 zbor spolupracuje s mládežníckym sláčikovým orchestrom MUSICA IUVENALIS. Je organizátorom populárnych Novoročných plesov Rusínov – Ukrajincov a Novoročných koncertov podľa Juliánskeho kalendára. S osobnosťou pána Dohoviča je spojený aj Medzinárodný festival duchovných piesní byzantského obradu.

Ján Eštok
pri príležitosti 20. výročia obnovenia činnosti Matice slovenskej
za osobitné zásluhy v rozvoji matičného hnutia na Slovensku i v zahraničí s  osobitným zreteľom na výsledky jeho pôsobenia v regióne Zemplína a na východnom Slovensku

Celoživotná aktívna činnosť Jána Eštoka je úzko spojená so  zemplínskym regiónom, v ktorom sa orientoval predovšetkým na oblasť kultúry a osvety. V štátnych orgánoch mal na starosti rozvoj kultúry, tradičného ľudového umenia a záujmovej umeleckej činnosti. V 90-tych rokoch sa začal orientovať na aktivity súvisiace s obnovením činnosti matičného hnutia na Slovensku a zapojil sa do jeho rozvoja na Zemplíne. Stal sa prvým predsedom Miestneho odboru Matice slovenskej v  Michalovciach, ktorým je doteraz a zakladateľom Domu Matice slovenskej i  jeho riaditeľom. Bol jedným z iniciátorov oživenia matičného hnutia medzi Slovákmi v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Najvýraznejším výsledkom je aktívna činnosť 28 miestnych odborov s ich tradičnými podujatiami. Jedným z nich je Sviatok slovenského ľudového umenia na Ukrajine, ktorého účastníkmi sú aj kolektívy zo Slovenska. Ján Eštok je už takmer 20 rokov členom najvyšších orgánov Matice slovenskej. Posledné dve volebné obdobia je členom Predsedníctva a II. podpredsedom Matice slovenskej pre zahraničie, čo svedčí o jeho kvalitných manažérskych schopnostiach rozvíjať všestranné aktivity medzi Slovákmi v zahraničí. Jeho dlhoročnú záslužnú a obetavú prácu pri šírení matičných myšlienok a  rozvoji matičného hnutia ocenili aj najvyšší štatutárni zástupcovia Matice slovenskej v Martine, keď ho v roku 2007 vymenovali za správcu MS. V celej histórii Matice slovenskej je Ján Eštok prvým zástupcom Východného Slovenska na najvyššom poste najstaršej historickej národnej inštitúcie.

Božena Géciová
pri príležitosti Medzinárodného dňa dobrovoľníkov a Dňa ľudských práv 2010
za dlhoročnú dobrovoľnícku prácu vo verejnoprospešných aktivitách

Božena Géciová ako predsedníčka Okresnej organizácie Únie žien Slovenska Košice IV a podpredsedníčka Krajskej rady Krajskej organizácie Únie žien Slovenska Košice dôverne pozná podmienky života na vidieku i v meste, čo je prínosom pre realizáciu zmien v živote žien a ich rodín aj na vidieku, pri zachovávaní tradícií a podpore celoživotného vzdelávania pre rozvoj a zvýšenie kvality života. Svoje vedomosti a  skúsenosti využíva nielen pri príprave kultúrno-spoločenských aktivít, ale významnou mierou prispieva ku zachovávaniu tradícií. Podieľala sa na  realizácii projektu Krajskej organizácie Únie žien Slovenska Košice, podporeného Európskym sociálnym fondom v organizačnej časti vzdelávacích modulov i ekonomickej oblasti riadenia projektu. Výstupy projektu prezentovala nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, partnerstvám v  Španielsku a Taliansku. Vo veľmi zložitom ekonomickom období, ktoré nepraje dobrovoľníckej činnosti, prispela k tomu, aby sa zachovala súťaž v prednese poézie a prózy Vansovej Lomnička. Ako dobrovoľná predsedníčka Krajskej rady Krajskej organizácie Únie žien Slovenska Košice sa podieľa na aktivitách i dialógu, ktoré majú za cieľ podporiť kvalitu života žien a rodiny. Pôsobila ako členka Komisie pre sociálne otázky Mestského zastupiteľstva v Košiciach, na miestnej úrovni sa podieľala na príprave Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, s  cieľom prispieť ku zmene postavenia žien vo verejnom živote.

Eugen Magda
za celoživotné zásluhy na mapovaní športového diania na východnom Slovensku s mimoriadnym dôrazom na futbal a jeho históriu

Eugen Magda ako športový novinár a publicista pôsobil predovšetkým na  východnom Slovensku. Poznajú ho ale čitatelia od Záhoria až po Zemplín. Napísal tisíce príspevkov, ktorým vtlačil svoju pečať. Jeho články sú plné zaujímavosti, nadhľadu, informačnej presnosti, analýzy, kritiky a  dôsledného obracania športových javov. Vytvoril obrovský archív, v  mnohých prípadoch zachytil a overil historické údaje krátko predtým, ako sa ich aktéri odobrali na večnosť. Históriu futbalu spracoval dôkladne, s osobnou znalosťou ľudí, udalostí, úspechov i neúspechov populárneho športu, ktorý výrazne ovplyvňoval aj spoločenské dianie. Najlepšie to dokazuje kniha Storočnica košického futbalu (1903-2003) - publikácia nevyčísliteľnej hodnoty, ktorá podrobne mapuje najpopulárnejšiu hru v  druhom najväčšom meste na Slovensku. Neuveriteľná pamäť, presnosť štatistík, jasnosť faktov, obrovský archív, neustála mravčia práca, dôslednosť a nekonečná chuť pripomínať osobnosti, udalosti  – to je Eugen Magda. Takého ho poznajú čitatelia, priaznivci športu, ale aj kolegovia novinári. Jeho profily osobností, hráčov i funkcionárov, sú jedinečným svedectvom o ľuďoch a dobe. Majú obrovskú cenu, pretože popri presných údajoch prinášajú aj súvislosti, ktoré sa nedajú len vyčítať z  archívov. Sú prežité na vlastnej koži, sú vypovedané s hlbokou osobnou skúsenosťou. Ten, kto vie čítať aj medzi riadkami, si túto obrovskú pridanú hodnotu vie vážiť. Eugen Magda si ocenenie zaslúži za presadzovanie profesionality a kvality, za podporu myšlienok fair-play, slušnosti a tolerancie. Je príkladom človeka, ktorý si zaslúži čestné miesto v galérii slovenského športu i v galérii slovenskej žurnalistiky. Svojim prístupom formoval mnohých mladých kolegov nielen po profesionálnej, ale aj po ľudskej stránke. Navštívil okolo 60 miest v 26 krajinách sveta, kde popri svojej práci robil vynikajúce meno Slovensku. Zo slovenských športových novinárov bol zatiaľ jediný, čo v  roku 1994 pred zrakmi vyše 150 akreditovaných zástupcov tlače moderoval tlačovú besedu s veľkým, ale skromným Pelém. Tento okamih považuje za jeden zo zlatých klincov svojej bohatej novinárskej kariéry.

Divadelný súbor Hviezdoslav pri Mestskom kultúrnom centre v Spišskej Novej Vsi
za  vynikajúce tvorivé činy a výsledky dosiahnuté v kultúrnej činnosti

Divadelný súbor Hviezdoslav pôsobí ako neprofesionálne združenie ochotníkov, ktorí nepretržite aktívne pripravujú kvalitné inscenácie už 78 sezón. Súbor doteraz uviedol 126 premiér. Úspechy súboru a jeho jednotlivcov dokumentujú vysokú kvalitu a systematickú prácu počas uplynulých rokov. Hviezdoslav je niekoľkonásobným víťazom celoštátnych divadelných festivalov, jeho členovia sa hrdia 2 prvenstvami na  Palárikovej Rakovej, 3x získal súbor prvenstvo na Scénickej žatve, 3x prvenstvo na Divadelnej Spišskej Novej Vsi, zvíťazil na 13. ročníku festivalu divadelných hier v Trebišove, 2x na bývalej celoštátnej prehliadke ochotníckych súborov v českom Hronove. Súbor a jeho protagonisti Jozef Gavlák a Peter König boli v r. 2008 ocenení Cenou primátora mesta SNV. V auguste 2010 získal pán Gavlák Cenu Jozefa Krónera udeľovanú Národným osvetovým centrom v Bratislave. V posledných troch rokoch súbor inscenoval a úspešne reprízoval divadelné hry Jána Milčáka: Klietka, Oswalda Záhradníka: Sólo pre bicie(hodiny), Štefana Šimka: Koperadani alebo odvrhnuté deti. Súbor uviedol pásma poézie a  hudby Kedy, ak nie teraz a kto, ak nie my, pri príležitosti 75. výročia založenia súboru.  Vlani súbor uviedol pásmo venované Milanovi Rúfusovi Prišli sme život žiť. V súbore momentálne pracuje 11 - 15 hercov, vrátane sympatizantov.

Plakety predsedu Košického samosprávneho kraja

Jozef Janikov
predseda humanitnej spoločnosti Humanita pre život so sídlom v Spišských Vlachoch
za 20–ročné pôsobenie v humanitárnej oblasti, za osobné úsilie o pomoc zdravotne a sociálne odkázaným deťom prostredníctvom spoločnosti Humanita pre život

Jozef Janikov je zakladateľom humanitnej spoločnosti HUMANITA PRE ŽIVOT, ktorá v tomto roku oslavuje 20. výročie činnosti. Za ten čas zorganizovala 239 podujatí, na ktorých sa podarilo zozbierať takmer 75 tisíc eur. Výnos z podujatí získali predovšetkým deti, ktoré kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu alebo sociálnej odkázanosti akútne potrebujú pomoc. Všetci členovia spoločnosti pracujú na dobrovoľníckej báze, bez nároku na odmenu. Za 20-ročnou činnosťou Humanity pre život stojí predovšetkým osobnosť Jozefa Janikova. Bez neho by nebola Humanita pre život. So svojou príslovečnou skromnosťou  by sa určite ohradil, že spoločnosť to sú ľudia, firmy, darcovia, priaznivci. Bez nich by to nešlo, ale určite by to nešlo bez neho, pretože bez osobného nadšenia, vytrvalosti, presviedčania, by sa nepodarilo 20 rokov existovať v  skromných podmienkach, na viacerých adresách, v lepších i horších časoch. Podujatia, ktoré Humanita pre život organizuje, sú spoločenskými udalosťami na vysokej umeleckej úrovni. Či už ide o folklórne slávnosti Ozveny rodnej zeme, vianočné koncerty Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme Vám, koncerty mariánskych piesní Modlitba za Slovensko, alebo jedinečné a neopakovateľné Medzinárodné majstrovstvá Slovenska vo varení a jedení bryndzových halušiek, či futbalové turnaje o Pohár humanitnej pomoci. Spoločnosť Humanita pre život vďaka svojim kolektívnym členom a  jednotlivcom a predovšetkým cez tradičné podujatia dokázala získať finančné prostriedky na pomoc rôznym subjektom, predovšetkým zdravotníckym a sociálnym zariadeniam v regióne svojho pôsobenia.

Ján Maskaľ
pri príležitosti  60. narodenín
za celoživotné bezplatné darcovstvo krvi

Ján Maskaľ pochádza z obce Horňa pri Sobraneckých kúpeľoch, ale už dlhé roky žije v Košiciach. Pracuje ako vrátnik – informátor na  Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. K humánnej myšlienke darcovstva priviedla Jána Maskaľa jeho trojmesačná liečba v pražskej vojenskej nemocnici. Na vojenčine mu totiž vypadol z ruky ostrý granát, ten vybuchol a spôsobil mu ťažké zranenia. Okrem iného prišiel o jedno oko, dlho bol v bezvedomí a sám potreboval cudziu krv. Prvýkrát daroval krv ako učeň 3. ročníka, druhý raz to bolo, keď si robil pred vojenčinou vodičský preukaz. Teraz chodieva darovať krv pravidelne, ak mu zdravie dovolí, štyrikrát do roka. Ako sám tvrdí, po každom odbere sa cíti veľmi dobre. Počas jubilejného stého odberu v októbri  1997 tvrdil, že to dotiahne do stopäťdesiatky a potom s darovaním asi prestane. S odstupom rokov však názor zmenil. Ján Maskaľ je držiteľom najvyššieho ocenenia pre dobrovoľných darcov krvi – medaily prof. MUDr. Jána Kňazovického a  tiež Ceny mesta Košice.

Božena Miháliková
za neúnavnú metodickú, organizačnú a dramaturgickú prácu s nositeľmi tradícií z miest a obcí Gemera a zachovávaní i šírení dedičstva našich predkov

Pani Božena Miháliková žije v Ochtinej na Gemeri a viac ako štvrťstoročie pôsobí v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave. Je skvelou osvetárkou, pretože vo svojej osobe spája dramaturgičku, organizátorku, poradkyňu, režisérku, scénografku, účtovníčku, ale predovšetkým skromnú a ľudskú osobnosť, ktorej dôverujú aj obyčajní dedinskí ľudia. Vie si k nim nájsť cestu, rozumie ich problémom a  neľutuje čas ani osobné nepohodlie pri príprave podujatí, ktorých hlavnými aktérmi sú obyvatelia gemerských obcí. Je autorkou ojedinelého projektu nazvaného Rok na Gemeri - Slávnosti zvykov a obyčají Gemera – Malohontu, ktorý prezentuje zvyky a obyčaje starej Gemerskej župy. Uskutočnilo sa už 15 ročníkov v rodisku Pavla Dobšinského v  Slavošovciach a v Rožňave. V jedinečnom programe Z kasny do priaškrinka, ktorý nemá na Slovensku obdobu, sa prezentujú osobnosti a rodiny, ktoré udržiavajú folklórne tradície. V programe Čo starí pamätajú - mladí zachovajú, účinkujú súbory, skupiny, jednotlivci. Súčasťou každého ročníka sú i odborné semináre, sprievodné programy venované gemerskej gastronómii, remeslám, slovesnosti, podujatia pre deti a mládež. Rok na  Gemeri je výsledkom celoročnej metodickej, organizačnej a dramaturgickej práce Boženy Mihálikovej, ktorá veľmi úzko spolupracuje so všetkými existujúcimi folklórnymi skupinami a nositeľmi tradícií. Vďaka svojim ľudským hodnotám má ich hlbokú dôveru, a tak sa jej podarilo získať vzácny folklórny materiál. Výsledkom bolo založenie detskej ľudovej hudby Lúčka a skupiny spevákov, ktorí vydali kazetu s gemerskými pesničkami. Je autorkou niekoľkých zbierok tradičných gemerských receptov a ďalších osvetových publikácií. Práca Boženy Mihálikovej má veľký ohlas aj medzi starostami gemerských obcí, pretože prináša kvalitu. Reakciou na to je aj ochota tunajších firiem a podnikateľov prispievať na kultúru, čo je v mnohých prípadoch jediná reálna finančná podpora na túto oblasť spoločenského života. Ocenenie pani Mihálikovej je symbolickým poďakovaním za jej prácu.

Ladislav Peko
za vynikajúce výsledky v oblasti športu a jeho prezentáciu na Slovensku i v zahraničí

Ladislav Peko sa narodil v Košiciach. Ako 7-ročný sa začal venovať bojovým umeniam a dnes má za sebou množstvo úspechov a víťazstiev v  karate a v kickboxe. Prvú zlatú medailu vybojoval ako 10 ročný v roku 1993 v kategórii kata, v priebehu troch rokov získal ešte niekoľko prvenstiev a umiestnení. V roku 1997 sa začal venovať kumite, v ktorom získal druhé miesto na majstrovstvách Slovenska starších žiakov do 37 kg. Po dlhoročných skúsenostiach v karate sa začal venovať kickboxu, v  priebehu piatich rokov získal tri tituly Majstra Slovenska. Trikrát sa stal vicemajstrom Slovenska. Nasledovali šampionáty v Čechách, kde sa stal majstrom a trikrát vicemajstrom Českej republiky. Ďalej to bol šampionát v rakúskom Grazi, kde si vybojoval niekoľko medailí v  kategóriách light kontakt a semi kontakt. Po ukončení vojenskej služby sa stal členom tímu Romana Voláka, s ktorým štartoval v roku 2009 na  majstrovstvách sveta WTKA v talianskej Carrare. Pod záštitou Slovenskej federácie karate získal spolu s trojčlenným tímom v rôznych kategóriách až 5 zlatých medailí a to ako prvý v histórii Slovenska v tímových zostavách.

Jozef Pitkoviak
za príkladné dlhoročné pracovné nasadenie a vzorné plnenie úloh pre potreby mesta Michalovce

Jozef Pitkoviak pracuje v Technických a záhradníckych službách mesta Michalovce nepretržite od roku 1974. Pôsobí na úseku mestských komunikácií. V roku 1974 prevzal zametacie vozidlo, na ktorom pracuje nepretržite 36 rokov.  Stará sa oň tak vzorne, že do dnešného dňa nebolo potrebné na vozidle vykonávať žiadnu väčšiu opravu. V zimnom období obsluhuje odhŕňač snehu typu Greader, ktorému velí už 21 rokov, taktiež bez väčšej opravy. Ak treba, tak okrem zametača a odhŕňača ochotne a  kedykoľvek vypomáha aj pri iných pridelených úlohách. Ku svojej práci a  ku všetkým úlohám pristupuje zodpovedne, spoľahlivo s maximálnou svedomitosťou. Aj vďaka jeho práci sa metropola Zemplína páči domácim i  hosťom. Záleží mu na tom, ako Michalovce vyzerajú a aký prvý dojem si z  ich ulíc ľudia odnášajú. Jozef Pitkoviak korektným postojom k práci a  správaním je príkladom pre ostatných kolegov.)

Alojz Štofega
pri príležitosti 70. narodenín
za celoživotnú tvorivú činnosť v oblasti folklóru, ľudového tanca a  šírenie tradičnej ľudovej kultúry regiónu Zemplína na Slovensku i v zahraničí

Alojz Štofega – sólový tanečník, choreograf, dramaturg a umelecký vedúci sa narodil vo Veľkých Zalužiciach, v obci s bohatou kultúrnou tradíciou. Ľudovému tancu sa venoval od detstva. Vzorom mu bol jeho otec – Jozef Štofega, ktorý bol známy osobitým a ráznym prejavom. Známe boli jeho čapáše a cifry. Tancovať sa od neho učili nielen parobci zo  širokého okolia, ale aj známi choreografi Štefan Nosáľ, Jozef Kubánka, Melánia Nemcová, Milan Hvižďák, dokonca i hudobný skladateľ Svetozár Stračina. Okrem účinkovania v detskom folklórnom súbore Radosť v  Zalužiciach účinkoval Alojz Štofega 20 rokov vo folklórnom súbore Zemplín v Michalovciach ako tanečník – sólista. Neskôr ako umelecký vedúci a choreograf vo folklórnych súboroch Sečovčan, Ondava, Strážčan a  Laborec. Je autorom 4 celovečerných programov. Od roku 2002 sa venuje práci vo folklórnom súbore Zempľinčane – Svojina zostavenom z bývalých tanečníkov folklórnych súborov Zemplín, Laborec a Jahodná. Ide o  viacgeneračný súbor, kde spolu tancujú rodičia aj deti. Venuje sa aj zberateľskej a výskumnej činnosti. Najviac času venoval výskumu vo  svojej rodnej obci Zalužice, ale podieľal sa aj na výskume v obciach Poruba pod Vihorlatom a Ostrov. Viac rokov sa režijne podieľa na  príprave klenotnicového programu Zemplínskych slávností. Je aktívnym účastníkom celoštátnej súťaže sólistov tanečníkov v ľudovom tanci Šaffova ostroha v Dlhom Klčove – v kategórii Nositelia tradícií. Lásku k folklóru preniesol aj do svojej rodiny – okrem dcéry a zaťa sa folklóru venujú aj jeho traja vnuci.

