Toto je oficiálna webová stránka Košického samosprávneho kraja.
Oficiálne stránky využívajú doménu kosickazupa.sk.
Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
Košický kraj disponuje dobrými podmienkami pre kúpeľníctvo, avšak kúpele, ktoré doteraz využívajú svoje klimatické podmienky a sú zaradené do zoznamu kúpeľných miest na Slovensku sú kúpele Štós. Z hľadiska kategorizácie kúpeľných miest podľa atraktivity, vybavenosti a významu miest pre cestovný ruch môžeme kúpeľné strediská na území Košického kraja rozdeliť do nasledujúcich skupín:
| Názov | Funguje / zaniknuté | Typ | Indikácie | Stručný popis |
|---|---|---|---|---|
| Štós | funguje | klimatické |
|
Kúpele Štós majú viac ako 130-ročnú históriu a za svoj vznik nepochybne vďačia tradičnému baníctvu a kováčstvu. Po rekonštrukcii a modernizácii slúžia účelu dodnes. |
| Názov | Funguje / zaniknuté | Typ | Indikácie | Stručný popis |
|---|---|---|---|---|
| Sobranecké kúpele | zaniknuté | vodoliečebné |
|
Najstarší doklad o Sobraneckých kúpeľoch pochádza z roku 1336, v roku 1400 boli známe ako kúpele pri zemepánskom mestečku. Na ich rozvoji sa podieľali viaceré šľachtické rody. V 19. storočí vznikla kúpeľná osada s 12 objektmi a 1 liečebným domom. Termálne pramene sa začali využívať v roku 1887. Kúpele boli známe nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. V rokoch 1960 – 1980 boli kúpele využívané ako prírodné liečebné kúpele (PLK), rekreačné a liečebné zariadenia (RLZ), podniková rekreácia. Po roku 1989 boli zrušené. Ich vlastníkom je mesto Sobrance, vlastník KSK. V súčasnosti je kúpeľný areál nevyužívaný. |
| Herľany | zaniknuté | vodoliečebné |
|
19. storočia, 4 pramene boli využívané na balneologické účely. Gejzír – voda vyvieral od 1870, je príliš slaná, nie je chutná na pitie. Používala sa na vaňové kúpele. Po 2. svetovej vojne ostali kúpele nečinné, len čiastočne obnovené. Vlastníctvo TUKE. |
| Byšta | zaniknuté | vaňové |
|
Známe od roku 1867 ako grófske kúpele na liečbu reumatických chorôb, miestneho významu s vývermi slano-zásaditých minerálnych vôd. Minerálne pramene však neboli zachované a preskúmané. V prípade získania výdatnosti je možné lokalitu obnoviť. V súčasnosti funguje v obci multifunkčné centrum s otužilými aktivitami a ako spoločenské centrum tamojšej obce. Od 2006 chátrajú. |
| Názov | Funguje / zaniknuté | Typ | Indikácie | Stručný popis |
|---|---|---|---|---|
| Čierna Hora | zaniknuté | vodoliečebné | dýchacie cesty | Malé klimatické kúpele založené v r. 1847, 1961 zriadená Detská ozdravovňa. Odvtedy chátrajú. |
| Družstevné kúpele | zaniknuté | vaňové | reumatické choroby | Vznikli na prelome 19. a 20. storočia, liečili sa tu reumatické choroby. Kúpeľný dom bol postavený do konca 2. svetovej vojny. V súčasnosti zaniknuté. |
| Novoveská Huta – Spišskonovoveské kúpele | zaniknuté | vodoliečebné |
|
Klimatické a vodoliečebné kúpele sa nachádzali v intraviláne obce, v peknom prírodnom prostredí. Minerálne vody boli hydrouhličitano-vápenaté. Funkčné do polovice 20. storočia. |
| Turovské kúpele | zaniknuté | klimatické |
|
Klimatické kúpele s regionálnym významom v Turovej pri Zvolene založené v r. 1889, liečili sa tu choroby dýchacích ciest. Po 1. svetovej vojne sa dostali do majetku Župy HU liečebného fondu. Po 2. svetovej vojne fungovali ako školské rekreačné zariadenie až do 80. rokov 20. storočia. Dnes chátrajú. Vhodná poloha umožňuje ich obnovu s klimatickou liečbou alebo ako rekreačné zariadenie. Súčasťou kúpeľov bol pavilón s bazénom a minerálnym prameňom, v ktorom sa nachádzali prvky klimatických Kúpeľov. |
Obr. 2. Rozloženie minerálnych vôd a termálnych prameňov na území Slovenska:
Obr. 3. Rozloženie minerálnych prameňov Košického kraja:
Zo zdrojov uhličitej minerálnej vody v okrese sa javí ako podmienečne perspektívny zdroj v Slatvine (prameň Anna), využívaný v minulosti na plnenie do fliaš (voda sa distribuovala pod názvom „Slatvinka“). Má malú výdatnosť, pri racionálnom geofyzikálnom a vrtnom prieskume možno však očakávať získanie kvalitnej prírodnej minerálnej vody s vyššou výdatnosťou.