Citarová skupina FABOTÓ z Veľkých Kapušian
za mimoriadne záslužnú tvorivú činnosť v oblasti ľudovej hudby a  zachovávanie autentických ľudových tradícií regiónov Použia a Zemplína

Citarová skupina FABOTÓ bola založená pred 15 rokmi vo Veľkých Kapušanoch. Jej zakladateľom bol Štefan Fazekas, ktorý sa spolu s  Ladislavom Vajdom začali venovať v Použí tradičným, ale neprávom zanedbaným hudobným nástrojom. Neskôr sa skupina rozrástla o ďalších členov – Františka Boczána a Csabu Tóbiása. V roku 1999 sa skupina po prvýkrát zúčastnila na postupovej súťaži ľudových piesní a hudieb Bíborpiros szép rózsa..., ktorá bola možnosťou porovnať vlastnú prácu s  ostatnými citarovými skupinami na Slovensku Od roku 2001 si udržiavajú pravidelný kontakt s citarovou skupinou Tisza83, s ktorou organizujú aj spoločné tvorivé podujatia. Prvé vážnejšie ocenenie – Cenu kvality poroty – získala citarová skupina Fabotó v roku 2004 a vďaka tomu účinkovala aj na Medzinárodnom stretnutí citarových skupín v Pálháze v  Maďarsku. Skupina svoje umenie prezentuje na prestížnych podujatiach medzinárodného charakteru - Kultúrne dni Maďarov Karpatskej kotliny – v  Rumunsku, Srbsku. V roku 2008 s finančnou pomocou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky usporiadali Medzinárodný festival citarových skupín. Po úspešnom vyhodnotení projektu získali právo na organizovanie Celoslovenského festivalu citarových skupín v roku 2009. Cieľom FABOTÓ je zachovávanie a zveľaďovanie autentických ľudových tradícií regiónov Použia a Zemplína. Publikum ponúkajú okrem domácich melódií aj ľudovú hudbu celej Karpatskej kotliny. Tvrdia, že autentická ľudová hudba je aj vždy bude základným kameňom lokálpatriotizmu. Citarovú skupinu FABOTÓ tvoria: František Boczán - prím citara, vedúci skupiny, Štefan Fazekas – tenor citara, zakladajúci člen, Csaba Tóbiás – tenor citara, Alexander Kondás – basová citara, Ingrid Tóth – basová citara.
 
Detský folklórny súbor Vánok z Veľkých Kapušian za dlhoročnú tvorivú činnosť v oblasti folklóru, za zachovávanie a  prezentáciu ľudovej kultúry Zemplína a regiónov východného Slovenska

Na začiatku bola láska k slovenskému folklóru a ľudovej piesni, potom prišla myšlienka založiť folklórny súbor. Túto myšlienku sa podarilo zrealizovať cez Miestny odbor Matice slovenskej vo Veľkých Kapušanoch na  jeseň 999. Folklórny súbor Vánok vznikol s cieľom zachovávať ľudovú kultúru našich predkov, zvyky a tance hlavne zemplínskeho a priľahlých regiónov východného Slovenska. Ďalej prezentovať ľudovú kultúru na  verejnosti, a tak uchovávať a odovzdávať toto bohatstvo ďalším generáciám. Neskôr sa súbor osamostatnil a zvolil si vlastnú cestu napredovania s neustálym doplňovaním kolektívu novými tanečníkmi, zabezpečovaním financií a materiálu potrebného pri nácviku nových choreografií. Prvé nesmelé vystúpenia prišli v roku 2000 s neveľkým počtom tanečníkov. Dnes má súbor 56 členov. Delí sa na mladšiu, strednú a  staršiu skupinu, ako aj spevácku zložku. Súbor má za sebou vyše 200 vystúpení na domácich a zahraničných pódiách. Zbiera ocenenia na  okresných a krajských súťažiach, od Zemplínskych slávností v  Michalovciach, Zemplínskeho majálesu v Košiciach, Folklórneho festivalu v  Heľpe, Medzinárodného folklórneho festivalu Východná, Matičných slávností v Nitre a Jelenci, Medzinárodného festivalu Feman. V zahraničí súbor vystupoval v Maďarsku, Poľsku, Ukrajine, Srbsku a tohto roku sa zúčastnil na Medzinárodnom festivale v Ohride v Macedónsku.

Členky Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul
za mnohostranné cirkevné, humanitárne, dobročinné aktivity a prínos k rozvoju dobrovoľníctva v miestnej komunite

Komunita Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v  Košiciach už dlhé roky rozvíja nielen v Košiciach, ale i v ďalších lokalitách východného Slovenska humanitárne, ušľachtilo zamerané aktivity v duchu kresťanských zásad  odkazu svojich zakladateľov sv. Vincenta de Paul a sv. Lujzy de Marillac. Smerujú ich prioritne na  marginalizované skupiny obyvateľstva: na starých, chorých, telesne  a  mentálne postihnutých mužov, ženy a deti, tiež k chudobným rodinám, slobodným matkám, bezdomovcom, väzňom a utečencom. Verejnosti dobre známe košické sestričky vincentky slúžia 365 dní v roku a 24 hodín denne tým, že poskytujú nielen útulok, základné ošetrenie, teplé jedlo, oblečenie a inú pomoc, ale aj motivačnú podporu a poradenstvo, aby potrební z uvedených cieľových skupín hľadali zo svojej ťažkej životnej situácie sami i východiská. Významný prínos sestier vincentiek je aj pri rozvoji ekumenicky založeného dobrovoľníctva v miestnych komunitách. V uplynulých rokoch sústredili okolo svojej komunity dobrovoľníkov, ktorí sa vedno so sestrami denne podieľajú na konkrétnej pomoci tým,  ktorí ju denne i potrebujú. Jednou z akcií bola napríklad Plamienková štafeta, v  rámci ktorej sa v denných a  nočných službách v azylovom zariadení pre  bezdomovcov striedali členovia viacerých cirkví a náboženských spoločenstiev. Dobrovoľníci sú zapojení i do medzinárodných kampaní Vincentská rodina, do už tradičnej Kampane proti hladu, organizovania letných táborov pre deti zo sociálne odkázaných rodín. Sestry zapájajú desiatky dobrovoľníkov aj do mnohých ďalších foriem svojho cenného humanitárneho pôsobenia a významne tak podporujú rozvoj celosvetovo rešpektovaného dobrovoľníctva.

Ústav materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied
pri príležitosti  55. výročia vzniku
za úspechy vo vedecko – výskumnej činnosti

Ústav materiálového výskumu SAV Košice je popredné pracovisko orientované na vývoj nových materiálov v oblasti nanotechnológií, práškových technológií, fyzikálnej metalurgie a materiálového inžinierstva. Vedecky sa profiluje na fyzikálny výskum dejov transformačnej a transportnej povahy, ktoré sa odohrávajú v štruktúre materiálov rôznej chemickej podstaty vnútornej stavby. Ďalej na výskum mechanických a fyzikálnych vlastností materiálov na základe poznania zákonitostí ich vnútornej konštitúcie a odozvy na externé podmienky vo  vzťahu k ich funkčnej spoľahlivosti a životnosti. Pracuje v ňom 70 vedeckých a výskumných pracovníkov, postgraduálnych študentov, technikov a administratívnych pracovníkov.
Ústav je mimoriadne úspešný pri získavaní a riešení projektov. V rámci SAV koordinuje činnosť Centra excelentnosti – Centra nanoštrukturálnych materiálov NANOSMART, ktoré sústreďuje vedecko – výskumné kapacity zo 7 ústavov Slovenskej akadémie vied. Dôležité miesto predstavuje spolupráca so všetkými univerzitami, ktoré sídlia v Košiciach. V spolupráci s Technickou univerzitou a UPJŠ ústav zabezpečuje 3. stupeň univerzitného vzdelania – doktorandské štúdium – v odboroch Fyzikálna metalurgia a Materiálové inžinierstvo a  medzné stavy materiálov. Spoluprácu na úrovni projektov rozvíja aj s  Univerzitou veterinárskeho lekárstva a farmácie. O významnom postavení Ústavu materiálového výskumu SAV ako vedecko – výskumného a expertízneho pracoviska svedčí spolupráca s priemyselnými partnermi vo  východoslovenskom regióne aj v rámci Slovenska pri riešení konkrétnych problémov priemyselnej praxe. Ústav materiálového výskumu SAV pôvodne vznikol ako Laboratórium strojníckej a hutníckej technológie SAV. V roku 1963 bol pričlenený k Hutníckej fakulte VŠT ako Laboratórium hutníckej technológie. V roku 1970 sa opäť stal samostatným ústavom SAV ako Ústav experimentálnej metalurgie. Pôvodne riešil úlohy v oblasti práškovej metalurgie a valcovaných nízkolegovaných ocelí. Postupne sa začal orientovať na výskum a vývoj moderných progresívnych materiálov.

Cena Košického samosprávneho kraja za rok 2009

Bábkové divadlo v Košiciach
pri príležitosti 50. výročia vzniku, za formovanie najmladšieho diváka, jeho estetického vnímania a výchovnú činnosť pri spoznávaní a uvedomovaní si životných hodnôt

Bábkové divadlo v Košiciach vzniklo v roku 1959 na základe skúseností troch slovenských profesionálnych súborov. Od svojho založenia je samostatným divadlom zameraným hlavne na tvorbu pre deti. Dodnes je jediným takýmto profesionálnym divadlom na východnom Slovensku. Divadlo formuje najmladšieho diváka a jeho estetické vnímanie rôznymi výtvarnými koncepciami klasických bábok. Výtvarno-divadelnou formou je žriedlom, z ktorého dieťa začína vstrebávať kúzlo živého umenia v niekoľkých rovinách. Ide predovšetkým o jeho úlohu v oblasti výchovnej činnosti pri spoznávaní a uvedomovaní si životných hodnôt. Počas 50-ročnej existencie divadlo zaznamenalo niekoľko významných etáp. V dramaturgickom smerovaní, to bola voľba titulov a literárnych adaptácií, ale hlavne prezentácie širokej škály bábkarských žánrov od klasických hier, ktoré k nám prichádzali najmä z Čiech a okolitých štátov, ale aj snahou o pôvodné autorské divadlo vo svojom repertoári. Bábkové divadlo v Košiciach za uplynulé obdobie i v súčasnosti buduje na tradícii klasickej rozprávky, pôvodnej slovenskej ľudovej slovesnosti i tvorbe najlepších súčasných domácich i svetových autorov, ktorí píšu a tvoria pre deti.

Róbert Berenhaut
pri príležitosti životného jubilea – 80. narodenín, za celoživotné zásluhy na mapovaní obrazu východného Slovenska prostredníctvom objektívu fotoaparátu v regionálnych i celoštátnych médiách, so zvláštnym zreteľom na športovú fotografiu

Róbert Berenhaut si ako 16-ročný učeň z prvého platu kúpil fotoaparát a odvtedy ho bez neho prakticky nestretnete. Začínal ako externista v Košiciach v novinách Priekopník, ktoré boli predchodcom Východoslovenských novín. Pripravoval aj športovú víkendovú stranu pre denník Pravda a občas pre športový časopis Štart. Od roku 1960 pracoval ako fotograf vo Východoslovenských novinách. Mapoval život vo Východoslovenskom kraji, poznali ho prakticky v každom okrese, v každej dedine. Zachytával život a prácu ich obyvateľov, dokumentoval spoločenské zmeny. Fotografoval vo fabrikách, na poliach, v divadlách i na námestiach. Zvláštnu kapitolu v jeho profesionálnom pôsobení tvorí športová fotografia. V jeho archíve sú zábery z tisícok futbalových súbojov, basketbalových zápasov, atletických pretekov a súťaží vo všetkých športoch na vrcholových i amatérskych úrovniach vo veľkých mestách i malých dedinkách. Róbert Berenhaut je neúnavný dokumentarista, ktorý prostredníctvom objektívu viac ako polstoročie mapoval východné Slovensko. Jeho archív je archívom doby a ľudí. Vytvoril na prvý pohľad nenápadnú, ale svojím významom neoceniteľnú historickú hodnotu. Vždy skromný, ale nesmierne pracovitý a poctivý fotograf je legendou medzi východoslovenskými žurnalistami.

Detský spevácky zbor Zvonček (Csengettyű) pri Gymnáziu a základnej škole Sándora Máraiho s vyučovacím jazykom maďarským v Košiciach
pri príležitosti 40. výročia jeho založenia, za dôstojné reprezentovanie školy, mesta Košice, Košického kraja a maďarskej národnostnej menšiny na národných a medzinárodných súťažiach a festivaloch

Spevácky zbor Zvonček od založenia v roku 1969 pôsobí pri základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským v Košiciach a vychoval okolo 800 milovníkov zborovej hudby. Je jediný detský spevácky zbor na východnom Slovensku, ktorý pracuje bez prerušenia a je najúspešnejším zborom pracujúcim pri základnej škole v našom regióne. Za uplynulých 40 rokov zbor dosiahol veľa úspechov a uznaní na rôznych národných a medzinárodných súťažiach a festivaloch. Dôstojne reprezentoval nielen svoju školu, ale aj mesto Košice, Košický kraj, Slovensko a v neposlednom rade aj maďarskú národnostnú kultúru. Členmi zboru sú žiaci základnej školy vo veku od 9 do 15 rokov. Dievčatá po skončení základnej školy môžu vo svojej činnosti pokračovať v Dievčenskom speváckom zbore, ktorý pôsobí pri gymnáziu už 20 rokov. Spevácke zbory vedie pani Andrea Ferencei, ktorá je tiež bývalou členkou týchto zborov. Spevácky zbor Zvonček a Dievčenský spevácky zbor sa pravidelne zúčastňujú na celoštátnych súťažiach detských speváckych zborov Mládež spieva a Celoslovenských súťažiach mládežníckych speváckych zborov v Turčianskych Tepliciach. Spievali na  XIV. ročníku medzinárodnej súťaže Bélu Bartóka v Debrecíne, kde v roku 1991 získali mimoriadnu cenu poroty. Spevácky zbor sa pravidelne od roku 1982 zúčastňuje na festivaloch nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí – v Maďarskej republike a v Rumunsku.

Folklórny súbor Zemplín Michalovce
za zachovávanie, zveľaďovanie, znovuobjavenie kultúrnych hodnôt ľudovej umeleckej tvorby regiónu Zemplína, východného Slovenska a jeho reprezentáciu doma i v zahraničí. Folklórny súbor Zemplín od svojho vzniku reprezentuje tanečnú, hudobnú a výtvarnú kultúru východného Slovenska, zvlášť regiónu Zemplín. Motiváciou je zachovávanie, zveľaďovanie a znovuobjavenie kultúrnych hodnôt ľudovej umeleckej tvorby. Cez intenzívnu prácu od svojho vzniku v roku 1957 až po súčasnosť sa natrvalo zapísal do kultúrneho povedomia Slovákov ako popredný reprezentant zemplínskeho folklóru. Vďaka zanieteným Zemplínčanom nikdy nestratil svoju pravú zemplínsku tvár. Ľudovú tradíciu a umenie šíril v mnohých krajinách na štyroch kontinentoch sveta. Stal sa zdrojom inšpirácie pre vznik a prácu mnohých súborov na Slovensku. Je uznávaný doma ale i v zahraničí. Počas svojej existencie absolvoval tisícky vystúpení na slávnostiach, festivaloch, súťažiach. Zemplín dosiahol mnoho úspechov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. V Taliansku získal Zlatú medailu v Paegli, v Anglicku I., II. a III. miesta v speve, hudbe a tanci v Middlesborough, na festivaloch v Nemecku, Poľsku, Kanade a v Portugalsku bol vyhlásený za najlepší súbor. Koncom roku 1972 zriadili pri súbore Zemplín detskú prípravku – Zemplínik. Zbiera a uchováva detský hudobný a tanečný folklór z východného Slovenska, vychováva mladú generáciu pre súbor Zemplín. Neskôr pribudol ďalší detský kolektív Zemplínček. I tento sa za krátky čas dostal do povedomia širokej verejnosti. V súčasnosti v týchto detských súboroch pôsobia deti nielen z Michaloviec ale aj širšieho okolia. Folklórny súbor Zemplín vychoval známych mnoho umelcov.

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
pri príležitosti 50. výročia jej založenia, za kvalitný vedecký výskum a kvalitné trojstupňové vysokoškolské vzdelávanie na základe najnovších vedeckých poznatkov v širokom medzinárodnom kontexte v súlade s európskymi trendmi v tejto oblasti

V novembri Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach oslávila 50. výročie svojho pôsobenia. Jej založením sa dotvoril profil Košíc, ako významného vysokoškolského mesta. Prioritou univerzity je poskytovať trojstupňové vysokoškolské vzdelávanie na základe najnovších vedeckých poznatkov v širokom medzinárodnom kontexte, v súlade s európskymi trendmi. V súčasnosti poskytuje univerzita vysokoškolské vzdelanie v 160 študijných programoch, z toho 59 je bakalárskych, 65 druhého a spojeného prvého a druhého stupňa a 36 tretieho stupňa štúdia. Univerzita dosahuje výborné výsledky v oblasti doplňujúceho, rozširujúceho a špecializačného štúdia, ako aj v oblasti poskytovania profesijných, či záujmových kurzov. Na univerzite pôsobí 99 profesorov, 94 docentov, 374 odborných asistentov, asistentov a lektorov a 87 výskumných pracovníkov. Škola je zapojená do medzinárodnej vedeckej spolupráce s európskymi, americkými a ázijskými univerzitami. Výsledkom sú publikácie uverejnené v prestížnych vedeckých periodikách. Univerzita venuje veľkú pozornosť výskumnej činnosti. V roku 2004 sa univerzita stala plnoprávnym individuálnym členom Európskej asociácie univerzít. Má tak možnosti pre rovnocennú účasť pri tvorbe a realizácii európskej politiky vo vysokoškolskom vzdelávaní. Je členom medzinárodných regionálnych združení: Asociácie univerzít Karpatského regiónu, Euroregiónu Karpaty, prostredníctvom vedeckých osobností individuálnym členom v riadiacich štruktúrach európskych a svetových inštitúcií.

Cena predsedu Košického samosprávneho kraja za rok 2009

Ladislav Fričovský
za celoživotné výsledky dosiahnuté v cirkevnej, kultúrnej, umeleckej a publicistickej oblasti
Po ukončení gymnaziálneho štúdia v Bardejove absolvoval v rokoch 1949 – 1953 štúdium teológie na Evanjelickej teologickej fakulte v Bratislave. Okrem toho diaľkovo študoval na Vysokej škole múzických umení – Odbor filmovej a televíznej dramaturgie. V cirkevnej službe pôsobil najprv ako zborový kaplán v Sučanoch, neskôr ako seniorátny kaplán v Púchove a v roku 1957 bol zvolený za zborového farára v Chmeľove. Od roku 1968 až do roku 2002 pôsobil ako zborový farár v Obišovciach. V rokoch 1981 - 1994 vo funkcii evanjelického seniora Košického seniorátu a v roku 1994 aj ako biskup, tajomník biskupského úradu Východoslovenského dištriktu evanjelickej cirkvi. Dosiahol úspechy v umeleckej, publicistickej a kultúrnej oblastiach, literatúrou sa zaoberal od detských čias. Zo začiatku to bola účasť na rozličných literárnych súťažiach v poézii a próze. Neskôr publikoval v časopisoch Nový rod, viedol rubriku v Evanjelickom apoštolovi, Cirkevných listoch, ale aj v zahraničných časopisoch. Písal básne aj prozaické diela. Mimo publicistickej a umeleckej činnosti významná bola jeho spoločenská a interkonfesijná činnosť, má veľký podiel na ekumenickom súžití veriacich evanjelickej a katolíckej konfesie. Na miestach, kde pán Fričovský účinkoval, pracoval v Červenom kríži, tiež ako dobrovoľný darca krvi. Pán Fričovský je držiteľom Prémiovej ceny Literárneho fondu za rok 1993 a Ceny E. B. Lukáča za doterajšiu tvorbu v Tranosciu (2001).

Alexander Jiroušek
pri príležitosti životného jubilea – 75. narodenín, za úspešnú dlhoročnú dokumentáciu a prezentáciu Košického kraja na Slovensku i v zahraničí formou umeleckej, dokumentárnej fotografickej a publikačnej činnosti

Ing. Alexander Jiroušek po skončení Vysokej školy technickej v  Košiciach vystriedal viacero zamestnaní a od roku 1975 sa venuje fotografickej tvorbe ako výtvarník v slobodnom povolaní. Po roku 1990 založil vlastnú vydavateľskú a fotografickú agentúru a v tejto činnosti pokračuje aj v súčasnosti. Je dlhoročným členom Zväzu slovenských fotografov a košického Fotoklubu NOVA. S fotoaparátom precestoval viaceré krajiny sveta, výsledkom je bohatý fotografický archív, sústavne využívaný pri publikačnej i výstavnej tvorbe. Od roku 1975 usporiadal viac ako 100 samostatných výstav doma i v cudzine, a zúčastnil sa viacerých domácich i zahraničných kolektívnych fotografických výstav. Jeho výstavná činnosť sa zintenzívnila najmä od roku 2004, kedy vošiel do povedomia Ministerstva zahraničných vecí. Kolekcie pod názvom“ Od Tatier k Dunaju“ už boli prezentované v krajinách sveta, ktoré precestoval. Osobitne treba hodnotiť jeho výstavné aktivity v rámci Fotoklubu Nova, pri Verejnej knižnici Jána Bocatia, ktorého je dlhoročným členom. Svojou fotografickou tvorbou sa podieľal na vydaní viac ako 150 publikácii reportážneho, krajinárskeho, historického a vlastivedného charakteru. Viaceré z nich sú pôsobivou prezentáciou prírodných a kultúrnych krás Košického kraja. V tejto súvislosti úzko spolupracuje s Košickým samosprávnym krajom, pre ktorý v roku 2007 pripravil a vydal umeleckú obrazovú publikáciu Košický kraj. Dosiaľ najvýznamnejším ocenením publikačnej tvorby autora je udelenie Európskej ceny za rok 1994, ktorú mu udelila Európska federácia turistickej literatúry v Ríme za obrazovú publikáciu „Kraj pod Tatrami“. V roku 2005 získal Cena fair play Slovenského olympijského výboru za dlhoročnú propagáciu Slovenska a fotografovanie Medzinárodného maratónu mieru, ktorý zaznamenáva nepretržite od roku 1967. Žije a tvorí v Košiciach. Patrí k významným osobnostiam nášho regiónu.

Zdeňek Komárek
pri príležitosti životného jubilea – 50. narodenín, za významný prínos pri výchove mladých astronómov, ktorí úspešne reprezentujú Košický samosprávny kraj na celoslovenských a medzinárodných vedomostných súťažiach
RNDr. Zdeněk Komárek pracuje vo Hvezdárni v Michalovciach ako odborný pracovník – astronóm už 26. rok. Je absolventom Matematicko-fyzikálnej fakulty Karlovej univerzity v Prahe v špecializácii astronómia a astrofyzika. Je výborným popularizátorom tejto atraktívnej vedy, počas svojho pôsobenia vo hvezdárni vytvoril a zrealizoval množstvo prednášok pre školskú mládež i pre dospelých. Prednášal aj na rôznych odborných seminároch a konferenciách. Podieľa sa pri výchove mladých astronómov a vedie ich po teoretickej i praktickej stránke, čo v mnohých prípadoch vyústilo do ich rozhodnutia pokračovať v štúdiu astronómie na vysokej škole a pracovať v tejto oblasti. Jeho zverenci dnes pôsobia na mnohých prestížnych astronomických pracoviskách doma i vo svete. Mladí amatérsi astronómovia pod jeho vedením dosahujú výrazné úspechy na celoslovenských aj medzinárodných vedomostných súťažiach. Dr. Komárek sa v odbornej oblasti spolu so svojimi mladými členmi Astro teamu zaoberá pozorovaním a zaznamenávaním meteorov a zakresľovaním slnečnej fotosféry.

Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach
pri príležitosti 60. výročia jej založenia, za vynikajúce výsledky vo výchovno – vzdelávacej činnosti a vedeckej oblasti, ktorými úspešne reprezentuje Košický samosprávny kraj

Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach dlhodobo dosahuje vynikajúce výsledky vo výchovno-vzdelávacej aj vo vedeckej oblasti. Dôkazom toho je okrem iného skutočnosť, že vo všetkých štyroch doterajších hodnoteniach nezávislej rankingovej a ratingovej agentúry ARRA sa umiestnila na prvom resp. druhom mieste medzi všetkými vysokými školami v Slovenskej republike. V tomto roku ako prvá slovenská univerzita po úspešnej komplexnej akreditácii prevzala z rúk podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra školstva SR certifikát o začlenení medzi univerzitné vysoké školy. Pedagogickí a vedeckí pracovníci univerzity počas 60-ročnej histórie univerzity dosahovali a dosahujú výsledky, ktorými vynikajúco reprezentujú nielen univerzitu, mesto Košice, ale aj celý Košický samosprávny kraj.

Detský folklórny súbor Vánok z Prakoviec
pri príležitosti 25. výročia jeho trvania, za zachovávanie ľudových tradícií a úspešnú reprezentáciu ľudového folklóru doma i v zahraničí
Ocenený kolektív v júli tohto roku oslávil svoje štvrťstoročné trvanie. Tvorivú činnosť začal v septembri 1984, aby doplnil detské programy a stal sa liahňou pre folklórny súbor Prakovčan. Hneď v prvom roku existencie obsadil na súťaži Detských folklórnych súborov v Spišskonovoveskom okrese 3. miesto a odvtedy vystupuje pri každej príležitosti v obci a okolí a na každej súťaži usporadúvanej Národným osvetovým centrom. Detský folklórny súbor sprevádza Ľudová hudba Prakovčan s predníkom Vladimírom Lenkeyom. Choreografkou a umeleckou vedúcou detského folklórneho súboru je celých 25 rokov Zuzana Koscelanská, t. č. zástupkyňa starostu obce. Vánok získal mnoho ocenení v okrese aj v kraji, vychoval mnohých interpretov ľudovej piesne. Pri 20. výročí reprezentoval okres Spišská Nová Ves v Poľsku. V priebehu roka vystupuje pri rôznych príležitostiach, slávnostiach, podujatiach Zborov pre občianske záležitosti, výročných stretnutiach Miestnej organizácie Jednoty dôchodcov a mnohých ďalších. Súbor vysokou mierou prispieva k zachovávaniu ľudových tradícií. Deti v ňom aktívne a zmysluplne využívajú voľný čas. 4. júl bol dňom obecných slávností DEŇ PRAKOVIEC, ktorý bol v tomto roku zameraný na oslavy 25. výročia trvania Detského folklórneho súboru Vánok.

Plaketa predsedu Košického samosprávneho kraja za rok 2009

Oľga Barbušová – Guassardová
za vynikajúce výsledky na európskych športových podujatiach v stolnom tenise telesne postihnutých, vzornú reprezentáciu a propagáciu Slovenskej republiky, Košického samosprávneho kraja a rodnej obce Kolinovce i za obetavý prístup k plneniu povinností, ktorý je príkladom mladej generácii

Pani Oľga Barbušová – Guassardová sa narodila v Krompachoch. Ako šesťročná mala vážnu dopravnú nehodu. Napriek rane osudu sa zaujímala o všetky športové hry. V roku 1992 začala jej stolnotenisová kariéra. Zúčastnila sa majstrovstiev Slovenskej republiky pre telesne postihnutých, neskôr v roku 1999 na medzinárodnom turnaji v Piešťanoch. Najprv reprezentovala Mestský športový klub Krompachy, v roku 2001 sa stala majsterkou Slovenska telesne postihnutých v stolnom tenise v dvojhre, štvorhre aj v družstvách. Je niekoľkonásobnou majsterkou okresu Spišská Nová Ves, Levoča a Gelnica v súťaži jednotlivcov a družstiev. Ocenená je držiteľkou dvoch zlatých medailí na turnaji Czech Open, bronzovej, strieborných a zlatých medailí na medzinárodných turnajoch. Na paralympiáde v Aténach v roku 2004 skončila na 5-6 mieste. Na Majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku skončila štvrtá. Na majstrovstvách Európy v Slovinsku obsadila druhé miesto. V roku 2008 bola nominovaná na paraolympijské hry v Pekingu. Na jej konte v tomto roku pribudli 4 zlaté, 1 strieborná, 4 bronzové medaily zo svetových podujatí. Jej snom je prebojovať sa na paralympiádu do Londýna. Jej snaha a príklad dosiahnuť svoje ciele, je pre dnešnú mladú generáciu návod ako zvládať životné situácie. Táto handicapovaná športovkyňa je príkladom ľudskej sily a radosti zo života.

Viera Džoganová
pri príležitosti životného jubilea - 50. narodenín, za úsilie, ktorým prispela k rozvoju kultúrneho života v Košickom samosprávnom kraji ako dirigentka detského zborového spevu Magnólia

Viera Džoganová pôsobí ako učiteľka Základnej umeleckej školy v Sobranciach od roku 1980. Dosahuje vynikajúce výsledky v práci s deťmi. Najväčším prínosom nielen pre školu, ale aj mesto je jej práca s detským speváckym zborom Magnólia, ktorý vznikol a pod jej vedením pracuje od roku 1985. Patrí k najlepším speváckym telesám na Slovensku a svoje kvality preukázal aj na mnohých medzinárodných súťažiach v Maďarsku, Českej republike, Chorvátsku, Anglicku, Belgicku, Grécku, Taliansku a na festivaloch a koncertných turné. Pani Viera Džoganová pôsobí 28 rokov ako učiteľka Základnej umeleckej školy a takmer 25 rokov ako dirigentka Detského speváckeho zboru Magnólia. V tomto roku oslávila svoje životné jubileum 50 rokov. Je výraznou osobnosťou, ktorá svojim úsilím prispela k rozvoju Košického samosprávneho kraja v oblasti kultúry, najmä v detskom zborovom speve.

Henrieta Farkašová
za rozvoj a zviditeľňovanie Košického samosprávneho kraja zrakovo postihnutými v oblasti športu
Lyžiarsky talent Henriety Farkašovej objavil jej telocvikár počas štúdia na Strednom odbornom učilišti internátnom pre zrakovo postihnutú mládež v Levoči. Dovtedy sa napriek zrakovému handicapu venovala aj iným druhom športu – behu, cyklistike, plávaniu. V tom období štartovala na majstrovstvách Slovenskej republiky pre zrakovo postihnutých a v ďalšej sezóne absolvovala medzinárodné preteky Európskeho pohára, na ktorých sa umiestnila v hornej polovici štartovacieho poľa. Výsledkom snaženia a intenzívneho tréningu boli jej ďalšie úspechy na majstrovstvách sveta v Kórei, na ktorých vybojovala 2 zlaté medaily v zjazde, striebornú medailu v superkombinácii. Medzi ďalšie úspechy Henriety Farkašovej patrí malý krištáľový glóbus v pretekoch super – G(dží) v Kanadskom Whistle na pretekoch Super pohára. V Jasnej na finále Európskeho pohára sa stala celkovou víťazkou s dvomi ďalšími zlatými medailami. Momentálne sa venuje prípravám na budúcoročné paralympijské hry vo Vancouvri v Kanade.)

Ľudmila Geročová
pri príležitosti Medzinárodného dňa dobrovoľníkov a Dňa ľudských práv, za dlhoročnú dobrovoľnícku prácu

Ľudmila Geročová je predsedníčkou Základnej organizácie Únie žien Slovenska v Bánovciach nad Ondavou a podpredsedníčkou Správnej rady Okresnej organizácie Únie žien Slovenska v Michalovciach. Svoj program realizuje so ženami a pre ženy, pre deti, seniorov i celé rodiny najmä v Michalovciach a v obci Bánovce nad Ondavou, kde býva. Bez práce dobrovoľníckeho manažmentu na miestnej a okresnej úrovni by bola táto činnosť málo efektívna, program nerealizovateľný. Svoje pôvodné povolanie kultúrnej pracovníčky – knihovníčky využíva pri príprave kultúrno-spoločenských aktivít a tak významne prispieva ku zachovávaniu tradícii v okrese. Organizuje miestny kultúrny život, založila ženskú spevácku skupinu Ondavčanka, ktorá zachováva tradície v tejto časti Zemplína. V zložitom ekonomickom období dobrovoľníckej organizácie žien prispela ku zachovaniu súťaže v prednese prózy a poézie Vansovej Lomnička. Pripravuje besedy so súčasnými spisovateľmi a spisovateľkami a literárnymi pásmami predstavila ženám v kraji aj poslanie múzea Pavla Horova a jeho tvorbu. Organizuje výstavy prác žien. Neoceniteľné je aj pôsobenie vo výchove a osvete, pri zlepšovaní zručnosti žien, nielen pri zachovávaní tradícií, ale aj pri ovplyvňovaní nového spôsobu života na vidieku.

Tibor Hrušovský
za prínos v oblasti kultúry ako neprofesionálneho výtvarníka, ktorý svojou tvorbou prispieva k zviditeľňovaniu Košického samosprávneho kraja

Pán Tibor Hrušovský sa narodil v Harichovciach. Svoj vzťah k výtvarnému umeniu nadobúdal už od detstva a výtvarné tvorivé realizácie predstavujú jeho spomienky na detstvo zhmotnené v drevených reliéfoch a kresbách. Už 30 rokov sa intenzívne zaoberá tvorivou výtvarnou činnosťou, hľadá a zdokonaľuje svoj vlastný výtvarný výraz. Zúčastnil sa mnohých súťaží a výstav neprofesionálnych výtvarníkov, ktoré mali vynikajúci ohlas medzi návštevníkmi doma i v zahraničí. Pán Tibor Hrušovský je vzácny človek. Skromný, pokorný, vie si obhájiť svoju pozíciu neprofesionálneho tvorcu, trpezlivo prijíma odborné rady, zaujíma sa o nové poznatky. Tvorba pána Tibora Hrušovského obohacuje a kultivuje naše okolie, umožňuje nám pozastaviť sa v súčasnom životnom tempe. Jeho tvorba je považovaná za veľký prínos nielen pre obec Harichovce, ale aj pre celú kultúrnu spoločnosť v našom kraji.

Gabriela Kyseľová
za zachovávanie a rozvíjanie ľudových tradícií, zvykov, tancov a rozvoj kultúrnej činnosti Košického samosprávneho kraja
Pani Gabriela Kyseľová sa narodila v Kluknave. Ako pedagóg pracovala skoro po celý svoj aktívny život na tunajšej základnej škole. Popri zamestnaní sa dlhé roky venovala ľudovému umeniu, dlhé roky viedla folklórny súbor Mladosť. Počas jej pôsobenia ako vedúcej súboru sa v ňom vystriedalo niekoľko generácií tanečníkov, spevákov, hudobníkov. Popri práci s deťmi sa v Kluknave venovala aj vedeniu folklórneho súboru Bradlan. Po jeho zániku v roku 1999 bola pri založení novej folklórnej skupiny Kluknavčanka, ktorú vedie doposiaľ. Pod jej vedením folklórne skupiny aj ich členovia ako jednotlivci alebo tanečné páry v ľudových tancoch a speve získali mnoho ocenení v okrese, kraji, ale aj na celoslovenskej úrovni. Gabriela Kyseľová pracuje už druhé volebné obdobie aj ako členka kultúrnej a školskej komisie pri obecnom zastupiteľstve obce Kluknava. Má veľkú zásluhu na rozvíjaní ľudových tradícií, zvykov, tancov a rozvoj kultúrnej činnosti obce Kluknava a regiónu.
Zuzana Rusnáková zo Žakaroviec
za významný prínos pre kultúrny rozvoj okresu Gelnica
Pani Zuzana Rusnáková sa narodila v Žakarovciach a tam aj pôsobí ako členka Folklórnej skupiny KLIPERČAN už od jej vzniku. Je vynikajúcou sólistkou tejto folklórnej skupiny. Zúčastňuje sa na rôznych súťažiach, kde vždy obsadzuje popredné miesta. Aj v tomto roku sa v máji zúčastnila regionálnej prehliadky hudobného folklóru dospelých v Helcmanovciach, kde sa umiestnila v zlatom pásme a postúpila na krajskú prehliadku v novembri v Smižanoch. Nahrala hudobný CD nosič, vďaka čomu jej spev znie často z vysielania Rádia Regina. Je pokračovateľkou slávnej žakarovskej rodáčky Janky Guzovej. Vystupuje na rôznych akciách, ktoré usporadúva obec, na Spišských folklórnych slávnostiach v Spišskom Podhradí. Svoje skúsenosti odovzdáva mladým vo folklórnej skupine, hlavne svojej vnučke, ktorá ide v jej šľapajach.

Fridrich Svitek
pri príležitosti životného jubilea - 80. narodenín, za aktívne pôsobenie a spoločenský prínos pri zachovávaní tradícií slovanskej vzájomnosti

Pán Fridrich Svitek je príkladom ľudskej aktivity, spoločenského prínosu, dejateľom pri zachovávaní tradícií a odkazu pre ďalšie generácie. V tomto roku sa dožil 80 rokov a je stále činorodý a aktívny. Je členom Slovenského zväzu zdravotne postihnutých, ktorý v obci zakladal a bol jeho dlhoročným predsedom. Patril k zakladajúcim členom a bol predsedom Miestneho odboru Matice slovenskej v obci Prakovce. Založil a vedie Zväz slovanskej vzájomnosti, s ktorým už 10 rokov organizuje regionálnu súťaž Slovanská pieseň, ktorá si vytvorila tradíciu a ohlas vďaka kvalitnej príprave a prezentácii piesní slovenských i slovanských. Plaketu predsedu Košického samosprávneho kraja získava pri príležitosti jubilejného 10. ročníka súťaže Slovanská pieseň. Pán Svitek je napriek svojmu veku aktívnym členom redakčnej rady Prakovských novín, pomáha pri vzácnych udalostiach v obci, podieľa sa na  organizačných, ale hlavne propagačných prácach. Je aktívny aj pri príprave monografie o obci Prakovce, na ktorej obec práve pracuje.