Popri hodnotení zdrojov studených uhličitých minerálnych vôd treba za účelné upozorniť na skutočnosť, že na území okresu Spišská Nová Ves vytekajú v súčasnosti bez využitia z vrtov pri Arnutovciach a Letanovciach termálne vody, ktoré by bolo vhodné použiť priamo, napr. na vybudovanie rekreačných kúpalísk.
Na území tohto okresu nemožno rátať s perspektívou vyhľadania nových využiteľných zdrojov uhličitej minerálnej vody. Prameň pri Hrišovciach je výsledkom iba slabého sýtenia pripovrchovej podzemnej vody oxidom uhličitým.
Uhličité minerálne vody na území tohto okresu patria k chlorido-hydrogénuhličitanovému sodnému typu so zvýšenou celkovou mineralizáciou. Perspektívnym sa javí obnovenie činnosti zaniknutých kúpeľov vo Veľatoch.
Perspektívy získania nových využiteľných zdrojov minerálnej vody (napr. Kyselka na lúke/Jenkovce, Kyselka/Nižné Nemecké, Vrt vo dvore ŠM/Porostov, Vrt RH-1/Svätuš, na území okresu Sobrance sú veľmi slabé. Nemožno síce vylúčiť možnosť získania takýchto zdrojov vrtným prieskumom v južnej časti okresu v priestore Nižné Nemecké - Svätuš, očakávané výdatnosti však budú v porovnaní s nákladmi na prieskum nízke.
Ďalšie lokality minerálnych prameňov na území kraja: Slaný vrt Buzica (okres Košice-okolie), Slaný vrt a Slaná voda Michaľany (okres Trebišov), Prameň v Slanom jarku Kuzmice (okres Trebišov), Slaná studňa Veľký Kazimír (okres Trebišov), Kvašná voda Baririt – Slivník (okres Trebišov), Kúpeľný prameň Veľaty (okres Trebišov. Uvedené pramene o odbornom zachytení a úprave okolia môže byť vhodný na verejné využitie s upozornením na zdravotné účinky minerálnej vody.
Na území okresov Košice, Michalovce (tie pramene ktoré evidujeme sa využívajú na napájanie dobytka a pranie) a Rožňava sa nenachádzajú žiadne perspektívne výskyty minerálnych vôd.
Zhodnotením súčasného stavu využitia minerálnych vôd východného Slovenska sa potvrdilo, že rozhodujúca časť zdrojov prírodnej uhličitej minerálnej vody je dnes využitá v plniarňach alebo v kúpeľoch. Na získanie nového zdroja prírodnej uhličitej minerálnej vody je vo všetkých prípadoch nevyhnutné realizovať hydrogeologický a hydrogeochemický prieskum. Na optimálne lokalizovanie prieskumných a exploatačných objektov bude treba okrem už spomínaných prieskumov na väčšine lokalít vykonať aj geofyzikálny a atmogeochemický prieskum v rozsahu, danom podmienkami konkrétnej lokality. Hlavným problémom získania nového zdroja nebude samotná identifikácia výskytu minerálnej vody, ale zabezpečenie dostatočne veľkej výdatnosti zdroja na rentabilnú prevádzku plniarne.