Cena Košického samosprávneho kraja za rok 2008

František Boda
Pán František Boda je tajomníkom Oblastného výboru Csemadok Košice - okolie, pôsobí vo funkcii predsedu Základnej organizácie Csemadok v Buzici a je členom Kultúrnej komisie Zastupiteľstva KSK. Dlhoročný aktívny a úspešný pracovník v oblasti kultúry v Košickom regióne sa narodil v obci Vojka, okres Trebišov. Po ukončení Strednej priemyselnej školy v Košiciach pracoval vo VSŽ. Od roku 1971 prešiel rôznymi pracovnými pozíciami v oblasti kultúry. Už vtedy začal organizovať rôzne, teraz už tradičné kultúrne podujatia, viedol aj divadelný súbor. Stal sa známou osobnosťou kultúrnych akcií, okresných slávností piesni a tancov, súťaží v prednese poézie a prózy, organizoval dve celoštátne podujatia - divadelný festival ochotníckych súborov v maďarskom jazyku a letnú vzdelávaciu akadémiu pre mládež a  dospelých, ktoré šíria dobré meno regiónu a dávajú možnosť kultúrneho vyžitia občanom maďarskej národnosti v regióne.
Venoval sa kultúrnemu rastu a zachovaniu ľudových tradícií príslušníkov  maďarskej národnosti na Slovensku. Svojou činnosťou vytváral priaznivé podmienky k spolunažívaniu Maďarov a Slovákov v našom regióne. V roku 2003 bol ocenený ministrom kultúry Maďarskej republiky cenou Gyulu Wlasicsa, za rozvoj a spoluprácu v oblasti kultúry oboch štátov. František Boda má dve deti, býva v Buzici, kde sa tiež aktívne zapája do spoločenského a kultúrneho života obce.

Ing. Boris Farkašovský
pri príležitosti 60. narodenín
Ing. Boris Farkašovský je dlhoročný športový funkcionár, od roku 2006 člen Správnej rady Slovenského zväzu hádzanej. Má veľký podiel na záchrane hádzanárskeho klubu VSŽ Košice, ktorý bol na pokraji bankrotu a kolapsu.
Od roku 2000 je prezidentom 1. Mestského hádzanárskeho klubu Košice. Má veľkú zásluhu na kvalitných výsledkoch košickej hádzanej. Muži sa opäť dostali medzi slovenskú elitu, v roku 2003 vyhrali Slovenský pohár a  štartovali v Pohári víťazov pohárov. Trikrát skončili v slovenskej extralige na 2. mieste a dvakrát boli finalistami Slovenského pohára.
Ing. Farkašovský sa aktívne podieľal na vytvorení novej koncepcie rozvoja mládežníckej hádzanej. Od roku 2000 starší dorastenci získali titul Majster Slovenskej republiky 6 krát, mladší dorastenci 4 krát, starší a mladší žiaci 4 krát. 1. Mestský hádzanársky klub Košice bol viackrát vyhodnotený ako najlepší hádzanársky klub v Slovenskej republike. Ocenený sa dlhodobo zapája ako funkcionár a organizátor do prípravy športových podujatí pre mládež i dospelých. Je nositeľom ocenení, ktoré mu udelil Slovenský zväz hádzanej za dlhoročnú prácu a činnosť pri rozvoji hádzanej.
Sezóna 2007/2008 bola pre 1. Mestský hádzanársky klub Košice pod vedením Ing. Borisa Farkašovského veľmi úspešná. Muži sa stali vicemajstrami SR, starší dorastenci Majstrami SR,
mladší dorastenci skončili na 3. mieste na Majstrovstvách SR, starší žiaci Majstrami SR, mladší žiaci vicemajstrami SR.

PhDr. Július Galgan
Už počas štúdia na  Filozofickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove sa u Júliusa Galgana popri profesionálnom štúdiu slovenčiny prehlboval jeho vážny záujem o divadlo. Päť dní v týždni študoval v Prešove a v sobotu a v nedeľu režíroval vo svojej rodnej obci Čerhov. Za päť rokov videli v jeho réžii i hereckom podaní 15 hier. V roku 1958 nastúpil ako profesor slovenského jazyka na trebišovské gymnázium, kde pôsobil až do  odchodu do dôchodku. V tom istom roku sa na škole začala písať kronika ochotníckeho divadelníctva. Za 47 rokov pôsobenia v súbore objavil talenty, pre ktoré dosky naozaj znamenajú svet: Táňu Radevu, jej sestru Dagmar Červeňákovú, Ingrid Timkovú a ďalších. Pripravil vyše 40 celovečerných hier.
V roku 1979 po inscenácii Goldoniho Sluhu dvoch pánov sa súbor dostal do kategórie B. Nasledovalo množstvo náročných titulov: Bulgakov, Chalúpka, Bratia Čapkovci, Barč-Ivan, Sofokles, Oscar Wilde, Peter Zvon.
Súbor je známy za hranicami mesta i okresu. Poznajú ho z účinkovania na Palárikovej Rakovej, zo súťaži v  Spišskej Novej Vsi, z  Belopotockého Mikuláša i Močenku pri Nitre.
Členovia súboru pod vedením Júliusa Galgana nechýbali ani na 120. a 130. výročí osláv Matice Slovenskej v Martine. Krásu ľubozvučnej slovenčiny pravidelne šíria v Békešskej Čabe v  Maďarsku, v  Poľsku, v Užhorode na  Ukrajine medzi Slovákmi, ktorí svoju radosť zo stretnutia neskrývali a nadšene prijali svojich medzi svojimi.
Július Galgan je nositeľom viacerých rezortných ocenení ministerstva kultúry.
Za roky nezmazateľného a osožného pôsobenia v Trebišove prostredníctvom divadelných predstavení mnohým pootvoril dvere do komnát krásna, k ľudským i umeleckým hodnotám. Ako stredoškolský profesor, režisér, herec celý svoj život v Trebišove rozvíja a prehlbuje u mladých ľudí lásku k divadlu, umeniu a k svojej domovine.

Ing. Imrich Smaržík
Imricha Smaržíka na ocenenie navrhli poslanci Zastupiteľstva KSK zo Spiša a mesta Krompachy za významný podiel na stabilizácii zamestnanosti na Strednom Spiši.
Akciová spoločnosť SEZ Krompachy, v ktorej je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom, je výrobcom elektrických prístrojov nízkeho a vysokého napätia so 60-ročnou tradíciou, ale predovšetkým významným a stabilným zamestnávateľom na Spiši. Od roku 2002 tu pribudlo 255 zamestnancov na súčasných 730 osôb.
V SEZe Krompachy pracuje od roku 1976. Prešiel rôznymi riadiacimi funkciami. Pod jeho vedením akciová spoločnosť úspešne zvládla prechod na podmienky trhovej ekonomiky a tvrdej svetovej konkurencie. Prešla výrobkovou a technologickou inováciou, výrazne sa zlepšili pracovné a sociálne podmienky zamestnancov. Dnes exportuje výrobky do viac ako 30 krajín sveta a patrí k rozhodujúcim zamestnávateľom v okrese i kraji.
Imrich Smaržík má veľkú zásluhu na podpore vlastného aplikovaného výskumu a vývoja v oblasti elektrických prístrojov nízkeho i vysokého napätia.
Vďaka osobnému pričineniu Imricha Smaržíka sa v Krompachoch etabloval zahraničný investor – firma Panasonic AVC Networks Slovakia, s. r. o., ktorá zamestnáva viac ako 1 000 ľudí. Spolupráca so zahraničnými firmami má pozitívny vplyv na zamestnanosť, technologický pokrok a rozvoj regiónu Spiš.
Vďaka aktivitám oceneného firma zriadila Súkromnú strednú odbornú školu SEZ Krompachy, ktorá pripravuje kvalifikovaných odborníkov pre potreby firiem v regióne.

Finančný dar, ktorý je súčasťou udeleného ocenenia, sa Ing. Smaržík rozhodol darovať neziskovej organizácii Domovina so sídlom v Žehre – časť Hodkovce, ktorá zabezpečuje sociálne služby v Domove sociálnych služieb pre 112 klientov s mentálnym postihnutím.

12. skautský zbor Miklósa Bercsényiho v Moldave nad Bodvou
Cenu prevzala Zsuzsanna Spiszák, vedúca skautského zboru.
12. skautský zbor Miklósa Bercsényiho v Moldave nad Bodvou, ktorý vedie Zsuzsanna Szpisák, je súčasťou Zväzu skautov maďarskej národnosti na  Slovensku.
Skautský zbor vznikol v roku 1992 a jeho členovia už 15 rokov bez prerušenia vykonávajú obetavú prácu ako dobrovoľní vedúci, pracujú bez nároku na finančnú odmenu. Zbor má 70 členov vo veku od 7 do  62 rokov. Starší sa v úlohe  vedúcich venujú deťom a mládeži od 7 do 18 rokov. Kolektív sa pravidelne zúčastňuje na celoštátnych vedomostných a športových súťažiach, ako aj na medzinárodných skautských táboroch. Do aktivít zapájajú aj deti z okolia - z Debrade, Zádielu, Pédera, Janíka a z Turne nad Bodvou.
Za dlhoročnú činnosť v oblasti výchovy detí a mládeže získal v roku 2002 Cenu mesta Moldava nad Bodvou. Vďaka pomoci mesta zbor zrekonštruoval starší sedliacky dom, ktorý sa stal jeho sídlom i zaujímavosťou mesta.
Poslanci mesta Moldava nad Bodvou a  tiež poslanci samosprávneho kraja z Moldavy nad Bodvou, vidia v činnosti skautov budúcnosť a optimálny výchovný prostriedok, vďaka ktorému deti získajú disciplínu, zodpovednosť, rozvoj osobnosti a tvorivosť.

Cena predsedu KSK

JUDr. Štefan Daňo
pri príležitosti 60. narodenín
Štefan Daňo stojí na čele Maratónskeho klubu a Organizačného výboru Medzinárodného maratónu mieru Košice od roku 1989. Jeho pričinením najstarší maratón v Európe nielen pokračoval vo svojich tradíciách, ale dosiahol aj uznanie a nové úspechy.
Pán Štefan Daňo okrem kvalitného zabezpečenia jednotlivých ročníkov Medzinárodného maratónu mieru rozhodujúcou mierou prispel aj k organizovaniu Majstrovstiev sveta IAAF v polmaratóne v roku 1997 a Svetového kongresu Medzinárodnej asociácie maratónskych behov AIMS v roku 1999.
Košický maratón sa počas jeho pôsobenia stal bohatým festivalom športovo-spoločenských a kultúrnych aktivít. Zaznamenal podstatný nárast aktívnych účastníkov až na dnešných takmer 4 000 športovcov, ktorí do Košíc prichádzajú pravidelne z viac než 30 krajín sveta.
Základný tím, ktorý pracuje na príprave počas celého roka, sa v závere rozrastá na takmer 800 organizátorov a dobrovoľníkov zabezpečujúcich chod najstaršieho maratónu v Európe.
Úsilie o medzinárodnú integráciu podujatia, aktivity spojené s dokumentovaním jeho historickej jedinečnosti a spolupráca pri vydaní dvoch profilových knižných publikácií, patria medzi dlhodobé aktivity Štefana Daňa, ktoré prekračujú rámec prípravy jednotlivých ročníkov Medzinárodného maratónu mieru.

Doc. akad. maliar Jozef Haščák, ArtD.
pri príležitosti 60. narodenín
Akademický maliar Jozef Haščák od ukončenia štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pôsobí stále v Košiciach. Patrí medzi zakladajúcich pedagógov štúdia odboru dizajnu na Technickej univerzite v Košiciach. Jeho pedagogické pôsobenie v oblasti výtvarnej prípravy budúcich dizajnérov sa datuje od r. 1988, keď začal externe učiť v ateliéri kresby na Strojníckej fakulte, ktorá vtedy zaviedla šesťročné medzinárodné štúdium priemyselného dizajnu. Od roku 1998 pôsobí na  Fakulte úžitkových umení Technickej univerzity.
Popri svojej 20-ročnej pedagogickej činnosti sa docent Haščák významne podieľal na  grafickom spracovaní mnohých významných umeleckých a výtvarných publikácií. Medzinárodne uznávaná je jeho scénografická tvorba pre  slovenské a zahraničné divadlá.
V spolupráci s profesorkou Máriou Spoločníkovou sa podieľal na reštaurovaní a dotváraní najvýznamnejšej gotickej stavby na Slovensku - katedrály sv. Alžbety v Košiciach. Graficky spracoval publikáciu o tomto významnom počine, ktorá vyšla v tomto roku.
Tvorivá výtvarná erudícia, osobitý výtvarný prejav a umelecké cítenie docenta Haščáka vzbudzujú uznanie umeleckej kritiky a širokej verejnosti.
Jozef Haščák je medzinárodne uznávaný všestranný umelec. Výsledky jeho pedagogickej a umeleckej činnosti nachádzajú priaznivý ohlas na partnerských vysokých školách na Slovensku a v zahraničí.

Ing. Alexander Kaša, CSc.
Alexander Kaša je nestorom vinohradníctva v slovenskej časti Tokaja.
Dlhé roky pôsobil vo funkcii riaditeľa školy vo Viničkách. Pôvodne od roku 1952 to bola Poľnohospodárska majstrovská škola s dvojročným cyklom a vyučovacím jazykom maďarským. Od roku 1971 škola začala vychovávať dvojjazyčne vinohradníkov, vinárov, ale zaviedla aj iné učebné odbory.
Aj zásluhou vedenia školy a riaditeľa pána Ing. Kašu, škola dosahovala výborné výsledky na 370 hektárovom školskom majetku. V tých časoch mala 50 viníc a sadov. Dosahovala výborné výsledky v súťažiach vín, súťažiach zručností učňov a učiteľov. Škola sa stala symbolom a autoritou v oblasti vinohradníctva.
Škola sa stala miestom mnohých seminárov, konferencií s poľnohospodárskou a hlavne s vinohradníckou a vinárskou problematikou. V 80. rokoch, keď patrila pod rezort poľnohospodárstva, vďaka iniciatíve pána Alexandra Kašu začala rozsiahla investičná výstavba. Škola iniciatívnou a činorodou prácou patrila medzi najmodernejšie a najprogresívnejšie vybavené školy.
Ing. Alexander Kaša má tiež bohatú publikačnú činnosť. Je spoluautorom viacerých učebníc a autorom množstva príspevkov pre semináre a odborné časopisy.

Ing. Ján Ďurovčík, CSc.
Ján Ďurovčík väčšinu aktívneho pracovného života pôsobil v rôznych riadiacich funkciách v poľnohospodárstve. Od roku 1966 pracoval ako ekonóm a neskôr ako predseda družstva. V polovici 70. rokov ako riaditeľ hydinárskeho závodu štátneho majetku. Okrem funkcie námestníka riaditeľa Okresnej poľnohospodárskej správy a riaditeľa Štátneho majetku v Michalovciach, bol do roku 1999 bol vedúcim prevádzky Výskumného ústavu chovu a šľachtenia hydiny v Trnave pri Laborci.
Od roku 1999 vykonával dve volebné obdobia funkciu zástupcu primátora mesta Michalovce. Piate volebné obdobie je poslancom Mestského zastupiteľstva v Michalovciach. Aktívne pôsobí ako člen mestskej rady a v súčasnom volebnom období je predsedom vo finančnej komisii a komisii územného plánu, výstavby a regionálneho rozvoja.
Ako dlhoročný poslanec má veľkú zásluhu na  rozvoji Michaloviec, na výstavbe pešej zóny v meste. Je zakladateľom mestskej televízie a mnohých tradičných kultúrnych akcií v meste.
Osobne sa pričinil o rozvoj turistických aktivít v regióne. V súčasnosti je prezidentom Regionálneho združenia turizmu Zemplín.

Združenie pre občianske záležitosti Človek človeku v SR
Cenu prevzala pani Milada Wembo, zástupkyňa Združenia pre občianske záležitosti Človek človeku v SR.
Kolektív Združenia pre občianske záležitosti Človek človeku v Slovenskej republike pôsobí v Košickom kraji ako mimovládna organizácia 17 rokov. Je súčasťou Združenia Zborov pre občianske záležitosti s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré združuje do 900 obcí a miest v Slovenskej republike. V Košickom kraji je to približne 100 obcí a miest.
Združenie pre  občianske záležitosti každoročne pripravuje prehliadky programov zamerané na rodinné rituály od narodenia po smútočné rozlúčky, na  pracovné a životné jubileá. Taktiež sú to programy zamerané na deti a mládež, na humanitu a charitu.
Zbory pre občianske záležitosti oslavujú v tomto roku 55. výročie vzniku. Po nežnej revolúcii združenie prevzalo na seba celú škálu obradov, slávností a spoločenských aktov. Členovia krajskej rady Združenia pre občianske záležitosti patrili vždy medzi tých, ktorí prinášali nové prvky a tie sa potom prostredníctvom seminárov dostávali do všetkých kútov Slovenskej republiky.
Združenie pre občianske záležitosti jedenkrát štvrťročne vydáva metodické materiály – scenáre a bulletin Človek človeku. V Košickom kraji spolupracuje s regionálnymi osvetovými strediskami a Odborom kultúry Košického samosprávneho kraja.

Plaketa predsedu KSK

Libuša Babuľáková
Pani Babuľáková je od roku 1977 riaditeľkou Slovenského Červeného kríža v Trebišove. Aj jej zásluhou patrí územný spolok Slovenského Červeného kríža medzi najlepšie a najaktívnejšie v rámci celého Slovenska. Okrem plnenia základných úloh, akými sú výučba prvej pomoci, nábor darcov krvi, či práca s mládežou, aj zásluhou ocenenej pani Babuľákovej Slovenský červený kríž vyvinul maximálne úsilie pri zriaďovaní sociálnych zariadení. Slovenský Červený kríž v Trebišove ako prvý na Slovensku začal so zriaďovaním sociálnych aktivít pre občanov. V roku 1990 to bola vývarovňa Slovenského Červeného kríža v Trebišove pre dôchodcov, sociálne slabších občanov a bezpríspevkových darcov krvi, neskôr ďalšia v Kráľovskom Chlmci.
Ďalšími aktivitami boli také akcie ako zriadenie Domu Slovenského Červeného kríža „Prameň nádeje“ v Trebišove pre starších občanov, zriadenie krízového strediska Maják v Trebišove pre ženy a deti, na ktorých je páchané domáce násilie.
Pani Babuľáková je iniciátorkou mnohých projektov a tvorcom zmien v sociálnej oblasti. Jej aktivity pomáhajú všetkým vekovým kategóriám a to nielen v Košickom kraji, ale aj v celoštátnom meradle

MUDr. Andrej Ferenčík
pri príležitosti 60. narodenín
MUDr. Andrej Ferenčík od ukončenia vysokoškolského štúdia v roku 1973 pôsobí na chirurgickom oddelení v Nemocnici s poliklinikou Trebišov. Najprv pracoval ako sekundárny lekár a okresný telovýchovný lekár. Od roku 1994 je primárom spomínaného oddelenia. Je odchovancom trebišovskej chirurgie a žiakom primára Vinkláreka a primára Hrdlíka. Pokračoval v práci svojich predchodcov a na oddelení zaviedol mnohé laparoskopické operácie. Tieto ešte rozvinul so svojimi spolupracovníkmi tak, že v súčasnosti patrí toto pracovisko medzi priekopníkov v laparoskopickej chirurgii. V tejto oblasti patrí ocenenému primárovi MUDr. Ferenčíkovi niekoľko slovenských prvenstiev.
Kolektív chirurgického oddelenie pod jeho vedením prezentuje výsledky svojej práce na domácich i  zahraničných sympóziách a kongresoch. Lekári a sestry na nich vystúpili so 118 prednáškami. Andrej Ferenčík je spoluautorom piatich publikácií (Atlas miniinvazívnej chirurgie a chirurgickej endoskopie, Momenty z dejín slovenskej chirurgie, Miniinvazívne surgery z roku 2001, ktorá je medzinárodnou česko – slovensko – poľskou publikáciou a Praktická miniinvazívna chirurgia a Praktický pohľad na riešenie slabinovej prietrže klasicky aj laparoskopicky).
Za svoju doterajšiu prácu pán MUDr. Ferenčík získal mnohé ocenenia.

Ján Ferko
Jána Ferka poznajú nielen muzikanti, ale vari celé Sobrance, ako všestranného človeka s dušou umelca a srdcom muzikanta. Je rodákom z Michaloviec. Vo svojom detstve zažil obdobie tzv. beatovej generácie, ktoré reprezentovala skupina Beatles, hrajúca v tých časoch na elektrofonických gitarách. Tieto nástroje sa neskôr stali hnacím motorom v živote umelca a muzikanta Jančiho, ako pána Ferka všetci familiárne volajú.
Pán Ferko je nerozlučne spätý s Gitarovým múzeom v Sobranciach. Je jeho zakladateľom. Expozíciu verejnosti sprístupnil v roku 1996. Múzeum je jediné svojho druhu na svete. Dokumentuje vznik a vývoj elektronických nástrojov v povojnovom čase. Toto relatívne mladé odvetvie je tu zastúpené až na pár kusov kompletnou škálou gitár po 70 až 80 roky podloženou bohatou písomnou a obrazovou dokumentáciou. Raritou múzea je gitara Grazioso model z roku 1958, na  ktorom začínal svoju cestu k sláve George Harisson z legendárnej skupiny Beatles.

Marta Foglarová
pri príležitosti 60. narodenín
Marta Foglarová je zakladateľkou a vedúcou Detského folklórneho súboru Jadlovček v Margecanoch od jeho vzniku v roku 1980. Súbor pod jej vedením uskutočnil množstvo súťažných, celovečerných, ale aj festivalových vystúpení. Na mnohých podujatiach získal významné ocenenia a uznania. Pravidelne vystupuje na oslavách v obci Margecany a v okolitých dedinách.
Súbor niekoľkokrát účinkoval na Folklórnych festivalov vo Východnej, Detve, Strážnici, Košiciach a Zamagurí, pravidelne účinkuje na Spišských folklórnych slávnostiach. Členovia súboru pripravili veľa výchovných koncertov pre školy
z regiónu.
Pani Foglarová svojimi aktivitami reprezentuje naše ľudové umenie nielen v regióne, ale aj v zahraničí. Spolupracuje prostredníctvom choreografov so súbormi zahraničných Slovákov. Tu položila základ spolupráce so  súborom Nádeje vo Francúzsku.
Pani Foglarová v súčasnosti učí v súkromnej škole hru na harmoniku.

Ladislav Ignacz
Ladislav Ignacz začal pracovať v  Dopravnom podniku mesta Košice v roku 1972 ako sprievodca. O rok neskôr už pracoval ako vodič električky a počas pôsobenia v podniku najazdil jeden milión 500 tisíc km bez dopravnej nehody. Pracoval zodpovedne, spoľahlivo a predvídavo. Napriek mimoriadne náročnej práci bol vždy presný a svedomitý. Ako vodič reprezentoval Dopravný podnik mesta Košice a mesto Košice v medzinárodných súťažiach „Jazda zručnosti vodičov električiek“, na ktorých získaval popredné miesta v súťaži jednotlivcov, ale aj družstiev. Išlo o súťaže v Prahe, Ostrave, Brne, Plzni, Moste a samozrejme v rodnom meste v Košiciach, kde získal 3 – krát prvé miesto v rámci všetkých dopravných podnikoch, ktoré prevádzkujú električky.
Ako vodič inštruktor vychoval niekoľko generácií nových vodičov. Korektným postojom k práci a správaním je príkladom pre nových vodičov. V čase výluk bez problémov vymenil riadenie električky za volant autobusu, a tak i naďalej prepravoval „svojich cestujúcich“.
Ocenený pán Ladislav Ignacz je už na dôchodku.

prof. Dr. h. c. Ondrejovi Lenárdovi
Prof. Dr. h. c. Ondrej Lenárd vyniká predovšetkým ako interpret hudby 19. a 20. storočia. Významným spôsobom sa zaslúžil o šírenie dobrého mena mesta Krompachy i celého regiónu Spiša.
Pôsobil ako dirigent, neskôr šéfdirigent Symfonického orchestra Československého rozhlasu v  Bratislave, orchestra Slovenského národného divadla v Bratislave a  hudobný riaditeľ Slovenskej filharmónie. Profesor Ondrej Lenárd nahral viac ako 1100 titulov symfonickej a opernej literatúry. Spolupracoval s  takými renomovanými orchestrami ako Česká filharmónia, Mníchovská filharmónia, Pražský symfonický orchester. Hosťoval vo významných operných domoch – Národnom divadle v Prahe, Štátnej opere vo Viedni, budapeštianskej Štátnej opere, Opere San Carlo v Nepáli, Houston Grand Opera a ďalších.
V súčasnosti viaže umelca užšia spolupráca ku krajine vychádzajúceho slnka s Japonským orchestrom Japan Shinsei Symphony Orchestra, kde je stálym hosťujúcim dirigentom a je jej čestným šéfdirigentom.
Dirigent Ondrej Lenárd je uznávanou osobnosťou svetových filharmónií a je cťou každého orchestra, ktorý maestro vedie.
Pred rokom prevzal v rodných Krompachoch ocenenie Čestný občan mesta a  symbolický kľúč mesta Krompachy, čo znamená, že dostal kľúč od sŕdc všetkých rodákov.

RSDr. Monika Nováčeková
Monika Nováčeková je predsedníčkou Okresnej organizácie Únie žien Slovenska Spišská Nová Ves. Okres má svoje špecifiká, ktoré pani Nováčeková dôverne pozná. V ženskom hnutí pracuje ako dobrovoľníčka, pôsobila aj ako profesionálna pracovníčka a volená funkcionárka. Pozná potreby žien a ich rodín na  Spiši. V obciach a mestách regiónu pomáha ženám pri rozvoji služieb, na  pracoviskách aj v oblasti spravodlivého odmeňovania.
Skúsenosti z  predchádzajúceho štrnásťročného pôsobenia v Mestskom osvetovom stredisku v Levoči aplikovala aj v práci Slovenského zväzu žien, neskôr Únie žien Slovenska. Je členkou Krajskej koordinačnej rady Únie žien Slovenska Košice a dôsledne obhajuje záujmy a potreby svojho regiónu.
Iniciovala a 20 rokov sa v spolupráci s rôznymi organizáciami v okrese Spišská Nová Ves významne podieľa na Predveľkonočnom stretnutí žien a rodín a na podujatí Čaro Vianoc. Ich prostredníctvom vedú deti a mladú generáciu k úcte k ľudovým tradíciám a kultúrnemu dedičstvu. Organizuje ďalšie aktivity, ktoré prispievajú k zvýšeniu adaptability nezamestnaných žien prostredníctvom Projektu Krajskej organizácie Únie žien Slovenska Košice, v rámci ktorého bola koordinátorkou v Spišskej Novej Vsi. Pripravuje tiež jazykové kurzy pre zlepšenie jazykovej zdatnosti žien.
Ocenenie bolo pani Monike Nováčekovej udelené pri príležitosti Medzinárodného dňa dobrovoľníkov a Dňa ľudských práv.

Katarína Samuová
Pani Samuová celý život vnímala svoju lásku k hudbe ako poslanie. Päťdesiat rokov vyučovala hru na  klavíri a vychovala mnoho profesionálnych klaviristov. V roku 1975 bola zakladateľkou speváckeho ženského súboru v Plešivci a 33 rokov aj jeho vedúcou a dirigentkou. V súbore spievalo 25 nadšených a hudbu milujúcich žien. Súbor pod vedením ocenenej pani Samuovej vystupoval na Slovensku, ale aj v Maďarsku a v Rumunsku. V máji 1984 sa na krajskej súťaži speváckych zborov umiestnil na prvom mieste.
Pani Samuová je od roku 1997 aj predsedníčkou základnej organizácie Csemadoku v Plešivci. Pod jej vedením zorganizovali nespočetné množstvo kultúrnych akcií. Najvýznamnejšie z nich boli Hudobný týždeň Lajoša Bárdosa v Plešivci, ktoré organizovala viac ako 10 rokov.
Pri príležitosti 120. výročia narodenia Gyulu Rudnayho, medzinárodne oceneného maliara, rodáka z Plešivca, iniciovala a zorganizovala súťaž v kreslení a maľovaní pre  žiakov okolitých základných škôl. Odvtedy sa každoročne usporadúva tábor kreslenia pomenovaný podľa tohto známeho maliara. Tábor vedú odborníci z  oblasti výtvarného umenia, zoznamujú deti s rôznymi technikami, podporujú ich kreativitu a rozvíjajú ich umelecké schopnosti.
Aktivity ocenenej pani Samuovej mali a aj majú vplyv na kultúrny život občanov regiónu i Košického samosprávneho kraja.

Ing. Karol Seman, CSc.
pri príležitosti 65 narodenín
Karol Seman od ukončenia štúdia na Lesníckej fakulte Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene zasvätil svoj profesionálny život prírode a životnému prostrediu. Riadil výstavbu novej lesnej cesty na Morské oko v Remetských  Hámroch, neskôr pôsobil na úseku štátnej starostlivosti o lesy, pripravoval nový Lesopark mesta Košíc, pomáhal riešiť problémy ochrany a tvorby krajinného prostredia v oblasti poľovníctva.
V Mestskej správe pamiatok v Košiciach po rozšírení jej činnosti o úsek ochrany prírody, nastúpil do novozriadenej funkcie samostatného inžiniera pre  ochranu prírody, chránené územia a na prípravné práce na zriadenie Zoologickej záhrady Košice. Neskôr bol jej prvým riaditeľom.
Počas deväťročného pôsobenia zabezpečoval všetky úlohy od výberu lokality pre  výstavbu zoologickej záhrady až po otvorenie 1. etapy. Do funkcie riaditeľa ZOO Košice sa vrátil v rokoch 1998 – 2006. Podarilo sa mu zmeniť prístup k financovaniu výstavby a prevádzky zoologickej záhrady od pasívneho očakávania dotácií z rozpočtu mesta k aktívnemu získavaniu financií cez adopcie zvierat, bezplatné získavanie krmív, sponzorskú pomoc od dodávateľských organizácií. Keďže zoologická záhrada sa stala mestskou stavbou mládeže, do stavieb sa v akcii Z zapojili žiaci a  študenti a ušetrili približne 20 % investičných nákladov. Vďaka aktivitám sa ZOO zaradila medzi najvýznamnejšie kultúrne organizácie v regióne. Počet návštevníkov prekročil 1,5 milióna.
Napriek odchodu do dôchodku naďalej vychováva mládež k ochrane prírody a životného prostredia v centrách voľného času a základných školách.
Prostredníctvom občianskeho združenia Zachráňme tatranského kamzíka zostavuje zborníčky o zvieratách, ktoré ako učebnú pomôcku bezplatne využívajú žiaci, ale aj čitatelia 26 pobočiek Knižnice pre mládež v Košiciach.

Peter Szmolka
Pán Peter Szmolka je dlhoročným bezpríspevkovým darcom krvi. Po prvýkrát daroval najvzácnejšiu tekutinu v roku 1992, odvtedy pravidelne 3 až 4 krát ročne. Robí to bez reklamy a medializácie a darovanie považuje za jeden z najhumánnejších činov človeka.
V januári 2008 dostal od Slovenského Červeného kríža Košice – okolie ocenenie „Striebornú plaketu profesora Jánskeho“ a v tomto humánnom čine mieni pokračovať aj naďalej.
Pán Szmolko je ženatý, je otcom dvoch školopovinných synov, žije v obci Ploské.

Krajská koordinačná rada Únie žien Slovenska Košice
Cenu prevzala Mária Huštatýová, predsedníčku Únie žien Slovenska,  Krajskej organizácie v Košiciach.
Kolektív Krajskej koordinačnej rady Únie žien Slovenska riadi a koordinuje prácu základných a okresných článkov. Pomáha vytvárať funkčné rovnocenné partnerstvo pre rozvoj aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Aj zásluhou oceneného kolektívu sa úspešne realizuje Dekáda partnerstva 2001 – 2010, ktorá má za cieľ motivovať ženy k aktívnej účasti na skvalitňovaní  života občanov v mieste bydliska.
Členky Krajskej koordinačnej rady Únie žien Slovenska Košice mapujú potreby a  navrhujú aktivity a programy na ich realizáciu. Rôznymi formami prezentujú región, okresy iniciujú aktivity vedúce k zníženiu nezamestnanosti a podporujú región aj prácou s cieľovými skupinami, ktoré sú ohrozené sociálnym vylúčením.
V priebehu rokov 2005 – 2007 Krajská koordinačná rada realizovala projekt s podporou Európskeho sociálneho fondu „Od začiatku po Váš začiatok“. Projekt mal za cieľ motivovať ženy k sebarealizácii, uplatneniu sa na trhu práce prostredníctvom vzdelávania a iniciovať zmeny stereotypov spoločnosti a rodiny.
Ocenený kolektív túto úlohu zvládol v náročných ekonomických podmienok dobrovoľníckej organizácie popri realizácii tradičných aktivít v mestách a obciach kraja.
Ocenenie predsedu Košického samosprávneho kraja sa kolektívu Krajskej koordinačnej rady Únie žien Slovenska Košice udeľuje pri príležitosti Dňa dobrovoľníctva a Dňa ľudských práv.

Cena Košického samosprávneho kraja za rok 2007

Sándor Gál
Básnik, spisovateľ, publicista, čestný predseda Oblastného výboru Csemadok  Košice – okolie, sa v novembri tohto roku dožil krásneho jubilea – 70 rokov.
V roku 1970 bol jedným zo zakladateľov divadla Thália v Košiciach, kde pracoval ako dramaturg. Neskôr pôsobil ako redaktor časopisu Hét. Jeho publicistická tvorba bola orientovaná hlavne na život ľudí v Košickom regióne (v okresoch Trebišov, Michalovce, Košice a Rožňava). Od roku 1974 vo  funkcii predsedu Oblastného výboru Csemadok Košice – okolie až do roku 2006, odkedy pôsobí vo funkcii čestného predsedu organizácie, sa venoval kultúrnemu rastu a zachovaniu ľudových tradícií maďarskej národnosti na  Slovensku a vytváral dobré podmienky k spolunažívaniu Maďarov a  Slovákov v našom regióne. Bol iniciátorom rôznych podujatí v okrese Košice – okolie a v Košiciach: Dni Zoltána Fábryho, letné vzdelávacie tábory, divadelné festivaly, okresné slávnosti piesní a tancov a mnohé ďalšie.
Ako spisovateľ, básnik, prozaik a publicista publikoval viac ako 50 zväzkov, za ktoré získal mnohé literárne ocenenia. V roku 1990 v duchu demokratických zmien v Košiciach založil mesačník Keleti Napló pre občanov maďarskej národnosti na východnom Slovensku.
Sándor Gál je uznávanou osobnosťou medzi spisovateľmi na Slovensku aj v Maďarskej republike. Svojou autoritou prispel k tomu, že do nášho regiónu prichádzali významné osobnosti z oblasti kultúry, vedy a spoločenského diania z celej Európy. Sándor Gál žije v Košiciach a v Buzici, stále je aktívny spisovateľ.

Milan Hvižďák 
Vedúci súboru Zemplín, tanečník, choreograf, osvetový pracovník, toto je pán Milan Hvižďák. V novembri tohto roku sa dožil významného životného jubilea,  70. rokov. Je výraznou osobnosťou folklórneho hnutia na Slovensku.
Takmer 50 rokov sa jeho meno spája s folklórnym súborom Zemplín. V rokoch 1960–63 v ňom pôsobil ako tanečník a odborný poradca choreografa, od roku 1963 nepretržite až dodnes je choreograf a tanečný pedagóg, od roku 1968 i jeho umelecký vedúci.
V súbore naštudoval 112 choreografií, z  ktorých mnohé sa zaradili do kmeňového repertoára. Uviedol 10 samostatných celovečerných programov.
V roku 1972 založil detský súbor Zemplínik, z ktorého vzišli vynikajúci tanečníci folklórneho súboru Zemplín, ale aj profesionálni choreografi, pedagógovia a tanečníci, napr. Ján Ďurovčík, Peter Mika, Pavol Širák,
Vladimír Šoltýs, s ktorými naštudoval 41 choreografií.
Vo folklórnom hnutí dlhoročne pôsobil i ako člen programovej komisie Folklórneho festivalu Východná (1967 – 1993) a režisér programov, lektor kurzov a škôl tanca po celom Slovensku.
Ako choreograf hosťoval v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK), Podduklianskom umeleckom ľudovom súbore, v slovenských folklórnych súboroch: Čarnica, Gymnik, Šarišan, Vranovčan, Marína, Strážčan, Vršatec, Jahodná, Východniar, Vihorlat, Ondava, kde spolu pripravil 39 choreografií.
Hosťoval aj v zahraničí – v Srbsku, na Ukrajine, Poľsku, Maďarsku, Belgicku, na Kube a v USA.
Dlhoročná je jeho spolupráca so Slovenskou televíziou a  Slovenským rozhlasom. Za svoju činnosť dostal viacero ocenení.

MUDr. Ján Michalko
Dlhé roky pôsobil vo funkcii náčelníka Zdravotnej služby a polikliniky Vojenskej leteckej akadémie v Košiciach a vo funkcii náčelníka Zdravotnej služby košickej posádky.
Bol členom metodickej rady veliteľa letectva a Protivzdušnej obrany Armády SR a hlavným odborníkom v odbore leteckého lekárstva Armády SR. Je nositeľom čestného titulu „zaslúžilý letec“.
Navrhol a spolupodieľal sa na vypracovaní metodiky výberu slovenského kozmonauta, za čo sa mu dostalo cti byť členom vládnej delegácie pri jeho štarte do vesmíru na  kozmodrome Bajkonur.
Publikoval vyše 150 prác v odbore leteckého a telovýchovného lekárstva.
Ján Michalko je dlhoročným členom Olympijského klubu Košice. Svoju vysoko náročnú funkciu dokázal zosúladiť so svojim obrovským koníčkom - prácou okolo futbalu. Futbal hrával a prešiel cez mládežnícke kategórie košických futbalových klubov až k dospelým, hoci jedno obdobie bol aj prvoligovým atlétom – dokonca akademickým majstrom SR v trojskoku. Futbal ale zostal vždy jeho srdcovou záležitosťou.
Od roku 1967 až do  roku 1994 bol oddielovým lekárom futbalistov košickej Lokomotívy, jeho práca bola zavŕšená prechodom na funkciu šéflekára
1. FC Košice.
Do povedomia sa však dostal ako lekár čs. reprezentácie na 22. letnej olympiáde v Moskve v roku 1980, kde reprezentácia ČSSR získala olympijské zlato. Ocenený MUDr. Ján Michalko je nositeľom mnohých štátnych, vojenských a športových vyznamenaní.

Rudolf Schuster
Rudolfa Schustera poznáme ako slovenského politika, prozaika, dramatika, scenáristu a bývalého prezidenta Slovenskej republiky, ktorý sa významnou mierou podieľal na  rozvoji Košického kraja. Už ako primátor a predseda Krajského národného výboru sa zapísal do povedomia obyvateľov mesta Košice radikálnym vyriešením pretrvávajúcich problémov s pitnou vodou, 
s výbuchom plynu v obytnom bloku, či záchranou historického centra mesta.
Počas pôsobenia v Slovenskej národnej rade ako jej prvý predseda v ponovembrovom období v politických rokovaniach výrazne prispel ku konsolidačnému procesu.
Po skončení diplomatickej misie v Kanade sa v  roku 1994 opäť vrátil do kraja na post primátora mesta Košice. Toto obdobie najvýraznejšie prispelo k rozvoju mesta ako sídla Košického kraja. Zrekonštruovaná centrálna mestská zóna, obnovená mestská pamiatková rezervácia, archeologické múzeum mestských hradieb, zvonkohra, nový zvon Urban na veži, zrekonštruovaná hrajúca fontána, erbová fontána za divadlom i obnovený parčík, zrekonštruovaná historická radnica mesta a ustanovenie 7. mája, výročia udelenia erbovej listiny za Deň mesta Košice spolu s množstvom neopakovateľných kultúrnych a  športových podujatí – to sú výsledky jeho angažovanosti na čele mesta.
Ako prvý priamo občanmi zvolený prezident Slovenskej republiky výrazne prispel k upokojeniu vnútornej politickej situácie i medzinárodnému uznaniu krajiny.
Začiatky literárnej tvorby Rudolfa Schustera sa spájajú s jeho spoluprácou so Slovenským rozhlasom v Košiciach. Knižne debutoval v roku 1987 cestopisnou knihou Necestami Brazílie. Okrem prózy, cestopisov a publicistických diel sa venoval najmä písaniu scenárov pre rozhlas a televíziu, rozhlasových pásiem a literárnych predlôh k dokumentárnym filmom.
Je autorom mnohých kníh, televíznych a rozhlasových scenárov, cestopisov a fotografických výstav.

Ženská spevácka skupina Živena
Ocenený kolektív ženskej speváckej skupiny Živena pôsobí pri Mestskom kultúrnom stredisku v Moldave nad Bodvou. V minulom roku oslávil 20. výročie svojho vzniku.
Za dve desaťročia kolektív účinkoval na takmer každej mestskej akcii.
Ženskú spevácku skupinu umelecky viedli najprv pani Mária Csontosová, neskôr Viktor Benko z Poproča a od roku 1996 je pod taktovkou pána Petra Vysokaia, ktorý pokračoval v úspešnom manažovaní a zviditeľňovaní spevokolu doma i v zahraničí.
Vo vedení súboru sa ďalej vystriedali pán Ján Kunovjánek a Peter Tomko, pod ktorého taktovkou ocenený kolektív získal popredné umiestnenia v súťažiach usporadúvaných Krajským osvetovým strediskom. V roku 2005 získali 3. miesto v súťaži Dargovská ruža.
Živena účinkuje na všetkých miestnych a regionálnych podujatiach, napr. Dni Európy v Ormosbánya (MR), Fašiangové oslavy v Košiciach, Vynášanie Moreny v Moldave nad Bodvou, Dni Moldavy.
V roku 2000 spevokol získal Cenu mesta Moldavy nad Bodvou  a Cenu Ústredia Matice Slovenskej.
Táto 12-členná ženská spevácka skupina počas vyššie 20-ročného pôsobenia neúnavne šíri slovenskú ľudovú kultúru, najmä piesne z východného Slovenska. Má veľkú zásluhu na zachovávaní tradícií v našom regióne.

Cena predsedu KSK za rok 2007

Mikuláš Duľa
Košickí oceliari už neraz dokázali, že im solidarita a ochota podať pomocnú ruku ľuďom v zložitých životných podmienkach nie sú cudzie.
Tak je to aj v prípade oceneného pána Mikuláša Duľu, ktorý sa vo funkcii predsedu Rady odborov Odborového zväzu Metalurg spoločnosti U. S. Steel Košice pričinil o rozvoj bezpečnosti práce, predovšetkým o zvyšovanie povedomia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Pán Mikuláš Duľa má osobnú zásluhu na motivácii stoviek zástupcov zamestnancov, ktorí sa aktívne zapojili do tvorby a implementácie programov zameraných na  skvalitňovanie pracovného prostredia a uplatňovanie bezpečných pracovných postupov, ale aj do charitatívnych finančných zbierok na  nákup zdravotníckej techniky pre špecializované zdravotnícke zariadenia s celoregionálnou pôsobnosťou.
Vďaka humánnemu prístupu a sociálnemu partnerstvu ocenený pán Mikuláš Duľa  podporoval aj bezpríspevkové darcovstvo krvi a rozvoj športových aktivít zamestnancov - obyvateľov košického regiónu.

prof. h. c. prof. Ing. Ondrej Hronec, DrSc.
Pán profesor Ondrej Hronec pracuje ako vedúci detašovaného pracoviska Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Košiciach. Je medzinárodne uznávaným pedagógom a vedcom. Jeho vedecké práce sú známe v celej Európe i v zámorí. Zaslúžil sa o založenie ekologického vzdelávania na  slovenských univerzitách. Napísal viac ako 300 vedeckých článkov a 15 vysokoškolských učebníc a monografií.
Pôsobí aj na poli literárnom. Napísal 10 televíznych scenárov, ktoré boli realizované. Dokumentárne filmy, ktoré odvysielala STV o Samovi Tomášikovi, Pavlovi Jozefovi Šafárikovi, Jurovi Hroncovi, Kornelovi Halátovi a Aurelovi Stodolovi, tvoria zlatý fond STV. Je autorom rozhlasových literárnych dramatických pásiem a relácií. Je nositeľom množstva ocenení doma i v zahraničí.
Významne sa zaslúžil o zviditeľnenie svojho rodiska obce Gočovo, ktoré sa vďaka nemu dostáva do povedomia doma i v zahraničí. Gočovo priblížil vo filme o známom rodákovi Jurovi Hroncovi, v knihách - Rovnica o jednom známom  a   Starý pán, viedol autorský kolektív, ktorý napísal publikáciu Gočovské ochotnícke divadlo. K svojej láske k rodisku sa priznáva aj v knihe Oprášené spomienky, ktorú vydal v roku 2006.
Rodná obec nezabúda ani na aktivity profesora Hronca z obdobia, keď bol predsedom úspešného gočovského Jednotného roľníckeho družstva. Pomohol oživiť gočovský šport, dal vybudovať futbalové ihrisko, zabezpečil financie na  vymaľovanie kostola a opravu organu, založil občianske združenie pre  zachovanie pamiatky Jura Hronca a je jeho čestným predsedom.

Július Knapp
Pán Július Knapp sa narodil v  Tibave. Od detstva patrili medzi jeho záľuby spev, recitácia, knihy, príroda, ryby a huby. K divadlu a filmu inklinoval už počas stredoškolských štúdií. Písal texty piesní a venoval sa aj poézii, začal maľovať. Jeho všestranné kultúrne záujmy sa v tom čase rozvíjali a upevňovali aj štúdiom na Pedagogickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Po skončení štúdia pôsobil ako pedagóg na Základnej škole
v Porúbke, Krčave, vo Vinnom, v Sobranciach, neskôr ako riaditeľ Mestského kultúrneho strediska Sobrance.
Po roku 1990 pôsobil aj v komunálnej samospráve, bol starostom v rodnej obci Tibava a neskôr v miestnej štátnej správe. Od roku 2004 je na  dôchodku, ale napriek tomu je stále kultúrne činný, naďalej sa zapája do  kultúrneho života v meste i celom regióne Sobrance. Konferuje kultúrne podujatia, píše scenáre a spolupracuje aj so školami v okrese.
Štyridsať rokov pracoval v Zbore pre občianske záležitosti ako recitátor. Mal
5 samostatných a niekoľko spoločných výstav výtvarníkov Zemplína, ale ocenenia získal aj v literárnej tvorbe za poéziu. V spolupráci so  Zemplínskou spoločnosťou v Michalovciach vydal 2 vlastné a niekoľko spoločných knižiek v zemplínskom nárečí. Sám ich aj ilustroval, aby zachoval výrazové prostriedkov, ale aj obsah príbehov, na ktoré by sa nemalo zabudnúť (Vianoce, Veľká noc, vlastné zážitky, rôzne sviatky regionálneho charakteru, zvyky, tradície a pod.)
V súčasnosti pripravuje výstavu krajinomalieb a ilustrácií. Zároveň pracuje na  podkladoch veršovaných príbehov v zemplínskom nárečí z oblasti poľovníctva, hubárstva, rybárstva, so zameraním na ochranu prírody.
Július Knapp je vzácny človek a významná osobnosť nielen mesta Sobrance, ale aj jeho celého regiónu.

Peter Rašev
Pán Peter Rašev pôsobil od roku 1978 v Štátnom divadle Košice ako protagonista činohry. Za roky pôsobenia stvárnil desiatky výrazných hereckých postáv v mnohých divadelných inscenáciách. Bol ocenený viacerými umeleckými cenami, nielen za divadelné postavy, ale aj za dabing, ako herec a režisér. Jeho „zamatový hlas“ pozná väčšina Slovákov z množstva rozhlasových hier a televíznych komentárov.
Je spoluautorom a autorom šiestich divadelných hier.
Od roku 1994 pôsobil ako umelecký šéf košickej činohry. Po nútenom odchode založil v roku 1998 občianske združenie Staromestské divadlo, ktoré obohatilo kultúrny život v košickom regióne o desiatky pôvodných inscenácií a stovky predstavení.
Vďaka jeho nadšeniu a odhodlaniu sa v našom regióne obnovil medzinárodný kultúrny a hlavne divadelný život. Vznikol unikátny festival nezávislých divadiel, ktorý priniesol profesionálnu zahraničnú kultúru aj do ďalších miest regiónu. Počas 8 ročníkov festivalu mohli obyvatelia nášho regiónu vidieť viac ako 150 inscenácií v podaní 60 divadiel z 13 krajín.
Svoj občiansky postoj prejavil počas „nežnej revolúcie“ ako líder koordinačného výboru Verejnosť proti násiliu v Košiciach a demokraticky zvolený poslanec za východoslovenský kraj do Federálneho zhromaždenia ČSFR v roku 1990.
Peter Rašev je zakladajúcim členom Rotary Clubu Košice – celosvetovej charitatívnej organizácie.

Centrum spravodajstva, publicistiky a umeleckých programov Rádia Regina Košice
Centrum spravodajstva, publicistiky a umeleckých programov Rádia Regina tvorí kolektív redaktorov, ktorí aktuálne a pravidelne informujú o živote v Košickom kraji, prinášajú informácie a publicistické materiály o zrealizovaných projektoch, investíciách, rozvojových programoch. Aktívne sa tak podieľajú na vytváraní pozitívneho obrazu Košického kraja, predovšetkým prostredníctvom  odvysielaných a spracovaných tém.
Vo svojich reláciách sa venujú činnosti samosprávnych orgánov na  regionálnej úrovni. Môžeme spomenúť projektové a rozvojové aktivity Košického kraja, stav dopravnej infraštruktúry, situácia v zdravotníctve, kúpa najmodernejších CT prístrojov pre štyri nemocnice v Košickom kraji, spolupráca KSK, univerzít a Slovenskej akadémie vied a mnohé ďalšie témy. 
Značný priestor venoval kolektív Centra spravodajstva, publicistiky a umeleckých programov Rádia Regina situácii v školách a školských zariadeniach pred začiatkom školského roka 2007/2008, projektu Košického samosprávneho kraja MAXIM – pre zlepšenie zamestnanosti Rómov vo Veľkej Ide, Družstevnej pri Hornáde a košickej Mestskej časti Lunik IX, ako aj činnosti koordinačného centra komunitných a osvetových aktivít zameraných na zmenu kvality života marginalizovaných komunít v Košickom kraji.

Plaketa predsedu Košického samosprávneho kraja za rok 2007

Jozef Joppa
Pán Jozef Joppa stál pri zrode Galérie umelcov Spiša, ktorá si v tomto roku pripomína 20. výročie vzniku. Od začiatku sa podieľal na jej úspešnom budovaní, obsahovom naplnení a profilácii jej odborného zamerania.
Svoje odborné vedomosti a dlhoročnú prax v oblasti výtvarného umenia uplatnil pri príprave a realizácii mnohých podujatí Galérie umelcov Spiša. Úspešne spolupracuje s domácimi a zahraničnými kultúrnymi inštitúciami a umelcami. Dokazuje to napr. medzinárodné podujatie Umelci bez hraníc zrealizované s Galériou súčasného umenia v poľskom meste Przemysl, kde bola prezentovaná jeho aj tvorba umelcov Spiša.
Medzinárodná spolupráca galérie prerástla do pravidelných každoročných výstav umelcov z karpatského euroregiónu, ale i ďalších európskych krajín. Aktivity galérie v medzinárodnom priestore rozšíril ako autor a spoluautor o sympoziálne podujatia – Medzinárodný maliarsky plenér Slovenský Raj, Medzinárodné sochárske sympózium Spiš, Trienále maľby Spiš, Zemplín, Gemer, ktoré predstavuje reprezentatívnu formu spolupráce a prezentácie výtvarného umenia regiónov KSK v medzinárodnej spolupráci.
Galéria umelcov Spiša pod jeho vedením rozvíjala činnosť v rôznych oblastiach galerijnej práce. V zberateľskej a zbierkotvornej činnosti získala galéria takmer 1700 umeleckých diel. Každý rok usporiada okolo dvadsať výstav, rozvíja vedeckovýskumnú i publikačnú činnosť, zaviedla súčasné moderné trendy v kultúrnovzdelávacej oblasti, akým je medzinárodný projekt Bližšie k múzeu zameraný na rôzne skupiny návštevníkov galérie.
Svojím originálnym prístupom k práci, k ľuďom, svojimi nápadmi prispel k etablovaniu Galérie umelcov Spiša na slovenskej galerijnej scéne, prispel k zviditeľňovaniu mesta Spišská Nová Ves a Košického samosprávneho kraja.

Peter Novysedlák
Pán Peter Novysedlák sa narodil v Lipanoch. V júni 1998 bol vysvätený za kňaza. Odvtedy sa okrem plnenia pastoračných úloh v Trebišove,
v Čerhove a od roku 2002 v  Michalovciach, aktívne a obetavo venuje charitatívnej činnosti na území Košického samosprávneho kraja.
Vďaka jeho vlastnej iniciatíve a angažovanosti a podarilo vybudovať Charitatívny dom Edity Steinovej vo  Vojčiciach so 16 lôžkami, ktorý slúži ako domov dôchodcov a domov sociálnych služieb a poskytuje aj stravu pre dôchodcov. Aj zásluhou pána Novysedáka sa pri tomto dome rozvinula dobrovoľnícka základňa, ktorej cieľom je návšteva chorých a osamelých ľudí.
V roku 2003 sa mu podarilo zriadiť a sprevádzkovať Charitný dom prof. Hlaváča v Michalovciach s kapacitou 23 miest. O dva roky neskôr prispel
k starostlivosti o chorých a bezvládnych občanov zriadením Charitného domova Eriky Jakabovej vo Vojčiciach s kapacitou 9 lôžok. Ide o  zariadenie opatrovateľskej služby v správe Občianskeho  združenia Teresy Benedicty.
V tomto roku sa mu podarilo dokončiť novostavbu Charitatívneho domu prof. Hlaváča v Michalovciach s kapacitou 36 lôžok. Toto zariadenie, podobne ako predchádzajúce, bolo vybudované vďaka iniciatíve a osobnému úsiliu Petra Novysedláka v prospech starších občanov.
Pán Peter Novysedlák je jedným zo zakladajúcich členov Občianskeho združenia Teresy Benedicty, kde zastáva funkciu prezidenta a  zodpovedá za koordináciu činnosti jednotlivých zariadení. Ide o  neštátny subjekt pôsobiaci v sociálnej sfére od roku 2000. Okrem toho sa venuje sprevádzaniu chorých a pôsobí ako duchovný správca michalovských nemocníc.

Silvia Petrenková
Silvia Petrenková, klientka Domova sociálnych služieb Amália v Rožňave, začiatkom októbra v čínskom Šanghaji získala na Letnej svetovej špeciálnej olympiáde dve medaily v cyklistike. Zlatá ju zdobila za 5 km časovku, zo striebornej sa tešila v časovke na 1 km a 6. miesto získala v silnom protivetre na 500 metrovej trati.
Jej prvým úspechom boli prvenstvá na Letnej špeciálnej olympiáde v Trenčíne v roku 1998. Následne ju nominovali na  Európsku špeciálnu olympiádu 2000 v holandskom Groningene, kde tiež získala prvenstvo.
Zvíťazila aj na medzinárodných majstrovstvách Českej a Maďarskej republiky. Ocenená Silvia Petrenková sa aktívne venuje aj zimnému športu - behu na lyžiach.
Zručná je aj výtvarne, o čom presvedčila prvenstvom na výtvarnej súťaži Moje mesto 2004 v Českom Tešíne.

Cena Košického samosprávneho kraja za rok 2006

JUDr. Jozef Bomba, in memoriam
Cenu prevzal Ing. Jozef Bomba, syn oceneného in memoriam.
JUDr. Jozef Bomba patril medzi najúspešnejších futbalistov v športových dejinách Slovenskej a predtým i Československej republiky.
Bývalý hráč Bardejova, Prešova, RH Brno a VSS Košice na narodil 30. marca 1939. Bol veľkým futbalovým elegánom, kráľom vzdušných súbojov, rýchlikom v  kopačkách. 13-krát reprezentoval ČSSR, naposledy sa predstavil v  jesennej kvalifikácii ME 1972 s kapitánskou páskou proti Fínsku. Stal sa druhým Slovákom v histórii, ktorý hral za výber Európy (proti Škandinávii 20. mája 1964 v Kodani). Pričinil sa o postup reprezentačného mužstva na neoficiálne ME 1960 vo Francúzsku. Hoci pôvodne nefiguroval v kádri ani na strieborné MS 1962 v Čile, vtedajší tréner ho po postupe ČSSR zo základnej skupiny dodatočne povolal. Pre zdravotné problémy musel skončiť s aktívnou činnosťou a začal sa venovať právu. V roku 1989 odišiel do invalidného dôchodku.
Popri športe dokázal aj ďalšie svoje osobné kvality. Vyštudoval, uplatnil sa v  právnickom živote a potvrdil, že z futbalistu sa i mimo trávnika môže stať odborník vysokej úrovne. Verejnosti sú menej známe jeho aktivity v  treťom sektore, ktorým sa venoval od roku 1995 veľmi obetavo aj napriek zdravotným problémom, ktoré spôsobilo jeho ťažké telesné postihnutie a s tým spojená invalidita. Treba vyzdvihnúť jeho nezištné právne poradenstvo, spoluautorstvo projektov a ich realizácia, ktoré pomohli členom desiatok mimovládnych organizácií. Zomrel v októbri 2005 vo veku 66 rokov.

Jeho Vysokopreosvietenosť Ján, arcibiskup prešovský a Slovenska
Arcibiskup prešovský a Slovenska Ján, občianskym menom Mgr. Ján Holonič, absolvoval v roku 1958 Pravoslávnu bohoslovecku fakultu v Prešove. Pôsobil na farnostiach v Rakovci nad Ondavou a v Šamudovciach. V roku 1983 prijal v Trojicko-Sergejevskej Lavre v Zagorsku mníšsky postrih s  menom Ján a hodnosť archimandritu. 22. mája 1983 ho zvolili za biskupa michalovskej eparchie a z rúk Jeho Blaženosti metropolitu Doroteja, arcibiskupa Nikolaja a biskupa Nikanora prijal biskupskú chirotóniu. V roku 2006, na základe rozhodnutia arcibiskupa prešovského metropolitu Českých krajín a Slovenska Nikolaja, mu bola udelená hodnosť arcibiskupa.
Vladyka Ján vstúpil do biskupskej služby v čase, keď michalovská eparchia prežívala veľmi zložitú situáciu. Pravoslávnym veriacim nebolo umožnené slúžiť bohoslužby v chrámoch a nové sa nesmeli budovať. Vladykovi Jánovi sa podarilo obnoviť bohoslužobný život v  niekoľkých administratívne zrušených cirkevných obciach. V roku 1990 eparchia stratila vyše 90 % užívaných chrámov, farských budov a sídlo eparchie. Ako biskup vynakladal maximálne úsilie na obnovu a rozvoj cirkevného života. Pod jeho vedením sa podarilo postaviť 24 nových pravoslávnych chrámov, vybudovať potrebný počet farských budov, získať sídlo eparchie, zriadiť niekoľko nových cirkevných obcí i cirkevné Stredné odborné učilište svätých Cyrila a Metoda a Materskú školu sv. Rastislava v Michalovciach. Školské cirkevné zariadenia pre deti a  mládež vplývajú na vzťah širokej verejnosti k pravoslávnej Cirkvi. Vladykovým pričinením boli zriadené aj Pravoslávna akadémia a Klub byzantskej kultúry sv. Cyrila a Metoda. Vladyka Ján je nositeľom domácich i zahraničných cirkevných vyznamenaní.
Aktívne sa zúčastňuje na ekumenickom dialógu a usiluje sa upevňovať medzikonfesionálne vzťahy. Minister kultúry SR ho vymenoval za člena Prípravného výboru projektu Rok kresťanskej kultúry. Počas jeho doterajšej služby vynakladal maximálne úsilie na konsolidáciu náboženského života vo  farnostiach. Podieľal sa na usporiadaní majetkových vzťahov medzi Pravoslávnou cirkvou a Gréckokatolíckou cirkvou. Prostredníctvom médií sa často prihovára verejnosti. V roku 2003 mu Mestský úrad v  Michalovciach udelil Cenu primátora mesta.

Ing. Peter Kolár, riaditeľ Divadla Thália v Košiciach
Ing. Peter Kolár sa od ranného detstva venoval šíreniu kultúry. Od roku 1962 bol členom, neskôr vedúcim rôznych ľudovo-umeleckých a folklórnych skupín. Pod jeho vedením Umelecký súbor Új Nemzedék (Nové pokolenie) dosiahol najvyššie celoštátne ocenenia v bývalom Československu. Od roku 1966 viedol ľudovú hudbu folklórneho súboru Strojár. V roku 1973 bol spoluzakladateľom a 15 rokov aj vedúcim Speváckeho zboru Csermely, ktorý patrí medzi najlepšie umelecké telesá maďarskej národnostnej menšiny na  Slovensku. Ešte ako vysokoškolák bol iniciátorom založenia maďarského divadla v Košiciach. Za túto činnosť bol v časoch normalizácie v roku 1970 vylúčený zo štúdia. Univerzitu ukončil v Budapešti. V roku 1975 sa stal predsedom Csemadoku v Košiciach. V roku 1980 bol zvolený za tajomníka Csemadoku Košice – mesto i vidiek.
V roku 1989 bol iniciátorom spoločenských zmien v našej krajine. Pracovníci vtedajšieho Maďarského oblastného divadla v Komárne Scéna Thália v Košiciach ho vyzvali, aby sa stal umeleckým vedúcim súboru. V marci 1990 ho riaditeľ Komárňanského divadla vymenoval za vedúceho košického súboru. Jeho iniciatívou sa súbor osamostatnil a 1. júla 1990 vzniklo Divadlo Thália v  Košiciach, ktorého prvým riaditeľom sa stal práve on - Peter Kolár.
Vo februári 1996 bol zvolený za predsedu celoštátneho výboru Spoločenského a kultúrneho zväzu Maďarov na Slovensku, Csemadok. V tejto funkcii pôsobil v Bratislave do roku 1999, keď sa po konkurze stal opäť riaditeľom Divadla Thália. Pod jeho vedením divadlo dosiahlo vynikajúce úspechy nielen v umeleckej sfére, ale aj pri rekonštrukcii divadelnej budovy na Timonovej ulici, ktorej bol hlavným iniciátorom. Rekonštrukcia bola úspešne dokončená na jeseň 2002. V roku 2005 došlo k významnej prestavbe samotnej divadelnej sály a foyeru, čím vznikol dôstojný stánok kultúry v metropole kraja. Thália odohrá ročne 180 až 200 predstavení, za sezónu premiéruje 5 – 7 inscenácií.
Peter Kolár je iniciátorom a  tvorcom zmien, ktoré priniesli napredovanie divadla Thália. Jeho aktivity majú vplyv na kultúrny život občanov maďarskej národnosti nielen v Košickom samosprávnom kraji, ale aj v celoštátnom meradle.

Košické kvarteto
Košické kvarteto vzniklo v roku 1972. Účinkuje v zložení Milan Kyjovský – 1. husle, Štefan Demeter – 2. husle, Peter Olejár – viola a Milan Červenák – violončelo. Košické kvarteto vyvíja bohatú umeleckú činnosť, s ktorou sa spája rad koncertov vo východoslovenských mestách, na hudobných festivaloch v Bratislave, Banskej Bystrici, Humennom, Bardejove, Trenčianskych Tepliciach, ale aj v  zahraničí napr. v Taliansku, Švajčiarsku, Rakúsku, Luxembursku a  Vatikáne.
Košické kvarteto pravidelne vystupuje na prehliadkach súčasnej slovenskej hudobnej tvorby, kde propaguje hlavne diela košických hudobných skladateľov ako J. Podprockého, N. Bodnára, I. Szeghyovú, P. Guľáša. Na hudobnom festivale Melos etos v Bratislave uviedlo premiéry sláčikových kvartet bratislavských hudobných skladateľov V. Brokesa, T. Salvu a I. Patríka. Kvarteto pravidelne spolupracuje so Slovenským rozhlasom, Slovenskou televíziou, Štátnou filharmóniou Košice, Galériou Júliusa Jakobyho, Šarišskou galériou v  Prešove, umeleckou agentúrou ASSA, Prezidentskou kanceláriou SR. V Košiciach pravidelne participuje na udeľovaní čestných doktorátov pre  Technickú univerzitu Košice, na otváracích ceremoniáloch Medzinárodného maratónu mieru, pri návštevách prezidenta SR, poslancov Európskeho parlamentu a pri rôznych iných kultúrno – spoločenských podujatiach v  meste i regióne.

Detský spevácky zbor Magnólia – Sobrance
Detský spevácky zbor Magnólia vznikol v roku 1985 pri Základnej umeleckej škole v Sobranciach na podnet vtedajšieho riaditeľa školy Ladislava Pastíra. Jeho zakladateľkou, umeleckou vedúcou a dirigentkou je od jeho vzniku dodnes Viera Džoganová, o klavírny sprievod sa stará Magdaléna Mirossayová.
V zbore spieva 60 detí vo veku od 10 do 18 rokov. Súčasťou zboru sú aj prípravné oddelenia, v ktorých pracujú deti vo veku 5 – 7 rokov a 8 – 9 rokov. Magnólia patrí k najvýznamnejším zborovým telesám na Slovensku. Ročne sa predstaví asi na 50 koncertoch doma aj v  zahraničí (Taliansko, Maďarsko, Ukrajina, Grécko, Srbsko, Čierna Hora, Anglicko, Švajčiarsko). Okrem domácich víťazstiev si zbor najviac cení dve zlaté medaily z Iuventus Cantat v Olomouci, zlatú medailu z Choral Festival v Nyíregyháze a bronzovú medailu z prestížnej zborovej súťaže v  Talianskom Arezze. Nezabudnuteľné sú aj vystúpenia u Svätého Otca vo  Vatikáne v roku 1996 a 2003. V roku 1992 zbor vydal MC „Vianoce s  Magnóliou“, spolupracuje s nórskym hudobným skladateľom Henningom Sommerom a publicistom Egilom Lejonom.
V roku 2005 zbor oslávil 20. výročie vzniku. Počas tohto obdobia sa stal neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho života mesta Sobrance, regiónu a Slovenska. Zúčastnil sa na  rôznych súťažiach a festivaloch doma aj v zahraničí, z ktorých si odniesol množstvo ocenení.

Cena predsedu Košického samosprávneho kraja za rok 2006

Ján Baluch, učiteľ a funkcionár telovýchovných orgánov v Trebišove
Ján Baluch sa narodil 18. júna 1942 v Kalinovciach v okrese Spišská Nová Ves. Po absolvovaní Pedagogickej fakulty v Prešove nastúpil v roku 1960 ako učiteľ telesnej výchovy a matematiky do vtedajšej Učňovskej školy v  Trebišove. Pod jeho trénerským vedením nastal rozmach telesnej výchovy, dokumentujú ho športové výsledky kolektívov i jednotlivcov. Najväčší úspech dosiahol s učnicami ziskom titulu Majsteriek Slovenska vo  volejbale.
Ďalším pôsobiskom Jána Balucha bola Základná škola na  Komenského ulici v Trebišove. Od roku 1964 tu položil základy futbalu, hádzanej, atletiky i ľadového hokeja. Vďaka tomu má škola dodnes športové triedy zamerané na futbal. V roku 1967 sa stala najlepšou československou školou v oblasti telesnej výchovy a športu. Najhodnotnejší výsledok dosiahli žiačky druhým miestom na majstrovstvách Slovenska v hádzanej.
Popri pedagogickej práci začal pôsobiť vo  futbalovom klube Slavoj Trebišov a neskôr sa stal profesionálnym zamestnancom novovzniknutej TJ Slavoj Poľnohospodár Trebišov. Inicioval nové metódy a prístupy, vďaka ktorým sa začali rozvíjať kolektívne športy. Futbalisti postúpili do I. SNL, skvelé výsledky mala dorastenecká liga, majstrovské tituly získal atletický oddiel i silový trojboj, trebišovskí športovci Pivarník, Ďurišinová, Cifraničová sa dostali do reprezentačných národných družstiev. Od roku 1986 ako zamestnanec mesta – vedúci mestských športových zariadení - pokračoval v  propagácii mesta cez významné medzinárodné podujatia, na príprave ktorých sa podieľal. V posledných rokoch začal Trebišov rásť napríklad Medzinárodným turnajom vo vodnom póle juniorov a seniorov.
Zastával rôzne funkcie vo futbalovom zväze od okresnej úrovne až po podpredsedu Slovenského futbalového zväzu. Ako člen SZTK sa podieľal na budovaní nových štruktúr telovýchovy po roku 1989.

Ing Eugen Labanič, riaditeľ Slovenského technického múzea v Košiciach
Eugena Labaniča vymenoval minister kultúry SR do funkcie riaditeľa Slovenského technického múzea v Košiciach 1. apríla 1991. Od začiatku preukázal mimoriadne manažérske schopnosti, ktoré rozvinul v podmienkach STM. Rýchlo si osvojil základy múzejníctva i dejiny vedných a technických odborov, vnikol do špecifickej problematiky technického múzejníctva. Hlavnú pozornosť sústredil na vypracovanie dlhodobej koncepcie rozvoja STM. Prioritami sa stali prezentačná a vedecko-výskumná činnosť, zveľaďovanie zbierkového fondu a najmä zintenzívnenie zahraničných kontaktov a aktivít. S nebývalou dynamikou sa počas jeho pôsobenia zrealizovalo vyše 15 stálych expozícií, čo v podmienkach slovenských múzeí nemá obdobu.
Vyzdvihnúť treba predovšetkým zásluhu Eugena Labaniča na zriadení vysunutého pracoviska STM v Bratislave, ktoré viedlo k vybudovaniu Múzea dopravy v Bratislave. Výrazne sa zaslúžil o  ukončenie dlhoročnej rekonštrukcie technologických objektov NKP Solivar a  sprístupnenie unikátnej varne soli František s expozíciou dejín výroby soli v Solivare.
Hlavnou aktivitou oceneného sa v poslednom období stalo Múzeum letectva a unikátna Galéria lietadiel s kolekciou originálov leteckej techniky, ktorú tvoria dary prezidentov a  predstaviteľov vlád 12 krajín Európy, USA a Číny.
Eugen Labanič sa zaslúžil aj o rozvoj kontaktov so zahraničím. Je spoluzakladateľom a  riaditeľom Stredoeurópskej únie technických múzeí. Inicioval medzinárodný projekt Európskej železnej cesta a je jeho výkonným riaditeľom za SR. Je členom viacerých medzinárodných združení.

Hádzanársky klub IUVENTA Michalovce (ženy)
Majstrovský hádzanársky klub IUVENTA Michalovce vznikol v roku 1971. Priaznivci športu ho poznali aj pod menami TJ Odeva, ŠK Zekon, ŠK Zekon – nafta, ŠK Zekon – PSJ Chemkostav či IUVENTA Michalovce. Generálnym partnerom hádzanárskeho družstva sú akciové spoločnosti Chemkostav a Zekon Michalovce.
Medzi najväčšie úspechy michalovských hádzanárok patrí tohtoročný zisk titulu Majsteriek Slovenska i účasť vo finále Slovenského pohára, víťazstvo v slovensko-českej interlige a postup do  druhého kola Pohára EHF.
Od postupu do najvyššej slovenskej súťaže v  roku 1993 michalovské hádzanárky každý rok postupovali po rebríčku úspešnosti. Získali štvrté, tretie i druhé miesto v lige, v roku 2003 si po prvýkrát vychutnali titul Majsteriek Slovenska i víťaziek Slovenského pohára, úspešne účinkovali v európskych hádzanárskych súťažiach.
Hráčky IUVENTY Michalovce našli uplatnenie aj v  slovenskom reprezentačnom družstve. V slovenských farbách hrajú Katarína Vaverková, Lenka Krajcárová, Eva Hodošková, Alžbeta Tóthová, Petra Beňušková, Martina Školková, Anna Dittelová, Lívia Kalaninová.
Alžbeta Tóthová sa v rokoch 2003, 2004 a 2005 stala najlepšou hádzanárkou SR a v rokoch 2005 a 2006 najlepšou strelkyňou WHIL (ženskej medzinárodnej hádzanárskej ligy).
Vo všetkých sezónach si IUVENTA Michalovce udržiava v priemere najvyššiu návštevnosť zo všetkých klubov WHIL.

Pohotovostná motorizovaná jednotka KR PZ v Košiciach
Pohotovostná motorizovaná jednotka odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach je zložkou poriadkovej polície, ktorá sa po začlenení do organizačnej štruktúry KR PZ v roku 1999 významnou mierou podieľa na ochrane života, zdravia a majetku občanov Košického kraja. V tomto roku si pripomína 25. výročie založenia.
Policajti Pohotovostnej motorizovanej jednotky vykonávajú na území Košického kraja aktívnu preventívnu i represívnu činnosti proti kriminalite všetkého druhu, najmä páchanej na ulici. Vykonávajú služobné zákroky proti nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti, ako i  páchateľom, proti ktorým je nasadenie spojené s nepredvídaným a často neúmerným rizikom.
Policajti PMJ ako prví zakročujú proti nebezpečným páchateľom bez prvotnej prípravy síl, prostriedkov a  informácií dôležitých k vedeniu a možnému smerovaniu zákroku. Chránia ústavných činiteľov a zahraničné delegácie pri návšteve kraja. Na požiadanie zabezpečujú ochranu pokoja a verejného poriadku počas politických, kultúrnych a športových podujatí v rámci Košického kraja a  aktívne pomáhajú pri haváriách či živelných pohromách. Šírku ich pôsobenia môže symbolicky vymedzovať ich podiel na zabezpečení návštevy Svätého otca v Košickom kraji a riešenie rómskych nepokojoch v okresoch Trebišov a Spišská Nová Ves.

Kolektív regionálneho vysielania STV Košice
Kolektív regionálneho vysielania štúdia Slovenskej televízie v Košiciach sa aktívne podieľa na vytváraní pozitívneho obrazu Košického samosprávneho kraja predovšetkým prostredníctvom relácií Regionálne správy a  regionálny denník.
Dominantnou témou týchto relácií je predovšetkým problematika činnosti samosprávnych orgánov všetkých stupňov. Kolektív tvorcov regionálneho vysielania venuje výrazný priestor diskusiám súvisiacim s rozbehom činnosti regionálnej samosprávy, s jej fungovaním a  prezentovaním jej výsledkov z pohľadu občanov. Nevyhýba sa ani kritickým pohľadom, ktoré by mali predovšetkým obyvateľom priniesť pomoc v ich každodennom živote.
Neoceniteľnú službu poskytuje regionálne vysielanie STV aj v čase mimoriadnych udalostí – povodní, či snehových kalamít. Výrazne prispieva k rozvoju cestovného ruchu, popularizuje a  propaguje historické a prírodné pozoruhodnosti KSK i zaujímavých obyvateľov. Netradičný pohľad na život v regiónoch Slovenska priniesla STV aj prostredníctvom priamych televíznych prenosov z  východoslovenských miest v reláciách Vitajte u nás.
Kolektív regionálneho vysielania štúdia Slovenskej televízie v Košiciach v  súčasnosti tvorí 15 pracovníkov, jeho vedúcim je PhDr. Jozef Puchala.

Plaketa predsedu Košického samosprávneho kraja za rok 2006

Potomkovia prvého košického župana JUDr. Jána Rumanna
Plaketu prevzala Viera Králiková z Pribyliny.
JUDr. Ján Rumann sa narodil v Pribyline 18. októbra 1876 a zomrel 2. augusta 1925 vo veku nedožitých 49 rokov, pochovaný je na cintoríne Rozália v  Košiciach.
Ľudovú školu navštevoval v rodnej Pribyline a v Liptovskom Hrádku, Gymnázium v Banskej Bystrici a v Prešove. Právnickú fakultu absolvoval na Univerzite v Budapešti. Po skončení štúdií pracoval ako koncipient v advokátskej kancelárii v Budapešti a v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1919 - 1922 pôsobil ako spišský, 1920- 1922 aj zastupujúci šarišský a 1921- 1922 abovsko-turniansky župan. Od roku 1922 bol županom Košickej veľžupy.
JUDr. Ján Rumann bol výraznou osobnosťou slovenského národného života na začiatku 20. storočia v právnickej, štátnopolitickej a cirkevnej sfére. V politickom živote sa od začiatku angažoval v hnutí za práva národností v Uhorsku.
Po vzniku Československej republiky sa stal v zložitých podmienkach zakladateľom štátnej správy v podmienkach východného Slovenska. Vo funkcii poradcu ministra sa zúčastnil na prípravných prácach župnej reformy. Jeho veľká zásluha vo funkcii župana spočíva v politickej konsolidácii, národnom obrodení a hospodárskom oživení východného Slovenska. Zásluhou pána JUDr. Jána Rumanna bola založená nemocnica v Levoči, študentský internát v Košiciach, inicioval postavenie pomníka Milana Rastislava Štefánika. Na počesť JUDr. Jána Rumanna boli pomenované ulice v Košiciach, Levoči, Kežmarku a Liptovskom Mikuláši.

Cena Košického samosprávneho kraja za rok 2005

Spevokol Szepsi Asszonykórus z Moldavy nad Bodvou
Bol založený v roku 1978 z iniciatívy Miestnej organizácie Csemadoku v  Moldave nad Bodvou. Spevokol je neodmysliteľnou súčasťou maďarskej kultúry v Moldave nad Bodvou. Je to kolektív 16 žien, ktoré šíria ľudovú pieseň a zachovávajú tradície. Vyše štvrťstoročie neúnavne vyhľadávajú, oprašujú a dokumentujú staré ľudové piesne, ktoré zaraďujú do svojho repertoáru. Vystupujú v tradičných krojoch pod vedením Ildikó Nagyovej. Od roku 1980 sa pravidelne zúčastňujú všetkých celoslovenských národnostných súťaži v ľudovom speve, sú pravidelnými účastníkmi podujatí v susednom Maďarsku. Spevokol získal rad ocenení na Slovensku a  v Maďarsku. Sú medzi nim Cena Rady spevácky zborov v Maďarsku Zlatý páv, v celoslovenskej súťaži „Tavaszi szél...“ – Jarný vietor , získali hlavnú Cenu kvality v súťaži „Bíborpiros szép rózsa“ – Krásna purpurová ruža. Mestské zastupiteľstvo v Moldave nad Bodvou udelilo spevokolu za 25 ročnú činnosť, šírenie a uchovávanie miestnych tradícií a úspešnú reprezentáciu mesta i regiónu Cenu PRO URBE.
Cenu „Košického samosprávneho kraja“ spevokol získal za šírenie a uchovávanie ľudových piesni a tradícii, ako aj za úspešnú reprezentáciu Košického samosprávneho kraja doma i v zahraničí.
       
Dychový orchester mladých mesta Košice
Pôsobí pri Základnej umeleckej škole, Bernolákova 26 a Centre voľného času Domino. Vznikol v roku 1970 a má bohatú históriu. Orchester získal mnoho ocenení v rámci mesta Košice, je držiteľom Plakety za zásluhy o rozvoj mesta Košice a regiónu. Šesťkrát bol víťazom celonárodných kôl súťaže dychových orchestrov, desaťkrát získal prvenstvo na Podtatranskom festivale detských a mládežníckych dychových orchestrov. Dychový orchester mnohokrát reprezentoval SR na moravských a českých festivaloch, v Brne v roku 2002 získal zlaté pásmo cum laude a Cenu za najlepšiu dramaturgiu. Svoje umenie predstavil aj v zahraničí, úspešne koncertoval v Rakúsku, Nemecku, Maďarsku, Belgicku, Litve a ďalších krajinách. Slovenský Hudobný fond v Bratislave udelil v roku 1991 Dychovému orchestru mladých mesta Košice „CENU KAROLA PÁDIVÉHO“ za vynikajúce výsledky slovenskej dychovej hudby v zahraničí. V septembri tohto roku orchester úspešne vystúpil na Celoslovenskej súťažnej prehliadke veľkých dychových orchestrov „PÁDIVÉHO TRENČÍN 2005“ s  medzinárodnou účasťou. Na tomto prestížnom festivale dychovej hudby získal tri najvyššie ocenenia. História Dychového orchestra mladých je spätá s niekoľkými menami. Predovšetkým s menom dlhoročného umeleckého vedúceho a dirigenta pána Jiřího NOVOTNÉHO, ktorý v ňom pôsobí dodnes, s  menom dirigenta Petra SCHÜRGERA, organizačnej vedúcej Anny HREHOVEJ a  pedagóga pre prípravu orchestra Stanislava HREHU. Cena „Košického samosprávneho kraja“ bude udelená Dychovému orchestru mladých mesta Košice pri príležitosti jubilejného 35. výročia vzniku tohto úspešného telesa.
       
Mons. ThDr. Bartolomej Urbanec
Vyštudoval Cyrilo Metodskú Bohosloveckú Fakultu v Bratislave. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1962 po nej pôsobil ako kaplán v Trebišove. Pôsobil v  Michalovciach a následne v Košiciach v Dóme sv. Alžbety. Tu sa mu otvorilo pole pôsobnosti práce s mládežou, ktorá zvlášť vyhľadávala stretnutia v malých spoločenstvách. Boli to stretnutia zamerané na  prehlbovanie duchovného života, výklad vzťahu viery a vedy a ich súlad. Bartolomeja Urbanca pre jeho činnosť sledovala štátna bezpečnosť. Nasledovali perzekúcie, preloženie do Cejkova a následne mu bol odobraný štátny súhlas. Od toho času Mons. ThDr. Urbanec pracoval ako vodič v  JRD Lipovce a neskôr ako kurič v Salvatore Lipovce. Ani táto práca ho nezlomila a naďalej odmietal spoluprácu s Štb. V roku 1980 mu bol udelený štátny súhlas s pôsobiskom mimo Košíc v Stropkove a neskôr v  Bardejove, kde pôsobil ako kaplán. Po revolúcii pôsobil v Seminári biskupa Jána Vojtašáka v Spišskom Podhradí ako odborný asistent, neskôr ako dekan v Humennom a v súčasnosti pôsobí ako dekan v Kráľovnej pokoja na južnej fare.
Osobnosť Mons. ThDr. Bartolomeja Urbanca ostala zapísaná veľkými písmenami v mysliach mnohých, dnes už dospelých občanov Košíc a širokého okolia. S vďačnosťou čerpajú z hodnôt, ktoré im sprostredkoval vynikajúci človek a kňaz.
Cena „Košického samosprávneho kraja“ sa udeľuje Mons. ThDr. Bartolomejovi Urbancovi za jeho pôsobenie v meste Košice, na úseku práce s mládežou v období totality r. 1963 – 65 zameranej na prehlbovanie duchovného života.
       
Prof. Bystrík Režucha
Je jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej hudobnej kultúry. S Košicami ho neodmysliteľne spája vznik Štátnej filharmónie Košice, ktorú spolu s Dr. Čížkom pred 36 rokmi zakladal a bol aj jej prvým dlhoročným šéfdirigentom. Patrí mu vďaka za jeho obetavý vklad do orchestra, bez ktorého je dnes kultúrny život Košíc ťažko predstaviteľný. Pod jeho odborným dohľadom sa utvárali a realizovali prvé skúšky a prvé koncerty nového symfonického telesa. Má mimoriadnu zásluhu na tom, že orchester ŠfK sa v krátkom čase zaradil medzi popredné symfonické telesá Slovenska, resp. Československa a získaval úspechy aj na významných pódiách v zahraničí. Bystrík Režucha okrem iného „pomohol na svet“ hudbe súčasných slovenských skladateľov, predovšetkým Jozefa Grešáka a Jozefa Podprockého, ktorých diela uviedol v premiére práve s košickou filharmóniou.
Prof. Bystrík Režucha ako dirigent pôsobil vo viacerých popredných orchestroch doma i v zahraničí. Významnou kapitolou v jeho umeleckej biografii bolo pôsobenie v symfonickom orchestri Československého rozhlasu v Bratislave a post šéfdirigenta v Slovenskej filharmónii. Dirigoval tiež Českú filharmóniu, orchestre v Ázii, v  Južnej a v Severnej Amerike. Ako hosťujúci profesor prednášal na  amerických univerzitách v Michigane a v Massachusetts. Je profesorom Vysokej školy muzických umení v Bratislave.
        
Hans Martin Dern
Evanjelický farár z obce Slavošovce okr. Rožňava, misionár Liebenzellskej misie. Narodil sa v Koblenzi v Spolkovej republike Nemecko. Po absolvovaní gymnázia pracoval 4 roky ako dobrovoľný ošetrovateľ v námorníctve. V štúdiu pokračoval v seminári Liebenzellskej misie v Nemecku, po ukončení pôsobil ako duchovný v cirkevnom zbore Mulheim. Z iniciatívy Liebenzellskej misie prišiel v roku 1994 do Slovenskej republiky, kde takmer tri roky pôsobil ako duchovný v Myjave. Od roku 1997 pôsobí v  Košickom kraji. Je evanjelických farárom cirkevného zboru Slavošovce v  okrese Rožňava a zároveň vykonáva misionársku prácu so širšou regionálnou pôsobnosťou a s medzinárodným presahom. Je spoluorganizátorom medzinárodných podujatí pre rómsku minoritu – medzinárodného rómskeho summitu a modlitebných konferencií.
V Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku patrí medzi priekopníkov Rómskej misie. Je niekoľko rokov iniciátorom prekladov duchovnej literatúry a  náboženských piesní do rómskeho jazyka, ktoré vďaka jeho podpore s  úspechom uskutočňujú samotní rómski členovia cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. v Slavošovciach. Ocenený výrazne prispieva k prehlbovaniu vzájomnej úcty, tolerancie a znášanlivosti medzi väčšinovým obyvateľstvom a rómskou minoritou.

Cena predsedu Košického samosprávneho kraja za rok 2005

PaedDr. Ľudmila Lakomá – Krausová
PaedDr. Ľudmila Lakomá – Krausová je absolventkou výtvarného odboru Pedagogického inštitútu UPJŠ v Prešove., členkou Slovenskej výtvarnej únie, doktorkou výtvarnej pedagogiky, účastníčkou medzinárodných plenérov a sympózií. Vo svojich dielach vyjadruje lásku k tradičnému zemplínskemu folklóru, dreveným kostolíkom východných cirkví, k cyrilometodejskému odkazu. Ľudmila Lakomá – Krausová ide vlastnou tvorivou cestou. Treba oceniť, že v čase, keď náš život stále viac ovplyvňuje technokratický pokrok, maliarka stále viac zvýrazňuje prírodný rámec ľudskej existencie a  poetickú krásu národopisných a duchovných tradícií. V rokoch 1975 – 2005 sa predstavila svojou tvorbou na 51 samostatných a 92 kolektívnych výstavách doma a v zahraničí. Výrazne prispela k prezentácii Košického samosprávneho kraja na jeho Dňoch vo Viedni v roku 2004 a na Dni Slovákov v Maďarsku začiatkom júla toho istého roku. Svoje námety stvárňuje technikami maľby, kresby, grafiky, ilustrácie či textilnej tvorby. Prezentuje sa aj v rôznych maliarskych žánroch, ku ktorým patrí krajina, zátišie či figurálna maľba. Cena tejto umelkyni patrí za jej podiel na výtvarnom živote nášho samosprávneho kraja, jej bohatú výstavnú činnosť a osobitne za jej výtvarne aktivity pri prezentácii KSK vo Viedni, Békešskej Čabe a v Poľsku. Udelenie ocenenia umocňuje aj životné jubileum maliarky v tomto roku.

Ing. Jaroslav Holý
Cena Ing. Jaroslavovi Holému bola udelená za vynikajúce výkony, ktoré dosiahol ako plavec v kategórii veterán, keď úspešne reprezentoval v Európe nielen Košice a Košický samosprávny kraj, ale celé Slovensko. V súčasnosti 80-ročný stále aktívny športovec pred dvadsiatimi rokmi začal závodne plávať. Bol to on, ktorý „rozhýbal“ na Slovensku veteránske plávanie. Osemkrát bol vo  svojej kategórii vicemajster Európy alebo sveta. V auguste toho roku v  Štokholme na 10. Majstrovstvách Európy získal zlatú medailu v disciplíne 50 m motýlik za 50,01 s. Týmto časom sa dostal medzi plavcov TOP 10 FINA 2005 na svete. Za posledné tri týždne si na medzinárodných pretekoch „vyplával“ štyri zlaté medaily.
Ing. Jaroslav Holý, rodák zo Spišskej Novej Vsi pochádza zo zaujímavej rodiny. Jeho otec Ing. Václav Holý odohral za pražskú Sláviu 165 futbalových zápasov. Neskôr patril medzi najznámejších českých veslárov. Jeho mama Ľudmila Stodolová je sestrou dramatika Ivana Stodolu a Aurel Stodola, svetoznámy otec konštruovania parných turbín, bol brat starého otca Jaroslava Holého.
Aj v tomto vysokom veku robí súdneho tlmočníka z nemčiny a angličtiny. Jaroslav Holý bol trénerom zjazdárom a vychoval aj majsterku sveta v  tejto disciplíne. Súťažne hral volejbal. Až vo svojich 59 rokoch sa rozhodol pre svoje prvé preteky v bazéne. Nasledoval rad medailových úspechov. V roku 1998 na MS v marockej Casablance štartovalo 15 Slovákov, ale iba Jaroslav Holý sa tešil z cenného kovu, zaknihoval si 2. a 3. miesto. Nasledovali ME v rakúskom Insbrucku kde sa umiestnil dvakrát na druhom a raz na treťom mieste. V tom období dostal ťažký infarkt. Pevná vôľa však zvíťazila aj nad nepriazňou osudu a J. Holý dokázal neuveriteľnú vec - osem mesiacov po ťažkých zdravotných problémoch ako 75 ročný, cestoval na olympijsky štadión do Mníchova na  MS. Na 200 metrov motýlik sa zo 4. miesta prebojoval na druhé. Od začiatku tohto roku štartuje v kategórii 80 až 84 roční. Jaroslav Holý medaily zbiera aj na národných šampionátoch. Osem rokov po sebe je majstrom Rakúska. Na majstrovstvách Francúzska mal šesť štartov a získal päť prvenstiev. Má 4 tituly majstra Islandu. Ročne absolvuje okolo 10 – 12 pretekov. Ing. Jaroslav Holý bol priamym účastníkom odboja, je funkcionárom v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov.

JUDr. Jozef Konkoly
Starosta obce Kechnec sa obrovskou mierou zaslúžil o rozvoj Košického samosprávneho kraja. Pri obci Kechnec je vybudovaný priemyselný park, v ktorom dnes pôsobia zahraničné ale aj domáce spoločnosti : Molex Slovakia a. s., Gilbos Slovensko s. r. o., Dorsvet Plus s. r. o. a prebieha výstavba Jisimex s. r. o., Evans s. r. o., Kamiónové stredisko Čamaj, V. O. D. S. a. s. Košice, KUENZ-SK a významného investora Getrag Ford Transmissions. Práve vybudovanie tohto parku je zásluhou starostu obce. JUDr. Jozef Konkoly je starostom obce Kechnec od roku 1990 a vytvorenie priemyselného parku v obci Kechnec bolo jeho myšlienkou, ktorú zanietenou prácou dotiahol do úspešného konca. Dnes priemyselný park zamestnáva vyše 1 200 ľudí a po dobudovaní uvádzaných spoločností sa tento počet viac ako zdvojnásobí, pričom kapacita priemyselného parku je 30 000 zamestnancov. V súčasnosti park zamestnáva nielen obyvateľov obcí Kechnec, Seňa a Milhosť, ale i širšieho okolia a tiež mnohých Košičanov. JUDr. Jozef Konkoly popri rozvíjaní priemyselného parku nezabudol ani na sociálnu oblasť, oblasť zdravotníctva, športu a  školstva. V roku 2002 v obci vybudoval bytový dom, v ktorom našli bývanie mladé rodiny nielen z obce Kechnec. Dobudovala sa ambulantná časť „Domova dôchodcov“, v ktorom v roku 2004 začal pôsobiť praktický lekár pre dospelých, detský lekár, rehabilitačný lekár, gynekológ, internista a bola zriadená aj lekáreň. Tento objekt taktiež významnou mierou zlepšil životné podmienky v obci Kechnec a v okolitých obciach. JUDr. Jozef Konkoly ide vo svojich ideách stále ďalej, a tak sú už pripravené projekty na AQUAPARK, ktorý by využíval termálne vody a  taktiež na Európsku integrovanú školu, ktorá by občanom ako aj pracovníkom priemyselného parku a ich rodinám ponúkla všetky stupne vzdelania európskeho typu od materskej školy až po vysokú školu.

Spišská katolícka charita získala ocenenie za dlhodobé a vysokokvalitné poskytovanie sociálnych služieb v rámci Spišského regiónu. Diecéznu charitu na území Oravy, Liptova a Spiša zriadil spišský biskup Ján Vojtašák v roku 1921. V rokoch obdobia totality bola jej činnosť prerušená. V roku 1991 bola na základe Kódexu kánonického práva činnosť charity obnovená už ako - Spišská katolícka charita. Charita poskytuje služby v oblastiach sociálnej pomoci, zdravotníckych služieb, pedagogiky, duchovných a špeciálnych služieb. Zameriava sa najmä na poskytovanie pomoci starým ľuďom a občanom s  ťažkým zdravotným postihnutím, ďalej ťažko a nevyliečiteľne chorým, ale aj ľuďom bez domova v troch samosprávnych krajoch (Košice, Prešov a  Žilina). Pomoc poskytovaná Spišskou katolíckou charitou nie iba vysoko odborná ale má aj široký ľudský rozmer. Pomáha odkázanému človeku problémy prijať a v rámci možností aj riešiť. Spišská katolícka charita sa riadi výzvou „Príď a daruj inému svoj čas a počúvaj“.

Kolektív zamestnancov U. S. Steel Košice, s. r. o.
Ocenenie za prínos pre rozvoj samosprávneho kraja, za zásluhy vo vedeckej, vzdelávacej, technickej, umeleckej, športovej, publicistickej a  verejnoprospešnej činnosti.
Zamestnanci U. S. Steel Košice, s. r. o. sa aktívne podieľajú na podpore a rozvoji Košického samosprávneho kraja. Dôkazom ich humánneho prístupu ku skvalitňovaniu zdravotníckych služieb v meste Košice, je niekoľkoročná účasť na finančných zbierkach, ktorými prispievajú na nákup zdravotníckej techniky, napr. pre Detskú nemocnicu v Košiciach, Východoslovenský onkologický ústav, Záchranný systém Košice, ako aj na rekonštrukciu oddelenia Detskej onkológie v Košiciach. Ďalším prejavom šľachetnosti hutníkov je, že z ich radov je evidovaných 1 253 bezplatných darcov krvi.

V oblasti športu zamestnanci tejto hutníckej spoločnosti prejavili svoju spolupatričnosť mestu Košice aj tým, že venovali svoje 2% zo zaplatenej dane na dokončenie výstavby zimného štadióna v meste, ktorá dostala názov „Steel Aréna“. Aktívne sa taktiež podieľajú na organizácii športových podujatí. Oceňujem bezplatne poskytovanie poradensko-konzultačnej a auditorskej činnosti pri budovaní systému manažérstva kvality pre Technickú univerzitu v  Košiciach, kde sa hutnícki manažéri podieľajú na zvyšovaní úrovne vzdelávania v regióne. Ďalšou formou podpory vzdelanosti sú špeciálne kombinované vzdelávacie a praktické programy pre študentov vysokých škôl. Pre obyvateľov Košíc pripravujú a podporujú rad kultúrnych podujatí, vrátane spevácko-hudobnej súťaž „Talent Night“ a Vianočného koncertu. Novootvorená Galéria U. S. Steel Košice mesačne vystavuje umelecké diela nielen svojich zamestnancov, ale aj umelcov mesta Košice.

Ekonomickým prínosom pre región je tiež práca manažérov U. S. Steel Košice, výsledkom ktorej je príchod 14 zahraničných investorov na východné Slovensko, čo predstavuje vytvorenie vyše 2 000 nových pracovných miest. V rámci verejno-súkromného partnerstva Košického samosprávneho kraja a  spoločnosti U. S. Steel je cenná priama podpora šiestich praktických projektov komplexného riešenia marginalizovaných skupín špecializovaných na rómsku problematiku a zvýšenie zamestnanosti vo vybraných lokalitách - Veľká Ida, Družstevná pri Hornáde a na košickom sídlisku Lunik IX. Spoločnosť tiež opakovane podporila športové projekty pre celú sieť stredných škôl Košického kraja s podtitulom „Športom proti drogám“ ako aj súťaž “Poklady môjho regiónu“ v anglickom jazyku. V neposlednom rade je pozitívnym a etickým príkladom progresívny spôsob hodnotenia a  odmeňovania zamestnancov spoločnosti odrážajúci sa v postupnom zvyšovaní životnej úrovne v našom regióne.